Kompletný sprievodca pestovaním a rezom figovníka

Figovník obyčajný (Ficus carica) si postupne nachádza miesto aj v našich záhradách. Vďaka čoraz teplejším letám sa figám darí aj v slovenských záhradách, kde už nie sú ničím výnimočným a niektoré rodia bohatšie než naše tradičné jablone. Hoci ide o teplomilnú rastlinu, pri správnej starostlivosti dokáže prežiť aj miernejšie zimy a každoročne priniesť sladké plody, niekedy aj dvakrát za sezónu. O tento priestorovo výrazný ker sa však treba vedieť postarať, pričom jedným z najdôležitejších zásahov, ktorý rozhoduje o jej vitalite aj úrode, je rez.

Výsadba a pestovanie figovníka

Ideálne miesto na výsadbu figovníka

Domovom figovníka je oblasť Stredozemného mora, preto mu vyhovuje plne slnečné stanovište. Aby ste z malého stromčeka mohli každý rok zozbierať niekoľko fíg, mali by ste ho umiestniť na najslnečnejšie miesto, ktoré vaša záhrada ponúka. Ani tam však letné slnko v našich zemepisných šírkach nie je vždy dostatočne silné na to, aby sladké figy do jesene dozreli. Preto môžete figovník umiestniť k južnej stene domu, aby ste ho podporili a získali dodatočné teplo. Figovník tiež potrebuje miesto chránené pred prudkými nárazmi vetra, aby sa zabránilo tepelným stratám. Odkryté balkóny na vyšších poschodiach sú pre figovník žiaľ nevhodné.

ilustračné foto slnečnej záhrady s figovníkom pri stene domu

Pestovanie figovníka v kvetináči

Hoci existujú odrody fíg, ktoré vydržia mrazy až do mínus 20 °C, ide zvyčajne o odrody s najnižšou úrodou. Iné odrody môžu aspoň dočasne prežiť mrazy až do mínus 5 °C. Ak však figovník počas zimy príliš premrzne, často trvá rovnako dlho, kým sa v letných mesiacoch zotaví a nedosiahne zrelosť plodov. Ak máte záujem o zber ovocia a nie len o pekný listnatý strom, odporúča sa zaobstarať si figovník v kvetináči. Figovník zasaďte do kvalitnej pôdy, ideálne špeciálneho substrátu pre stredomorské rastliny. Tieto substráty obsahujú optimálne vyvážené zloženie živín a vyšší podiel piesku, čo prospieva vývoju figovníka, ktorý je citlivý na zamokrenie. Kvôli citlivosti na zamokrenie by ste mali pred výsadbou zakryť drenážny otvor kvetináča niekoľkými kameňmi alebo hlinenými úlomkami, aby ste zabránili jeho upchatiu. Figovník zasaďte o niekoľko centimetrov hlbšie, ako bol v pôvodnom plastovom kvetináči. Neskôr, po zosilnení, už zvládne aj vysadenie do pôdy. Dobrým zvykom je vkladať figovník aj spolu s kvetináčom do zeme, koreňovému balu sa tak dostane tienenie a lepšie si udrží vlahu.

Výsadba figovníka 101

Správna starostlivosť o figovník

Zalievanie figovníka

Na plnom slnku sa z kvetináča vyparuje veľa vody, preto je figovník potrebné pravidelne zalievať od jari do jesene. V lete, počas obdobia plodenia, môže byť potrebné aj každodenné zalievanie. Vždy však predtým starostlivo skontrolujte, či povrch už nevyschol, pretože figovník príliš veľa aj príliš málo vody pomerne rýchlo potrestá opadávaním listov.

Hnojenie figovníka

Dozrievanie sladkých fíg vyžaduje od rastliny veľa energie, preto by ste mali figovník od apríla do augusta podľa potreby hnojiť tekutým stredomorským hnojivom. Rozhodujúci je vyvážený pomer draslíka a fosforu, ktorý obsahujú špeciálne hnojivá pre stredomorské rastliny - tieto živiny podporujú tvorbu plodov a dozrievanie fíg. Hnojenie dusíkom netreba preháňať.

Zber fíg

Dôležité je vedieť, kedy sa figy zbierajú, pretože plody nedozrievajú v rovnakom čase. Zrelosť poznáte podľa mliečnej vrstvy vosku, ktorá sa vytvorí na plodoch, a ktorá by mala byť mierne mäkšia. Po ľahkom stlačení by sa šupka mala uvoľniť. Plody, ktoré nedozrejú pred jeseňou, môžete zatiaľ nechať visieť na figovníku. Ak ich správne zazimujete, môžete dúfať, že budú dozrievať aj počas zimy. Zrelé figy sa ťažko skladujú a nechať ich dlho visieť na strome nie je dobrý nápad, pretože plody rýchlo zmäknú. Niekedy sa na rastlinách objaví aj tretia vlna plodov, no to už sa naplno ohlasuje zima, preto ich treba nedozreté odtrhnúť, aby na stromoch zbytočne nemumifikovali.

Prečo a kedy strihať figovník?

Význam rezu pre figovník

Strihanie figovníka je kľúčové pre zabezpečenie jeho zdravia a bohatej úrody. Podobne ako pri jabloniach a hruškách, ide predovšetkým o zvýšenie rodivosti a skvalitnenie plodov. Ročné prírastky na korune môžu pri ideálnych podmienkach dosahovať 1,5 - 2 metre. To, čo sa na prvý pohľad zdá ako pestovateľský úspech, však môže zapríčiniť zhoršenú rodivosť, pretože mladé výhony korunu nadmerne zatemňujú. Nerezať je dokonca chyba - výhonky sú zbytočne dlhé, čo neprospieva ani úrode. Figovník totiž najlepšie rodí na kratších bočných konárikoch.

Rez figy má viacero výhod. Pomáha udržiavať rastlinu v primeranej veľkosti, podporuje tvorbu nových výhonkov a zabezpečuje, aby bola koruna presvetlená a vzdušná. Práve to je dôležité nielen pre zdravý rast, ale aj pre bohatšie rodenie. Pravidelným rezom zároveň znížite riziko chorôb a rastline pomôžete lepšie zvládnuť zimné obdobie. Zimný rez figy je jednoducho investíciou do budúcej úrody.

Dobrá správa je, že figovník rez znáša výborne, dokonca po ňom bohato obrastá. Je to veľmi odolná drevina, ktorá sa dokáže rýchlo zregenerovať aj po výraznejšom zásahu. Aj keby ste ju orezali „na hlavu“ a nechali len krátke konáre či základný kmienik, figa znovu vyženie silné výhonky a vytvorí bujnú korunu.

Kedy strihať figovník?

Strih figovníka sa môže udiať vo viacerých termínoch, pričom najvhodnejší čas na hlavný rez je koniec zimy - február až marec, keď už nehrozia silné mrazy, no rastlina ešte nezačala pučať. V teplejších oblastiach môžete rezať aj skôr, v chladnejších radšej počkajte, aby čerstvé rany nepoškodil mráz.

  • Skorý jarný rez (február - marec): Tento termín je vhodný pre udržiavací rez a odstraňovanie poškodených častí. V prípade rodiaceho figovníka sa však príliš silným jarným rezom oberiete o väčšinu kvalitnej úrody, pretože by ste odstránili veľkú časť minuloročných rodivých výhonkov.
  • Rez po posledných mrazoch (jar): V tomto čase je už možné jasne identifikovať všetky namrznuté časti, ktoré treba odstrániť až do zdravého dreva.
  • Hlavný tvarovací rez (po 15. máji): Niektorí pestovatelia, najmä v prípade výchovného alebo udržiavacieho rezu, odporúčajú vykonať ho až po 15. máji, kedy už nehrozí nebezpečenstvo neskorých mrazov.
  • Rez po prvej úrode (leto): Tento termín je vhodnejší na väčšie zásahy, lebo jesenná úroda býva slabšia. Figovník zvládne aj tento termín a pekne po ňom znova obrastie.
  • Drobné korekcie: Netreba sa báť ani drobnejších korekcií v hlavnom vegetačnom období. Prebytočné letorasty je možné aj vylámať v prvej polovici jari, aby zbytočne nezahustili ker.
  • Jesenný rez: Jesenným rezom môžete odstrániť polámané konáre a nevyhovujúce tohtoročné výhony. Avšak rez na jeseň sa neodporúča kvôli strate šťavy rastliny a riziku omrznutia čerstvých rán. Tesne pred zimou by ste odstránili veľké množstvo obrastu, ktorý v prípade tuhej zimy môže vymrznúť bez toho, aby to negatívne ovplyvnilo existenciu kra. Vždy je lepšie mať rezervu staršieho dreva pred hroziacimi mrazmi. Ak sa tak stane, na jar namrznuté výhonky jednoducho odstránite.
ilustračné foto kalendára s vyznačenými termínmi rezu figovníka

Ako správne strihať figovník

Figovník sa v našich podmienkach, kde občas dochádza k zmrznutiu nadzemnej časti v zimnom období, pestuje ako bujný ker. Pri formovaní kra v mladom veku založte potrebný počet kostrových konárov (6-10).

Postup pri reze figovníka:

  1. Príprava: V každom prípade by ste pri prerezávaní figovníka mali nosiť pevné rukavice, pretože rastlina po strihaní vypúšťa bielu mliečnu šťavu (latex), ktorá môže podráždiť pokožku, spôsobiť svrbenie či začervenanie a u citlivejších ľudí aj alergickú reakciu.
  2. Odstránenie poškodených častí: Začnite tým, že odstránite všetky suché, choré, polámané či mrazom poškodené konáre. Rez veďte až do zdravého dreva. Najviac namŕzajú mladé, teda minuloročné výhonky.
  3. Presvetlenie koruny: Zamerajte sa na presvetlenie koruny - vyrežte výhonky, ktoré smerujú dovnútra kra, krížia sa alebo zbytočne zahusťujú rastlinu. Príliš hustý ker slabo rodí.
  4. Skracovanie výhonkov: Dlhšie jednoročné výhony môžete skrátiť približne o tretinu až polovicu. Podporíte tým rozkonárenie a rast nových výhonkov, ktoré budú v sezóne plodonosné. V prvom roku budovania výhonky môžeme mierne skrátiť, aby sme podporili ich rozkonárenie. V ďalšom období výhonky neskracujeme, aby sme sa nepripravili o istú úrodu zo základov plodíkov v hornej často výhonkov. Skracujeme len v prípade namrznutia, keď počkáme do času, kým rastlina nezačne pučať a namrznutú časť odstránime rezom nad zdravým púčikom.
  5. Obmedzovanie výškového rastu: Ak rastlina dosiahne výšku, pri ktorej je pomerne ťažké oberať plody bez použitia rebríka, je vhodné začať s obmedzovaním výškového rastu. Využívame pri tom rez na prevod na nižšie rozkonárenia na osi kostrových konárov, prípadne každoročne z rozkonárení na vrchole konárov odstraňujeme 1 až 3 najsilnejšie výhonky.
  6. Obnova starého dreva: Pravidelne (každých pár rokov) odstraňujte staré a zhrubnuté časti kra tak, že ich hlboko zrežete a nahradíte novými výhonkami. Figovníku nevadia ani hlbšie zásahy do starého dreva. Ak teda máte staršiu rastlinu, ktorej tvar vám už nevyhovuje, pokojne ju zrežte. Zo spiacich púčikov postupne vyrastú dlhé mladé výhonky.
  7. Ošetrenie rán: Väčšie rany zatrite štepárskym voskom alebo stromovým balzamom.
  8. Odstránenie múmií: Nenechávajte na fige prezimovať zhnité a zaschnuté plody. Takzvané „múmie“ sú zdrojom plesní a chorôb, ktoré sa na jar môžu rýchlo rozšíriť na nové výhonky a oslabiť celú rastlinu.

Pri radikálnejšom reze však treba myslieť aj na to, že sa môžete pripraviť o úrodu. Figa rodí najmä na minuloročných (jednoročných) výhonkoch, ktoré vyrástli v predchádzajúcej sezóne. Ak všetky mladé konáriky odstrihnete príliš nízko, rastlina síce vyženie nové výhony a vytvorí peknú korunu, no úroda môže byť v danom roku slabšia alebo sa posunie na neskoršie obdobie. Preto je lepšie ponechať časť silných jednoročných výhonkov a radikálne zmladenie robiť len vtedy, keď je rastlina prerastená alebo poškodená mrazom.

Zazimovanie figovníka

Figovník je len čiastočne mrazuvzdorný. Bez vhodnej zimnej ochrany buď veľmi premrzne, alebo dokonca úplne odumrie. Rastlina je mrazuvzdorná do teplôt -15 °C, preto ak bývate v teplejšej časti Slovenska, neprekáža jej ani zimovanie vonku. Aj z toho dôvodu sa mladšie, iba niekoľkoročné figovníky odporúča zimovať v skleníkoch alebo vo svetlých miestnostiach s teplotou okolo 10 - 15 °C. Na zimu listy zhadzujú a odpočívajú.

Prezimovanie vonku:

Najlepšie je prezimovať figovník vonku na mieste chránenom pred vetrom a dažďom - napríklad pod prístreškom, ako je prístrešok na auto. Pred mrazom a chladom ho chráňte tak, že koreňový bal zakryjete hrubou vrstvou lístia, jedľovými konármi alebo kokosovou rohožou. Korunu opatrne zabaľte do vlny.

Prezimovanie v interiéri:

Keďže rastlina v zime aj tak zhadzuje listy, môžete figovník prezimovať aj v tmavej, chladnej pivnici. Ak žijete v oblasti s mimoriadne drsným zimným počasím, môžeme tento spôsob len odporučiť, pretože ochrana pred mrazom vonku nemusí byť dostatočná. Zimovanie v tme sa stáva problematickým až na jar, pretože figovníky klíčia veľmi skoro a vtedy potrebujú svetlé, ale chladné miesto. Keďže figovník nemá listy, nepotrebuje v zime veľa vody.

schéma zazimovania figovníka v kvetináči

Rozmnožovanie figovníka

Figovníky môžete ľahko rozmnožovať odrezkami. Na jar odrežte zo stromu pod jedným okom drevnatý alebo nedrevnatý výhonok dlhý asi 15 až 20 cm. Z výhonku potom môžete odstrániť spodné listy a potom ho zapichnúť priamo do výsevného média. V ideálnom prípade by mal vrchol výhonku vyčnievať tri až päť centimetrov nad zem. Plastové vrecko nad kvetináčom zabezpečí optimálnu teplotu a vlhkosť pre váš výhonok, čo umožní rýchlejší rast figovníka.

tags: #figa #kedy #a #ako #strihat