Figovník (Ficus carica) patrí medzi obľúbené ovocné dreviny aj u nás, hoci pochádza zo Stredomoria. V slovenských podmienkach si vyžaduje špecifickú starostlivosť, najmä kvôli mrazom. Často trpí mrazmi, preto je jarný rez dôležitý pre jeho regeneráciu, správny tvar aj bohatú úrodu.
Strihanie figovníka je kľúčové pre zabezpečenie jeho zdravia a bohatej úrody. Ak viete, kedy a ako ho správne zrezať, odvďačí sa vám dobrou kondíciou a chutnými plodmi. Figy sú čoraz viac vyhľadávaným a sadeným ovocím v našich končinách. Figovník je kombináciou úžitkovej a dekoratívnej rastliny. V lete vytvára príjemný tieň pod veľkými listami, na jeseň vás odmení sladkými plodmi a počas celého roka prináša stredomorského ducha priamo do záhrady.
Prečo rezať figovník?
Strihanie figovníka je dôležité pre odstránenie poškodených, chorých alebo preplnených vetiev. Rez nie je nevyhnutný, ale pomáha udržať rastlinu v kondícii. Ročné prírastky na korune môžu pri ideálnych podmienkach dosahovať 1,5 - 2 metre. To, čo sa na prvý pohľad zdá ako pestovateľský úspech, však môže zapríčiniť zhoršenú rodivosť. Mladé výhony korunu nadmerne zatemňujú.
Figovník najlepšie rodí na kratších bočných konárikoch. Nerezať je dokonca chyba - výhonky sú zbytočne dlhé, čo neprospieva ani úrode. Pravidelný rez pomáha aj tomu, aby rastlina prinášala bohatú úrodu. Figovník znáša rez veľmi dobre, dokonca po ňom bohato obrastá.
Kedy rezať figovník?
Figovník režte, až keď vidíte poškodené časti po zime. Ideálny čas na rez je koniec marca až máj, keď už pominú silné mrazy a na rastline sa začínajú objavovať prvé púčiky. Vtedy najlepšie vidíte, ktoré časti prežili zimu a ktoré je potrebné odstrániť. Jesenný ani zimný rez sa neodporúča, pretože čerstvé rany by mohli vymrznúť.
Na jar po posledných mrazoch je vhodný termín, pretože vtedy zároveň dobre vidieť aj všetky namrznuté časti. Strih figovníka sa môže udiať vo viacerých termínoch. Jarný rez sa odporúča vykonať v druhej polovici februára alebo začiatkom marca, teda tesne pred rašením. Jesenným rezom môžete odstrániť nevyhovujúce tohtoročné výhony a napadnuté časti figovníka.
Figovník zvládne aj rez po zbere prvej úrody. Potom už ale nemôžete počítať s tým, že budete figy oberať dvakrát. Čo však určite nerobte, je rez po obratí druhej úrody. Tesne pred zimou by ste odstránili veľké množstvo obrastu, ktorý, ak by prišla ozaj tuhá zima, môže vymrznúť bez toho, aby to negatívne ovplyvnilo existenciu kra. Ak sa tak stane, na jar namrznuté výhonky jednoducho odstránite.
Netreba sa báť ani drobnejších korekcií v hlavnom vegetačnom období. Figovník má výbornú regeneračnú schopnosť, aj keď nadzemná časť v zime namrzne, často znovu obrastie z nižších častí. Práve preto sa netreba rezu báť, skôr naopak, správny rez ho podporí v raste aj rodivosti.
Ako správne rezať figovník: Krok za krokom
1. Odstráňte namrznuté a poškodené výhonky
Začnite tým najdôležitejším, odstránením poškodených častí. Režte vždy až po zdravé drevo. Zdravé drevo spoznáte podľa svetlej (bielej až svetlozelenej) farby, zatiaľ čo poškodené je tmavé alebo suché. Rez veďte tesne nad živým púčikom. Až do zdravého dreva zrežte výhonky poškodené mrazom. Najviac namŕzajú mladé, teda minuloročné.
2. Presvetlite korunu
Odstráňte všetky:
- krížiace sa konáre
- výhonky rastúce dovnútra
- slabé alebo poškodené konáre
- výhonky vyrastajúce z koreňa
Cieľom je vzdušná koruna, do ktorej sa dostane svetlo. Neodstraňujte však viac než približne štvrtinu rastliny naraz. Ideálne je ponechať 4 až 6 hlavných (kostrových) konárov. Prebytočné letorasty je možné aj vylámať v prvej polovici jari, aby zbytočne nazahustili ker. Výhonky, ktoré smerujú dovnútra kra, odstráňte. Myslite na to, že príliš hustý ker slabo rodí.
3. Skráťte výhonky (pri mladých rastlinách)
V prípade mladého kra, ktorý ešte len tvarujete, zdravé výhonky skráťte približne na 5 až 6 púčikov (asi 20 až 30 cm). Rez veďte nad púčikom smerujúcim von z koruny, podporíte tým rozkonárenie a tvorbu plodov na nových výhonkoch. Na staršej rastline tento zásah už nie je potrebný. Už v prvom roku ešte v predjarnom období skracujeme hlavné výhonky na päť až šesť púčikov.
Špecifiká rezu a pestovania figovníka
Dôležité zásady a tipy
- Nerežte na jeseň ani v zime - hrozí poškodenie mrazom.
- Používajte ostré a čisté náradie, aby boli rezy hladké.
- Figovníku nevadia ani hlbšie zásahy do starého dreva. Ak teda máte staršiu rastlinu, ktorej tvar vám už nevyhovuje, pokojne ju zrežte.
- Väčšie rany zatrite štepárskym voskom alebo stromovým balzamom. Zo spiacich púčikov postupne vyrastú dlhé mladé výhonky.
- Zbavujte sa priebežne (každých pár rokov niektorej) starej zhrubnutej časti kra tak, že ju hlboko zrežete a nahradíte novými výhonkami.
Pestovateľ, ktorého sme navštívili, sa pri reze neriadi odbornými odporúčaniami. Vie, že figovník jeho zásahy výborne toleruje. V priebehu niekoľkých rokov z neho vytvaroval statný strom. Vždy sa riadi pocitom a reže tak, aby celá plocha koruny mala dostatok svetla. Preto odstraňuje križujúce sa konáre. Konce výhonkov neskracuje, pokiaľ nie sú poškodené mrazom. Na miestach, kde je to žiadúce, využíva rez na prevod. Konáre odstraňuje rezom na konárový krúžok. Vždy sa však snaží rezať až v druhej polovici marca, keď už nehrozia mrazy.
Rast a rodivosť
Figovník totiž najlepšie rodí na kratších bočných konárikoch. Špecifikom figovníka je, že aj v našich podmienkach dokáže priniesť úrodu dvakrát za sezónu. Niekedy sa na rastlinách objaví aj tretia vlna plodov, no to už sa naplno ohlasuje zima, preto ich treba nedozreté odtrhnúť. Na stromoch by zbytočne mumifikovali.
U nás pestované odrody tvoria partenokarpické plody (bez opelenia), ktoré sa počas rastu letorastov zakladajú po 1, niekedy po 2 pri báze stopiek listov. V našich podmienkach však väčšinou plody, ktoré sa vyvíjajú na letorastoch, nestihnú dozrieť a v zime zmrznú. Výnimkou sú ostatné ročníky s teplejšími letami, kedy môže časť plodov dozrieť a tiež skoršie dozrievajúce odrody (spravidla so žltými plodmi v období zrelosti).
Plody na hornej časti letorastu, ktoré sa do konca vegetácie nezačali vyvíjať a zostali veľké ako hrášok, počas miernejšej zimy prezimujú a na jar po vypučaní sa rýchlo zväčšujú, aby dozreli v druhej polovici leta. Tento cyklus naznačuje vhodný prístup k rezu.
Pri formovaní kra v mladom veku založíme potrebný počet konárov (6-10). V prvom roku budovania výhonky môžeme mierne skrátiť, aby sme podporili ich rozkonárenie, v ďalšom období výhonky neskracujeme, aby sme sa nepripravili o istú úrodu zo základov plodíkov v hornej často výhonkov. Skracujeme len v prípade namrznutia, keď počkáme do času, kým rastlina nezačne pučať a namrznutú časť odstránime rezom nad zdravým púčikom.
Rastlina spravidla mohutne rastie, a ak niekoľko zím nezmrzne, dosiahne výšku, pri ktorej je pomerne ťažko oberať plody bez použitia rebríka. V takom prípade je vhodné začať s obmedzovaním výškového rastu. Využívame pri tom rez na prevod na nižšie rozkonárenia na osi kostrových konárov, prípadne každoročne z rozkonárení na vrchole konárov odstraňujeme 1 až 3 najsilnejšie výhonky.
Ak dôjde k zmrznutiu celého kra, rastlina zabezpečí regeneráciu tvorbou veľkého množstva základných výhonkov z koreňovej časti. Časť z nich treba počas vegetácie vylámať, inak by ker bol príliš prehustený, čo by neprospelo dobrému vyzretiu dreva. Následne opäť zapestujeme potrebný počet konárov bez zbytočného skracovania.
Ako orezávať figovníky pre VEĽKÚ úrodu
Výsadba a starostlivosť
Figovník obyčajný patrí medzi najstaršie ovocné dreviny, ktoré človek pestuje. Tento pôvabný strom či ker s veľkými laločnatými listami a sladkými plodmi sa spája najmä so Stredomorím, no svoje miesto si postupne nachádza aj v našich záhradách. Figovník má rád teplé a slnečné miesta, chránené pred vetrom. V našich podmienkach je ideálne vysádzať ho k južným stenám domov alebo múrov, ktoré akumulujú teplo. Pôda by mala byť priepustná, hlinitopiesčitá, bohatá na humus, no figovník zvládne aj menej úrodné podmienky.
Figovníky odporúčam vysádzať do voľnej pôdy v záhrade alebo aj na sídlisku až ako dvojročné či trojročné rastliny. Dôvod je veľmi jednoduchý, mladšie drevo by nám mohlo pri veľmi nízkych teplotách úplne vymrznúť. Dvojročné a staršie kríky sú odolné až do -15 °C a vydržia úplne bez poškodenia. Avšak aj napriek tomu odporúčam figovník ochrániť pred mrazivými dňami a nocami jednoduchým obalením kmeňa do papiera a pôdu okolo koreňov slamou. Umiestniť by sme tieto rastliny mali na slnečné miesto, ktoré je dobre chránené pred silnými vetrami. Mnoho slnka figovníku neublíži, odolný je aj voči slnečnému úpalu.
Figovník (Ficus carica) je pomerne nenáročný na vodu. V prvých rokoch po výsadbe potrebuje pravidelnú zálievku, aby sa dobre zakorenil. Neskôr si vystačí aj s menším množstvom vody, no počas horúcich letných dní ocení doplnkové polievanie. Hnojenie by malo byť striedme. Na jar postačí kompost alebo hnojivo s vyšším obsahom draslíka, ktoré podporuje tvorbu plodov. Hnojenie dusíkom netreba preháňať.
Najväčšou výzvou pestovania fíg na Slovensku sú zimy. Niektoré odrody znesú mrazy do -15 °C, výnimočne aj o niečo menej, ale pri silných mrazoch môže nadzemná časť namrznúť. Akonáhle figovník vysadíte do voľnej pôdy, už onedlho mu bude akýkoľvek priestor malý a bude ťažké vrátiť ho naspäť do kvetináča. Mladšie, iba niekoľkoročné figovníky sa odporúča zimovať v skleníkoch alebo vo svetlých miestnostiach s teplotou okolo 10 - 15 °C. Na zimu listy zhadzujú a odpočívajú.
Figovník prirodzene rastie ako rozložitejší ker. Na jar sa odstraňujú suché alebo poškodené konáre a skracujú sa príliš dlhé výhony. Prvýkrát môže zarodiť už približne po 2-3 rokoch. Na čerstvých zelených výhonoch však nerodí. Prvé dva roky je ker slabý a náchylný na mráz. Zvykne sa preto pestovať v kvetináči, v ktorom figovník ľahko premiestnite podľa potreby na bezpečné miesto, chránené pred mrazom. Neskôr, po zosilnení už zvládne aj vysadenie do pôdy. Dobrým zvykom je vkladať figovník aj spolu s kvetináčom do zeme. Koreňovému balu sa tak dostane tienenie a lepšie si udrží vlahu.
Najväčším lákadlom sú, samozrejme, plody - figy. Dozrievajú zvyčajne od augusta do októbra, podľa podmienok a odrody. Figa je mäkká, sladká a plná vitamínov, minerálov a vlákniny.