Granátové jablko, známe aj ako granátovník púnsky (Punica granatum), fascinuje ľudstvo svojím vzhľadom a chuťou už tisícročia. Pochádza z ostrova Sokotra pri pobreží Somálska a postupne sa rozšíril do celého Stredomoria. Existujú legendy, že práve granátovník bol stromom poznania a biblické jablko prvého hriechu bolo v skutočnosti jablkom granátovým, čo svedčí o jeho neodolateľnej sladkokyslej chuti.
Plody granátovníka nie sú len pochúťkou, ale aj zdrojom zdravia. Vďaka vysokému obsahu vitamínu C podporujú tvorbu kolagénu, spomaľujú starnutie pokožky, pomáhajú regenerácii a majú protizápalové a antioxidačné účinky. Vedci v nich objavili molekulu urolitín A, ktorá chráni bunky pred starnutím.
Granátovník v našich podmienkach
Vďaka globálnym zmenám klímy je možné pestovať granátovníky aj v našich zemepisných šírkach. Tieto opadavé kry alebo menšie stromy dorastajú do výšky 2 až 5 metrov. Od začiatku leta púta pozornosť ich kvitnutie s veľkými, nápadnými červenými alebo oranžovými kvetmi. Korunu tvoria tŕnisté konáriky s jednoduchými, lesklými listami. Kvety sú samoopelivé, ale opeľuje ich aj hmyz. Plody dozrievajú 6 až 7 mesiacov po opelení. Granátovník preferuje horúce letá a mierne zimy. V našich podmienkach však plody nemusia vždy dozrieť, preto sa často pestuje skôr ako okrasná drevina.
Pre úspešné pestovanie a dozretie plodov je kľúčová dlhá a teplá jeseň, podobne ako pri hrozne. Granátovníky milujú suché a teplé prostredie, znášajú vysoké teploty a sú relatívne skromné na závlahu. Vlhké prostredie však môže negatívne ovplyvniť vývoj plodov, ktoré potom často praskajú.
Pestovanie v kvetináči
Najistejším spôsobom, ako začať s pestovaním granátovníka, je v prvých rokoch ho pestovať ako črepníkovú rastlinu. Počas leta je vhodné umiestniť ho na polotienisté miesto, zatiaľ čo staršie rastliny zvládnu aj plné slnko. Granátovníky potrebujú zimný odpočinok, preto sa na zimu schovávajú do miestnosti s teplotou od -5 do 8 °C. Keďže ide o opadavý druh, so zimnou zálievkou si netreba robiť starosti. Na jar pred pučaním je potrebné rastlinu presadiť do o niečo väčšieho črepníka a zrezať zahusťujúce a choré výhonky. Ideálna je výživná, ľahká a priepustná zemina s neutrálnym alebo slabo zásaditým pH, napríklad zmes kompostu, rašeliny a piesku. Na dne črepníka by nemala chýbať drenáž. Počas vegetačného obdobia zalievajte pravidelne menším množstvom vody a dvakrát až trikrát prihnojte kombinovaným hnojivom.
Granátovníky sú vo všeobecnosti odolné voči chorobám a škodcom. Pri zimovaní v interiérových priestoroch sa však môžu objaviť roztoče alebo vošky.
Pestovanie v záhrade
V južnejších oblastiach s priaznivou klímou je možné staršie exempláre vysadiť na teplé, slnečné stanovište chránené pred severným vetrom. Odporúča sa vyberať mrazuvzdornejšie odrody, ktoré znášajú pokles teplôt do -15 °C a zároveň pučia neskôr, čím sa znižuje riziko poškodenia neskorými jarnými mrazíkmi. Granátovníkom sa darí na hlbokých hlinitých pôdach s dostatkom organickej hmoty a dobrou priepustnosťou.
V prvých rokoch po výsadbe je dôležité rastliny chrániť pred mrazom. Pôdu v okolí koreňov je vhodné nastielať čečinou, kmeň obaľovať jutovinou a sneh z koruny priebežne striasať. Ak dôjde k premrznutiu nadzemnej časti, netreba sa obávať, nakoľko granátovníky sú pravokorenné a na jar vyženú nové výhonky. Počas jari je vhodné dopriať rastlinám doplnkovú závlahu, ktorá podporí ich rast, kvitnutie a následný vývoj plodov.
Dôležitosť rezu
Správny rez je kľúčový pre zdravý rast, bohaté kvitnutie a tvorbu plodov. V predjarí, pred pučaním, je potrebné granátovník zrezať tak, aby boli všetky konáre dostatočne oslnené. Možno ho pestovať v tvare riedkeho kra, steny alebo stromu s nízkym kmeňom a tromi až štyrmi kostrovými konármi. Najskôr odstráňte koreňové výmladky, zahusťujúce a choré výhonky. Kostrové konáre skracujte na vonkajšie očko, čím podporíte otvorenie koruny a prejasnenie všetkých konárov. Pri reze sa vyhnite odstráneniu plodonosných čapíkov, ktoré rodia 3 až 4 roky. Pri pestovaní na kmienku sa koruna režie do guľatého tvaru.
Rozmnožovanie granátovníka
Dopestovať granátovník zo semienok kupovaných plodov je možné, avšak úrody sa dočkáte buď neskoro, alebo vôbec. Efektívnejším spôsobom je rozmnožovanie odrezkami, ktoré zachovávajú vlastnosti materskej rastliny a môžu rodiť už v treťom roku. Od jednoročných drevnatých výhonkov sa vyberajú asi 15 cm dlhé odrezky. Listy sa odstránia až po vrchný pár, spodná časť sa ošetrí stimulátorom rastu a odrezky sa vysadia do substrátu na výsev a množenie. Nádoby je potrebné umiestniť na teplé a tmavé miesto.
Pre pestovateľov, ktorí nemajú záhradu a túžia po skoršom kvitnutí, je vhodná izbová forma 'Nana'. Táto odroda kvitne už v druhom roku života. Hoci jej plody sú spočiatku malé, u starších rastlín sa dajú porovnať s plodmi vonku pestovaných granátovníkov. Ich zrnká, hoci menšie a kyslejšie, sú zdravé a osviežujúce. Forma 'Nana' je tiež výborným materiálom na dopestovanie bonsajov.
Využitie plodov a kvetov
Zrniečka granátového jablka sa v studenej kuchyni používajú na spestrenie šalátov, v teplej kuchyni sa hodia k hydine, grilovanému mäsu a rybám. Lisovaná šťava je základom koktailov a džúsov, pričom najznámejším nápojom je orientálny nealkoholický nápoj šerbet. Obľúbený je aj sirup grenadína.
Zo sušených kvetov granátovníka si môžete pripraviť lahodný čaj, ktorý má osviežujúce účinky. Výťažky z kvetov sa tiež využívajú v kozmetike a parfumérii pre svoju príjemnú vôňu.
Ďalšie zaujímavosti
Granátové jablko patrí medzi najstaršie pestované plodiny na svete, s históriou siahajúcou až do starovekej gréckej mytológie, kde symbolizovalo plodnosť, lásku a šťastie. Jeho odkaz pretrváva dodnes.
Plody granátového jablka sú nielen chutné, ale aj nízkokalorické (približne 60 kcal/100 g), s obsahom takmer 80 % vody a viac ako 20 % cukrov. Sú bohaté na vitamíny skupiny B a C, ako aj na flavonoidy (antokyány, kvercetín), draslík a vápnik. Pozitívne ovplyvňujú metabolizmus, obnovu ciev a kože, a dokonca zlepšujú zrak.
Pri pestovaní v skleníku môžu plody granátového jablka dorásť až do veľkosti nad 9 cm. Bobuľky so semenami sa zvyčajne konzumujú čerstvé, ale dostupné sú aj lyofilizované.