Guarana (Paullinia cupana), známa tiež ako paulínia nápojná alebo kurura nápojná, je tropická popínavá rastlina z čeľade mydlovníkovitých (Sapindaceae), pôvodom z Amazónie. Je vyhľadávaná pre svoje semená, ktoré obsahujú prirodzene vysoké množstvo kofeínu, vďaka čomu sa radí medzi superpotraviny a prírodné stimulanty. Práve pre svoje povzbudzujúce a tonizujúce účinky je guarana cenená po celom svete a jej pestovanie si vyžaduje špecifické podmienky.
Botanický Popis a Charakteristika
Paulínia nápojná je popínavý ker, ktorý môže dorásť do výšky 10 až 12 metrov, pripomínajúc liánu. Lodyhy rastliny sú výrazne ryhované. Listy sú veľké, lichozperené a zložené až z piatich podlhovastých lístkov.
Drobné zelenkasté, biele alebo žlté kvety vytvárajú malé trsy v hroznovitých kvetenstvách, ktoré sú pomerne nenápadné. Plodom sú jasne červené tobolky, ktoré ukrývajú jedno veľké čierne semeno, obalené v dužinatej šupke. Pri dozrievaní semien začína šupka praskať a čierne semeno sa dostáva na svet, čo vizuálne pripomína otvorené oko. Guarana sa svojím vzhľadom najviac blíži nášmu pagaštanu čiže konskému gaštanu.
Semená guarany sú obzvlášť bohaté na stimulačné látky. Obsahujú purínové alkaloidy a kofeín (niekedy označovaný ako guaranín), ktorého zastúpenie dosahuje 4-8 %, čo je dvakrát viac než v káve. Okrem kofeínu obsahujú aj ďalšie stimulanty ako teobromín a teofylín, katechínové triesloviny, rastlinné silice, živice, vitamíny C a niektoré vitamíny skupiny B.
Pôvod a Historické Rozšírenie
Domovom guarany sú nížiny Amazonského pralesa, najmä regióny Manaus a Parintins v Brazílii, Venezuele a Uruguaji. Amazonské kmene, ako napríklad kmeň Guaraní, objavili a používali semená guarany na výrobu energetického nápoja už celé tisícročia. Názov „guarana“ je odvodený zo slova „gua-ra-na“, ktoré v jazyku amazonských indiánov znamená „veľký strom lesa“.
Indiáni pestovali paulíniu na plantážach dávno predtým, ako Krištof Kolumbus objavil Ameriku. Mnohé miestne kmene považovali túto rastlinu pre jej stimulačné účinky za magickú a dokonca posvätnú. Niektorí vedci zastávajú názor, že dnešné divo rastúce rastliny sú pozostatkom z pôvodných indiánskych plantáží.
Pre Európu bola guarana objavená v roku 1669 a v roku 1700 bola nemeckým botanikom Theodorom von Martiusom vykonaná prvá chemická analýza rastliny, pri ktorej izoloval látku nazvanú guaranín. Vďaka svetovému dopytu po tejto surovine sa zber guarany vo voľnej prírode stal hlavným zdrojom príjmov miestnych domorodcov.
Nároky na Pestovanie a Podmienky
Guarana vyžaduje pre zdarný rast špecifické podmienky, blízke jej pôvodnému tropickému prostrediu. Pestuje sa predovšetkým v trópoch, ale je možné ju pestovať aj v domácich podmienkach ako izbovú rastlinu, najlepšie v skleníku, kde je možné regulovať vlhkosť a teplotu.
Klíma a vlhkosť
- Paulínia cupana potrebuje vysokú vlhkosť vzduchu.
- Na klíčenie rastlinka potrebuje minimálne 20 stupňov Celzia.
- Ideálne je tropické prostredie s dostatkom vláhy.
- Akonáhle je paulínia juhoamerickou rastlinou vyžadujúcou vyššie teploty a vlhkosť, vypestovať sa dá aj v našich podmienkach.
Pôda a výsadba
- Pred samotným výsevom je vhodné semená namočiť do teplej vody.
- Potom sa semená vložia do substrátu s dostatočným množstvom piesku či štrku do hĺbky približne 2 cm.
- Rastlinky boli tradične rozmnožované najčastejšie z odnoží.
- Sadenice sa vysádzajú v spone približne 2 x 2 metre.
Starostlivosť a rast
- Pestovať sa dá podobne ako vinič, vrátane pravidelného rezania.
- Paulínia začína rodiť už po treťom roku svojej existencie a potom plodí až 40 rokov.
- Vlastnú zásobáreň semien si môžu skúsiť zaobstarať majitelia zimných záhrad a väčších skleníkov.
- Paulínia sa dá vypestovať aj zo semienok, no oveľa vyššiu šancu na uchycení majú predpestované sadenice.
- Na prvú úrodu guarany si však budete musieť niekoľko rokov počkať.
Zber a Tradičné Spracovanie Semien
Paulínia nápojná dáva svoje plody v mesiacoch október a november. Plody sa zbierajú len z kríka, nie zo zeme. Zrelé plody guarany pripomínajúce svojim vzhľadom otvorené oko sa zbierajú pre ich semená, ktoré sú bohaté na stimulačné látky.
Spracovanie guarany je jednoduché: najprv sa semienka vysušia a následne sa rozdrvia na prach. Z tohto prášku domorodci tradične miesili cesto, z ktorého formovali malé útvary podobné cylindru, tzv. guaranový chlieb, ktorý časom stvrdol. Neskôr sa podľa potreby strúhal do nádob, kde sa spolu s cukrom zalieval horúcou vodou na prípravu povzbudzujúceho nápoja.
Z pražených a následne drvených semien sa tiež vyrába pastovitá hmota s obsahom 3-6 % kofeínu. Pretože sa guarana nepraží v takej miere ako káva, uchováva si vitamíny C a niektoré B. Účinok kofeínu v guarane navyše vďaka obsahu teofylínu a teobromínu vydrží dlhšie, a to až 5 hodín.
tags: #guarany #naroky #pestovanie