Pestovanie Goji (Kustovnice čínskej): Komplexný sprievodca

Goji, známe aj ako kustovnica čínska (Lycium chinense), je v mnohých východných krajinách považovaná za doslova posvätnú rastlinu. Verí sa, že jej konzumenti sa dožívajú vysokého veku a zároveň sú zdraví. Dnes ju už poznajú ľudia oveľa viac aj v našich končinách a tým pádom stúpa počet tých, ktorí si ju chcú vypestovať. Kustovnica čínska je nenáročný ker, ktorý dobre rastie v bežnej záhradnej zemine a dorastá do výšky 2-3 metrov.

Botanický prehľad a druhy Goji

Kustovnica čínska (Lycium chinense) je ker patriaci do čeľade ľuľkovitých. Jedná sa o jeden z dvoch blízkych druhov, z ktorých sa zberajú bobule goji (čínsky kou-čchi). Ďalším samostatným druhom je Lycium barbarum, známy aj ako kustovnica cudzia, prípadne severské goji. Severské goji je oproti klasickej kustovnici čínskej viac chladuvzdorné a odolnejšie aj suchšiemu prostrediu. Vyznačuje sa kratšou vegetačnou dobou a tým možnosťou pestovania na väčšine územia Slovenska.

Kustovnica čínska, ako už napovedá meno, pochádza z Číny, kde je pestovaná a využívaná v tradičnej medicíne po stáročia. Sú známe dve odrody: L. chinense var. chinense a L. chinense var. potaninii. Ide o opadavý ker dorastajúci do výšky 2-4 metre, pričom staršie konáre sú previsnuté. Dokáže vytvoriť hustý nepriepustný ker, a tak ju možno pestovať aj ako živý plot. Kvitne zvončekovitými kvetmi fialkastvej, prípadne bielej farby, asi 4 mm veľkými. Kvitnú počas leta, neskôr sa z nich vyvíjajú plody - bobule goji.

Kustovnica ruténska (Black Goji Berry)

Kustovnica ruténska (Lycium rutenicum), v angličtine nazývaná aj Black Goji Berry, je tŕnitý ker, vysoký až 180 cm. Jej výskyt zasahuje na Kaukaz, do Turecka, Iránu, Afganistanu, Pakistanu, Indie, juhovýchodného Ruska, Mongolska, Tibetu a severozápadnej Číny. Obýva suché oslnené stanovištia až do výšky 2600 m n. m. Ker by mal byť odolný do -30°C a v prípade pomrznutia by mal byť schopný rýchlej regenerácie z koreňov. Pôdu má radšej suchšiu neutrálnu a neznáša premokrenie a tieň. Plody kustovnice ruténskej sú bohatým zdrojom antokyánov, polysacharidov, flavonoidov, mastných kyselín a esenciálnych olejov. Obsah proantokyanidínov sa zdá byť vyšší ako u sladu a chmeľu.

Požiadavky na pestovanie a prostredie

Stanovište a pôda

Pre úspešné pestovanie kustovnice čínskej je kľúčový výber správneho miesta. Rastline vyhovuje najmä priame slnko, ktoré na ňu bude svietiť aspoň 5 hodín denne. Je dôležité myslieť na to, že ker pokojne dorastá aj do 3 metrov, a preto je potrebné zabezpečiť okolo neho dostatočne veľký priestor, keďže sa rozvetvuje dosť výrazne a vetvičky sú posiate tŕňmi. Určite urobíte veľmi dobre, keď kustovnicu umiestnite do závetria steny či majestátnejšieho kra, aby ani pri silnom vetre nestratila svoje plody. Osvědčilo sa tiež záveterie pri južnej stene.

Na pôdu je kustovnica nenáročná a vyhovuje jej štandardná záhradná pôda. Rastie dobre na ľahších pôdach aj pôdach chudobných. Pôda by mala mať okolo pH 8, ideálne ľahšia piesčito-ílovitá. Na pestovanie použijeme ľahší priemerne výživný substrát. Vyberieme slnečné miesto, kde sa bude rastlinke určite dariť. V ČR prezimuje bez problémov, pochádza z vysokohorských oblastí Ázie. Kustovnica neznáša premokrenie a tieň.

Teplota a nadmorská výška

Kustovnica plodí v teplejších podmienkach. Avšak vyžaduje pomerne veľa tepla a v severnejších častiach Slovenska, prípadne vo väčších nadmorských výškach plody nemusia dozrieť, prípadne sa ani nevytvoria. Udáva sa, že optimálna výška je do 300 m n. m. Pre severnejšie časti Slovenska je pre pestovanie vhodnejší druh Lycium barbarum, alebo aj severské goji.

Na zvýšenie teploty v okolí rastliny a podporu plodnosti sa osvedčilo zatlčenie štyroch kolov v rozpätí cca 1 metra (záleží na veľkosti kra) a do výšky 1 metra okolo nich natiahnuť čiernu netkanú textíliu. Tým sa zabráni prúdeniu vzduchu okolo kmeňa rastliny, dôjde k navýšeniu teploty vo vnútri a kustovnica plodí.

Výsadba a základná starostlivosť

Výsadba

Sadiť je najlepšie v období od marca do mája. Dbajte najmä na kvalitnú prípravu pôdy a jamy, do ktorej Goji posadíte. Nezabudnite pôdu prevzdušniť a odstrániť z nej burinu, ktorá dokáže veľmi ľahko ohroziť samotnú sadenicu.

Zálievka a hnojenie

Zalievať je dôležité hlavne v prvých týždňoch po jej vysadení, kedy korene nevedia samé čerpať vodu z podzemných zdrojov. Pri dobrých pôdnych podmienkach a dostatku vlahy sa rastlina veľmi odmení veľkosťou plodov aj ich vyšším počtom. Hnojiť by ste mali začiatkom jari a následne počas dozrievania plodov, a to najmä tekutým hnojivom, najlepšie s prímesou dusičnanov. Na živiny je kustovnica nenáročná, stačí iba občasné prihnojenie, ale rastlinka bude rásť aj bez pridávania dodatočných živín.

Rez Goji

Rez je mimoriadne dôležitý, najmä pri získavaní plodov. Najlepšie je strihať buď na jar, ale najideálnejšie je robiť to neskoro na jeseň. Keďže Goji dosť výrazne kvitne, mali by ste vykonať hlboký rez, ktorý potom plní aj úlohu presvetlenia rastliny. Je tiež potrebné vykonať výchovný rez, ktorého cieľom je zaistiť skorú násadu plodov.

Výchovný rez krok za krokom:

• Prvý rok: Hlavný kmeň sa zapestováva do výšky 50-60 cm.
• Výber hlavných vetiev: Okolo hlavného kmeňa sa vyberie 3-5 postranných vetiev rovnomerne rozmiestnených, ktoré budú slúžiť ako základ koruny. Tieto vetvy sa zrežú na 10-20 cm, aby sa podporilo druhotné vetvenie.
• Dočasné plodné vetvy: Medzitým sa ponechajú 3-4 vetvy z hlavného kmeňa bez zaštipovania, ktoré budú slúžiť ako dočasná plocha pre ranú násadu plodov.
• Zakončovanie: Novo narastené vyššie položené vetvy sa skracujú, aby sa posilnili nižšie položené výhony.

V prvom roku si zapestujeme základ kra tým, že hlavný výhon skrátime na 6-7 očiek, z ktorých sa v ďalšom roku vypestuje základ kríka. Kustovnica sa vyznačuje veľkými prírastkami a jednotlivé konáriky za sezónu dokážu dorásť aj 100-150 cm. Pre maximalizáciu úrody sa odporúča viesť rastlinu podobne ako vinič. Môžete napríklad nechať dva hlavné konáriky, jeden natiahnuť napravo a druhý naľavo, prípadne vytvoriť „vysoké vedenie“.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Skvelé je, že goji je nielen nenáročná, ale aj veľmi odolná voči chorobám a vyhýbajú sa jej dokonca aj škodcovia. Škodcami ani chorobami kustovnica väčšinou netrpí. Počas vlhších období sa však môžu objaviť niektoré hubové ochorenia. Pokiaľ je rastlina napadnutá múčnatkou (padlím), tak je možný postrek fungicídnymi prípravkami ako napríklad Discus, Karathane LC, Topas 100EC.

Je dôležité pripomenúť, že tieto prípravky majú pri použití tzv. ochrannú lehotu podľa druhu postreku, približne 30 dní. Ak teda tieto prípravky použijete, tak minimálne uvedenú dobu pred zberom plodov. Vyhnúť sa napadnutiu v budúcom roku čiastočne môžete preventívnym postrekom za dodržania ochrannej lehoty. Proti hubovým ochoreniam môžeme bojovať pomocou vhodných fungicídnych prípravkov, ktoré sú však samozrejme nevhodné pre ekologické pestovanie.

Plodnosť Goji a riešenie problémov

Samoopelivosť a opelovanie

Kustovnica je čiastočne samoopelivá rastlina, každopádne však pre stabilitu úrod sa odporúča vysadiť aspoň dve rastliny. Ak sú problémy s plodnosťou, môže byť riešením vysadiť pri sebe dve geneticky odlišné rastliny (vypestované z rôznych semien, dovezené z rôznych miest), prípadne sa presvedčiť, či nie sú dvojdomé.

Faktory ovplyvňujúce plodnosť

Kustovnica sa dá pestovať celkom ľahko, horšie už to je s dosiahnutím plodnosti. V katalógoch sú síce prezentované nádherné kríky obalené rudými plodmi, avšak niektorým pestovateľom kvitli veľmi málo a mali len zopár plodov, alebo sa plodov vôbec nedočkali. Úspešná plodnosť si vyžaduje okrem správneho rezu a dostatku vody aj dobrú pôdu a veľa slnka. Pri optimálnych podmienkach môžu plody dosahovať veľkosť až 2,4 cm, byť obrovské a sladké. Plody zvyčajne dozrievajú od augusta, hoci niektorí pestovatelia ich oberali už od polovice júna.

Rozmnožovanie Goji

Kustovnica sa rozmnožuje veľmi jednoducho pomocou zakorenenia odrezkov, ktoré zakoreňujú veľmi spoľahlivo. Goji je možné rozmnožiť aj zo semienka, avšak takto získané rastlinky nastupujú do plodivosti neskôr a aj kvalita plodov môže byť výrazne horšia. Preto sa odporúča pestovať len kvalitné odrody získané šľachtením. Predajom takýchto šľachtených rastlín sa zaoberá viacero záhradkárstiev a Goji si je dnes možné jednoducho kúpiť.

Zber a využitie plodov Goji

Plody a ich kvalita

Zrelé plody goji majú tmavočervenú farbu, podlhovastý tvar a dĺžku 5-12 mm. Plod podľa veľkosti obsahuje od niekoľkých po desiatky drobných žltkastých semienok. Je dôležité rozlišovať medzi kvalitnými plodmi a tými menej kvalitnými. Nekvalitná kustovnica má plody malé a mdlej chuti. Kvalitná kustovnica má plody cca 3x väčšie, plnšie a sladšej chuti, čo sa prejaví aj na vyššej cene.

Využitie v kuchyni a medicíne

Využitie goji ako tradičnej liečivej rastliny je známe už po stáročia. Zväčša sa používajú sušené plody. Okrem plodov je možné použiť aj listy a mladé výhonky, napríklad na dochucovanie pokrmov, prípadne na prípravu zdravých šalátov. Plody sa jedia surové, sušené a sú vhodné na prípravu čajov, extraktov, prípadne iných nápojov. Čaj z goji pripravíme z mladých listov, výhonkov s pridaním plodov. Lúhujeme 6-10 minút a následne podávame. Sušené plody môžeme použiť v múčnikoch podobne ako sušené hrozienka. Goji sa vyznačuje množstvom pozitívnych zdravotných účinkov. Napríklad kustovnica ruténska bola tradične využívaná na liečbu mnohých zdravotných problémov, ako je abnormálna menštruácia, problémy so zrakom (vrátane liečby slepoty u tiav), srdcové choroby, zlepšenie funkcie pečene a obličiek.

Sušenie plodov

Na zimu si môžete plody usušiť. To, čo sa nezje čerstvé, si možno odložiť do teplej miestnosti, napríklad do podkrovia. Priemerná teplota okolo 23 stupňov Celzia je ideálna pre prirodzené sušenie plodov Goji.

Pestovanie Goji v nádobách

Goji, teda kustovnicu, môžeme pestovať aj vo väčšej nádobe, na balkóne prípadne terase. Aj v tomto prípade je dôležité dodržať rovnaké požiadavky na slnečné stanovište a priepustnú pôdu.

tags: #goji #pestovanie #forom