Ohrniete nos nad kapustou pohnojenou suchým záchodom? Ľudské exkrementy nie sú len odpad, ale aj masa plná živín. Keď mi šéfredaktorka Lenka podstrčila článok o nemeckej štúdii, ktorá dala zelenú hnojeniu plodín ľudskými fekáliami, hneď mi na tom voľačo smrdelo. Predstavila som si záhradnú „kadibúdku“, kam človek chodí radšej so zapchatým nosom a zavretými očami, aj to iba keď nie je na výber, a možno sa ešte nejaký deň-dva spamätáva z traumy. Priznávam, som mestský človek. Hoci mi niečo hovoril konský hnoj, ktorý sa iste ani mojej prastarej mame neštítilo pohádzať na budúcu zeleninu, predsa len - ľudské?
Nemci sú však nadšení. „Využívanie lokálne dostupných zdrojov, ako sú ľudské výkaly, na výrobu biologických recyklovateľných hnojív môže nahradiť minerálne hnojivá, a tým podporiť ekologickú výrobu potravín,“ vysvetľujú svoju motiváciu v úvode štúdie, ktorá vyšla online v januári vo vedeckom časopise Frontiers in Environmental Science. V čase, keď neškodnej a lacnej alternatíve nahrávajú aj stúpajúce ceny hnojív a tým aj zdražovanie potravín.
Nič nové pod slnkom: História využívania ľudských exkrementov
Vedci na čele s Franziskou Häfner, doktorandkou na University of Hohenheim, v experimente porovnávali dve nitrifikované močové hnojivá a jeden fekálny kompost získaný zo suchej toalety s komerčným organickým produktom. Tie aplikovali pri pestovaní bielej kapusty na poli pri Berlíne od júna do októbra 2019. To hlavné, čo zo štúdie vyplynulo, je, že tento ľudský odpad viedol k porovnateľnej úrode kapusty ako drahšie organické hnojivá.
„Je to stará vec. Moji starí rodičia mali hospodárstvo na Horehroní s dreveným záchodom a hnojiskom na dvore. Hnoj po hospodárskych zvieratách a z dreveného záchoda sa priebežne rozkladal, teda kompostoval, potom sa rozhadzoval na jeseň v záhrade. Keď sa hnojisko časom zrušilo, vzniklo tam najlepšie miesto na pestovanie, pretože pôda bola plná živín,“ povedala mi hneď na úvod rozhovoru odborníčka na udržateľné ekosystémy a autorka niekoľkých kníh Ing. Hanka Sekulová.
Vesmírne experimenty a recyklácia odpadu
„V minulosti sa však biologický odpad odbúraval inak ako dnes, prirodzenejšie,“ dodá. Vysvetlí mi, že v minulosti neobsahoval toľko „konzervačných a iných látok“ a navyše bol vonku dostupný rastlinám aj živočíchom, ktoré ho rozkladali - ako napríklad mucha domáca. „Preto bolo všade pri chovoch zvierat toľko múch, ktoré si zasa prilákali predátorov, lastovičky - pretože všetko so všetkým súvisí. Muchy do hnoja nakládli vajíčka, to bola pre ne pôrodnica, v ktorej sa vyliahli larvy. Tie sa živili hnojom, premenili jeho zloženie a konzistenciu a zakuklili sa v ňom. Celý cyklus takto pokračoval.“
Prezrádza, že v Slovenskej akadémii vied v Ústave fyziológie hospodárskych zvierat sa od osemdesiatych rokov venovala výskumu recyklácie odpadu mušími larvami aj v rámci medzinárodného vesmírneho programu Interkozmos. „Pracovala som na úlohe Uzavretý ekosystém pre dlhodobé kozmické lety. Hovorilo sa v tej súvislosti o ceste na Mars, ktorá mala trvať odhadom dva roky.“
Recyklácia trusu v podmienkach vesmírnej stanice
Okrem pestovania húb a rias sa experimentovalo s prepelicami japonskými, zvieratkami, ktoré vo vesmíre testoval aj náš kozmonaut Ivan Bella. „S prepelicami som pracovala v čase ich prvého vyslania na kozmickú stanicu MIR. Mala som na starosti okrem iného laboratórny, teda čistý chov muchy domácej, ktorej vajíčka sme očkovali na trus japonských prepelíc. Vyliahnuté larvy recyklovali trus prepelice a obohatili ho súčasne o bielkoviny kukiel. Trus úplne zmenil svoju konzistenciu z vláčnej hmoty na sypkú, skoro vôbec ho nebolo cítiť,“ opisuje Hanka Sekulová.
Takto transformovaný trus pridávali spätne do kŕmnej zmesi pre vtáky. Prekvapí ma, že spravili pokus aj s premenou ľudského odpadu. „Fungovalo to rovnako, ale tento ‚recyklát‘ sa už ďalej nepoužil.“ Pripúšťa však, že teoreticky by to čiastkovo mohlo plniť určité funkcie. Pripomenie mi to kompostovací záchod u sestry na chate. Šlo by to? „Tam sa používa už prerobený ľudský odpad - rozdelí sa tekutá a tuhá časť, tá sa po nejakom čase skompostuje, až stratí pôvodné vlastnosti i hmotu, je sypká. Nemá už toľko amoniaku, necítiť ho. K stromom by som možno uvažovala, ale na zeleninu by som to nedávala,“ konštatuje, že dnes už nie je bioodpad ako bioodpad.
Moderné ekotoalety a primitívne metódy
No existujú aj nadšenci, ktorí „to“ už dávno používajú. Keď mi na redakčnej porade prischla táto téma, naša grafička Alenka, zrejme najväčšia záhradníčka z tímu, mala toľko zľutovania, že mi posunula kapitoly o fekálnom komposte od záhradkárskej celebrity Jaroslava Svobodu z knihy Kompletný návod na vytvorenie ekozáhrady a rodinného statku.
Autor napríklad píše: „Zapojením odpadu - áno, hovienok, späť do kolobehu vzniká dokonalý cyklus, ktorý prináša dobro a úžitok všetkým zúčastneným. Ľudský trus, rovnako ako kravský alebo konský hnoj, je výborné hnojivo. Obsahuje ideálne pomery dusíka, fosforu a draslíka,“ kritizuje pritom splachovanie vodou, ktoré je neefektívne a zbytočne drahé. „Šplechnúť to do vody je, naopak, nežiaduce, pretože veľa živín rozpustených vo vode spôsobuje bujnenie rias a siníc a je poslednou ranou pre kedysi harmonický ekosystém,“ pokračuje vo výpočte negatív moderného trónu, v jeho reči „hajzlíka“. Prívetivejšia je preňho ekotoaleta a je dokonca široká paleta na výber.
Typy ekologických toaliet
- Kompostovacie toalety: rozkladajú ľudský odpad po skompostovaní.
- Separačné toalety: oddeľujú tekutú časť od pevnej, ktorá ďalej putuje do kompostu.
- Vysušovacie toalety: využívajú cievku na schnutie obsahu v otočnom zásobníku.
- Pilinová toaleta: obsah sa po použití zasype pilinami, ktoré fungujú ako biofilter a eliminujú zápach.
Podľa Svobodu piliny fungujú ako biofilter a tak nič nesmrdí, hovorí aj z osobnej skúsenosti. „My tento spôsob používame niekoľko rokov.“ A najviac si pochvaľuje, ak organizujú večierok s viacerými ľuďmi v dome. „I návštevám, čo u nás boli na ‚piliňáku‘, dodnes chýba, ak ešte nemajú vlastný,“ vtipkuje. A s plnou vážnosťou opisuje ešte primitívnejší spôsob - takzvanú „shit hole“, na ktorú na poli potrebujete iba motyku a lopatku. Príde to na vás, čupnete si, umiestnite pekne do hriadky a keď skončíte, len zahrabete hlinou na odstránenie zápachu.
Vplyv modernej stravy na rozklad bioodpadu
Trochu plastu. Sem smeruje aj moja ďalšia otázka na Hanku. Jamka, piliňák, suchý záchod - čo ak práve nie je v silách nášho organizmu prispieť pôde tým najlepším zo seba, lebo sme mali včera mastný langoš a zeleninu sme nevideli ako je rok dlhý?
„Nerobila som výskum, ale pred rokmi som čítala, že niektorí majitelia kompostovacích záchodov či drevených latrín na horských chatách zistili, že bioodpad sa už tak rýchlo nerozkladá, ako kedysi. Pravdepodobne - ale je to len moja úvaha - súvisí to s dnešnou priemyselne spracovanou stravou, ktorá obsahuje veľa konzervačných látok, mikroplasty, hormóny, antibiotiká, parazity a iné látky, ktoré nie sú prirodzeného pôvodu,“ mieni odborníčka na prírodné ekosystémy a pokračuje, v čom spočíva Svobodov optimizmus. „Jardo, ktorý ma pred 12 rokmi osobne učil, si to veľmi pochvaľoval. Na druhej strane má vlastné niekoľkohektárové hospodárstvo, je potravinovo sebestačný a dáva si veľký pozor, aby sa nestravoval komerčnými potravinami. Čo do tela dávame, také výstupy môžeme očakávať,“ sumarizuje Hanka.
Bezpečnostné aspekty a vedecké pohľady
Zdravotná neškodnosť ľudských exkrementov, samozrejme, zaujímala aj nemeckých výskumníkov. Ak teda zhodnotili, že hovienka sú pre kapustu výživné, koľko sa „najedla“ všetkých umelín, ktoré kazia nielen prírodný makrosystém, ale aj mikrobióm v črevách človeka? V hnojive kontrolovali prítomnosť 310 chemických látok, ako sú repelenty proti hmyzu či spomaľovače horenia, tiež farmaceutické výrobky, lieky proti bolesti či hormóny.
„Viac ako 93 percent týchto chemikálií nezistili, zvyšné boli prítomné vo veľmi nízkych koncentráciách,“ všimol si v štúdii The Guardian. V stolici boli najvýraznejšie zastúpené lieky proti bolesti a liek na epilepsiu i stabilizátor nálady, ale v extrémne nízkych množstvách. Znie to až príliš dobre, ale vedci sami upozorňujú, že kľúčovým predpokladom používania fekálneho kompostu je primeraná úroveň hygieny. Nehodnotili ani vplyv farmaceutík na pôdne systémy, čo podľa líderky tímu Häfner vyžaduje ďalší výskum.
Kompostovanie ľudského tela a environmentálne výzvy
Kým európski vedci riešia spracovanie ľudského bioodpadu prirodzenejšou cestou, Američania sa rozhodli umožniť rovno kompostovanie celého ľudského tela. Za oceánom touto cestou znižovania uhlíkovej stopy a zmiernenia klimatickej zmeny ide už šesť štátov, okrem iných New York. Skôr ako k tomu Hanke Sekulovej stihnem položiť otázku, sama ma predbehne: „Zistilo sa, že ani mŕtve telá sa nechcú tak rozkladať ako kedysi. To bude pravdepodobne súvisieť so stravou dotovanou konzervačnými látkami, aby dlhšie vydržala čerstvá.“ A nejde asi len o stravu. Spomeniem si, ako som sa v letáku v pohrebnej službe dočítala, že telo s rakovinou potrebuje na spálenie dlhší čas. V Arizone dokonca došlo ku kontaminácii krematória lutéciom 177, rádioaktívnou časticou, ktorá zodpovedala typu použitému na ožarovanie zosnulého. Ten rádioterapiu dostal len dva dni pred nečakanou smrťou. Morbídnym záverom hovoríme iba jedno. Zdravá recyklácia biologického odpadu platí podľa všetkého iba za kontrolovaných a čo najviac prírode blízkych podmienok, v opačnom prípade asi do seba zrejme vrátite to, o čo až tak nestojíte.
Odborné stanoviská a legislatíva na Slovensku
Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky Bratislava (ÚKSÚP):
Priama aplikácia ľudských fekálií do poľnohospodárskej pôdy momentálne nie je podporovaná legislatívou SR. Existujúca legislatíva rieši iba priamu aplikáciu do pôdy čistiarenského upraveného kalu a upravených dnových sedimentov podľa zákona č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde sú všetky podmienky tejto aplikácie spomenuté aj so sledovanými parametrami čistiarenských kalov, čistiarenských sedimentov a poľnohospodárskej pôdy. Momentálne vyjadrenia k aplikácii ľudských fekálií do poľnohospodárskej pôdy, sledovaných parametrov, obsahu farmaceutík, parazitov, prípadne baktérií sú len domnienky, z toho dôvodu, že nie sú určené hodnotiace alebo limitné hodnoty týchto „rizikových“ ukazovateľov.
Česká zemědělská univerzita v Prahe, Fakulta agrobiologie, potravinových a přírodních zdrojů, prof. Ing. Ivana Jankovská, PhD.:
Výsledky autorov Häfner a kolektívu vo vedeckom časopise Frontiers in Environmental Science by mali byť vierohodné. Čo sa týka vývinových štádií parazitov, ktoré môžu výkaly obsahovať - skôr zvierat než ľudí -, tak pokiaľ budú ľudia dodržiavať základné hygienické pravidlá, ako je dôkladné umývanie rúk a všetkého, čo mám v pláne vložiť do úst, mali by byť takto pestované rastliny bezpečné. Vývinové štádiá parazitov môžu byť na povrchu, respektíve v pôde, takže dôkladné umytie zeleniny odkiaľkoľvek - z obchodu aj zo záhrady - by malo byť samozrejmosťou. Pretože nikdy neviete, či vám to nejaký živočích nepohnojil aj bez vášho vedomia. Ako by to vyzeralo presne v praxi, neviem, som parazitológ, nie odborník na hnojenie. Každopádne asi ako sa voľakedy hnojilo hnojom - výkalmi hospodárskych zvierat, ktoré boli zmiešané so slamou alebo iným substrátom a čím hlbšie to bude „zaorané“, tým menej to bude cítiť.
O kompostovaní #3 - Ako si založiť kvalitný kompost?
Výskumy o vplyve organických hnojív
Kodanskí vedci dlhodobo skúmali hnojenie splaškovým kalom. Nad organickými hnojivami visí otáznik Zvyšky liečiv a chemikálie pochádzajúce z výrobkov určených na osobnú hygienu v splaškových kaloch a v hnoji hovädzieho dobytka nemajú preukázateľné toxické účinky na hlístovce žijúce v poľnohospodárskej pôde, konštatujú vedci z Kodanskej univerzity po výskume, ktorý trval štrnásť rokov. Organické hnojivá vo forme splaškových kalov z čistiarní komunálnych odpadových vôd a maštaľného hnoja navyše podľa nich zlepšujú kvalitu pôdy viac ako bežné minerálne hnojivá a môžu prispieť k udržateľnejšiemu obehovému poľnohospodárstvu.
V Európskej únii sú rozšírené obavy, že zvyšky farmaceutík a kozmetických prípravkov v týchto typoch hnojív znečisťujú pôdu, čo viedlo k tomu, že viaceré krajiny používanie kalov v poľnohospodárstve zakázali alebo obmedzili. V novej štúdii, ktorá bola publikovaná v časopise Agronomy for Sustainable Development, dánski vedci zistili, že v pôde hnojenej kalom sa skutočne nachádzajú chemikálie z farmaceutík a prípravkov pre domácnosť, no zároveň namerané množstvá neboli významné pre skúmané biologické parametre.
Pôdne organizmy prosperujú vďaka organickým hnojivám
„Očakávali sme, že v pôde nájdeme veľa farmaceutických rezíduí - práve kvôli nim je používanie kalov v mnohých krajinách zakázané. Taktiež sme predpokladali, že tieto látky môžu zostať v pôde a spôsobovať problémy pôdnym organizmom. Zdá sa, že to tak nie je,“ hovorí profesorka Nina Cedergreen z Katedry botaniky a environmentálnych vied, ktorá je hlavnou autorkou štúdie. Kvalitu pôdy výskumníci merali na základe určitých fyzikálnych vlastností, ako aj množstva hlístovcov v pôde a ich rozmnožovacej schopnosti. Tieto drobné živočíchy sú totiž indikátormi zdravia pôdy. Spoluautorka výskumu Jeanne Vuaille vysvetľuje: „Týmto červíčkom sa darí výrazne lepšie v pôde, ktorá je hnojená kalom a maštaľným hnojom ako v pôde, na ktorú sa aplikujú klasické hnojivá. Pôda má lepšiu štruktúru, vyšší obsah uhlíka a vyššiu vlhkosť.“
„Zároveň sme nezaregistrovali, že by zvyšky liečiv a chemikálií z výrobkov určených na osobnú hygienu, ktoré sme v pôde namerali, mali na tieto živočíchy akékoľvek toxické účinky. Použitie moču ako hnojiva vzbudzuje rozporuplné pocity - od jeho ekologického potenciálu až po hygienické obavy. Je bohatým zdrojom živín, no jeho bezpečná aplikácia si vyžaduje dôkladnú prípravu a správne podmienky. Používanie ľudského moču ako hnojiva na prvý pohľad vyzerá zvláštne alebo dokonca nechutne. Avšak moč je bezplatný, stále dostupný zdroj a obsahuje široké spektrum živín užitočných pre rastliny, ako draslík, vápnik, fosfor a predovšetkým dusík. stráca svoj „nechutný“ nádych - hlavne ak ignorujeme jeho pôvod. Dusík v moči je prítomný vo forme močoviny, ktorá sa často vyskytuje aj v minerálnych hnojivách pod označením „uréa“.
| Potenciálne nevýhody použitia moču ako hnojiva |
|---|
| Neznáma koncentrácia živín: obsah živín v moči je premenlivý a závisí od stravy človeka. |
| Prípadná kontaminácia: moč môže obsahovať reziduá látok z liekov, nikotínu alebo iných chemikálií. |
| Prítomnosť baktérií: hoci sa predpokladá, že moč je sterilný, štúdie naznačili prítomnosť mikroorganizmov. |
| Nutnosť okamžitej aplikácie: moč nie je možné skladovať. |
| Možnosť poškodenia rastlín: priama aplikácia moču môže spôsobiť popálenie rastlín, pretože obsahuje vysokú koncentráciu solí. |
| Moč rieďte: pre rastliny s vysokou potrebou živín (napr. paradajky) je vhodný pomer 1:10, pre citlivejšie rastliny (napr. bobuľovité kríky) 1:20. Ak osoba konzumuje veľa soli, zrieďte v pomere 1:50. |
| Zmerajte pH: rastliny citlivé na hodnotu pH by mohli reagovať negatívne na moč s extrémne kyslou alebo alkalickou hodnotou. |
V niektorých afrických krajinách sa moč testuje ako lacná a ekologická alternatíva hnojív. Po úprave, ktorá zahŕňa pasterizáciu a filtráciu, slúži ako bezpečný zdroj živín pre plodiny. Výskumy preukázali, že takto ošetrený moč podporuje rast kukurice či manioku a zvyšuje ich výnosy. Tieto metódy by mohli byť v budúcnosti inšpiráciou aj pre moderné poľnohospodárstvo, kde sa kladie dôraz na udržateľnosť a recykláciu prírodných zdrojov. V rozvojových krajinách sa experimentuje s upravovaným močom ako s udržateľným zdrojom hnojiva. Po jeho špeciálnom spracovaní má vysokú efektivitu a je bezpečný. Preto ho neodporúčame ako dlhodobé riešenie. Ak sa ho rozhodnete použiť, dbajte na opatrnosť, správnu úpravu a aplikáciu.
Ľudský moč ako "tekuté zlato" pre záhradkárov
Ak patríte medzi vášnivých záhradkárov, určite dobre viete, že pestovanie zeleniny, byliniek či bobuľových kríkov bez kvalitného hnojiva neprinesie želané výsledky. Niektoré hnojivá pritom vôbec nie sú lacné. Existuje však jedno prekvapivo účinné hnojivo, ktoré máte denne doslova na dosah ruky, a napriek tomu končí bez úžitku v kanalizácii. Reč je o ľudskom moči!
Tradičné využitie a moderné prístupy
Naši prastarí rodičia a predkovia vedeli, že čo sa dá využiť, to treba využiť do poslednej kvapky či zrnka. Ich záhrady a políčka boli preto hnojené nielen živočíšnym hnojom od kráv, koní alebo sliepok, ale často aj výluhmi z rôznych rastlín. Ba čo viac, úplne bežnou praxou bolo dokonca aj používanie ľudských výkalov. Tie sa obvykle kompostovali spolu so zvyškami rastlín, čím sa do pôdy dostávali potrebné živiny. A práve táto prírodná zmes údajne zaručovala mimoriadne úrodné výsledky.
V súčasnosti je hnojenie ľudskými výkalmi v mnohých krajinách tabu, avšak odborníci sa čoraz častejšie vracajú k téme udržateľného hospodárenia a využívania odpadu ako cennej suroviny. Do popredia sa dostáva hlavne využitie ľudskej moču, ktorá sa ukazuje ako skutočne zázračná látka pre rastliny.
Austrálska vedkyňa, ktorá skúma potenciál využitia moču na hnojenie verejných parkov v mestách, označuje moč ako „tekuté zlato“. Podľa nej moč obsahuje tri základné zložky nevyhnutné pre správny rast rastlín - dusík, fosfor a draslík. Okrem toho obsahuje aj fosfáty, ktoré sú základnými stavebnými látkami buniek rastlín aj živočíchov. Moč tak poskytuje kompletný živinový kokteil, ktorý možno ľahko a bezpečne aplikovať priamo na záhony.
Zásady správneho skladovania a aplikácie moču
Hnojenie ľudskou močou nie je len záležitosťou výskumu, ale aj obľúbenou praxou medzi skúsenými záhradkármi. Má to však svoje jasné pravidlá a obmedzenia, ktoré treba dodržiavať, aby bolo použitie moču bezpečné a efektívne.
„Základnou podmienkou je, že moč musí pochádzať od zdravého človeka, ktorý neužíva žiadne lieky ani hormonálnu antikoncepciu,“ upozorňuje skúsený pestovateľ. Dôležitý je tiež spôsob skladovania: moč je vhodné uchovávať v pevne uzavretých nádobách, aby nedochádzalo ku kontaktu so vzduchom. Vďaka tomu sa zabráni rozkladu, nežiaducej zmene pH a množeniu baktérií, a navyše sa minimalizuje aj zápach.
Riedenie a aplikácia pre optimálne výsledky
Ľudská moč je veľmi koncentrované hnojivo, preto jej použitie v čistej forme môže rastliny poškodiť. Experti preto odporúčajú moč riediť vodou podľa typu rastlín:
- Pre bežnú zeleninu ako sú paradajky, uhorky alebo tekvice je ideálny pomer 1 diel moču ku 10 až 20 dielom vody.
- Citlivejšie bobuľovité kríky, akými sú jahody, ríbezle, čučoriedky či černice, vyžadujú ešte opatrnejší prístup, preto je lepšie použiť až dvojnásobné množstvo vody oproti zelenine.
- Ak osoba, od ktorej moč pochádza, obľubuje slané jedlá a konzumuje veľa soli, je potrebné ešte výraznejšie zriedenie moču, ideálne až v pomere 1 : 50.
Optimálny čas na hnojenie močou je obdobie intenzívneho rastu, keď rastliny potrebujú dostatok výživných látok na svoj zdravý vývoj. Aplikácia nie je komplikovaná:
„Na jeden meter štvorcový záhonu použite približne 1 až 2 litre nariedeného roztoku. Vždy zalievajte priamo ku koreňom a vyhnite sa zásahu listov či plodov, pretože moč by ich mohla ľahko popáliť,“ odporúča pestovateľ s dlhoročnými skúsenosťami. Po aplikácii je vhodné ešte raz zaliať čistou vodou, aby sa roztok rýchlejšie vstrebal a zároveň sa zamedzilo šíreniu akéhokoľvek zápachu.
Aj keď môže byť hnojenie ľudskou močou pre niektorých ľudí nezvyčajnou myšlienkou, fakty hovoria jasne. Je to efektívne, ekonomické a ekologické riešenie, ktoré môže výrazne znížiť vašu spotrebu kupovaných hnojív a zároveň vám pomôcť dosiahnuť krásne a bohaté úrody.
Globálne trendy a budúcnosť hnojenia
Keďže farmári v Európe a na celom svete zápasia s nárastom cien hnojív, výskum naznačil, že riešenie môže byť v tom, čo ľudia splachujú do záchoda. V recenzovanom článku vedcov z Európy, ktorý bol uverejnený v časopise Frontiers in Environmental Science, sa zistilo, že používanie hnojív vyrobených z ľudských výkalov a moču je bezpečné, píše agentúra Bloomberg s tým, že napríklad z liekov alebo drog by sa dostali len veľmi malé množstvá chemikálií do jedla.
Vlády na celom svete sa snažia udržať náklady na hnojivá pod kontrolou a zvýšiť sebestačnosť po tom, čo ruská invázia na Ukrajinu zvýšila ceny zemného plynu, ktorý je kľúčovou surovinou pre výživu plodín. Úrady Európskej únie zvažujú spôsoby, ako urýchliť vývoj hnojív na báze hnoja po tom, čo prudký nárast nákladov vyvolal obavy medzi farmármi eurobloku.
Bezpečnosť a efektivita ľudských hnojív
Pokiaľ ide o bezpečnosť, výskumníci preverili ľudský odpad na 310 druhoch chemikálií, od liekov až po repelenty proti hmyzu, a zistili, že iba 6,5 percenta z nich bolo nad limitom na detekciu a v nízkych koncentráciách. „Vo všeobecnosti sa zdá, že riziko pre ľudské zdravie z farmaceutických zlúčenín vstupujúcich do potravinového systému pomocou fekálneho kompostu je nízke,“ uzavreli autori.
V jedlých častiach kapusty zistili dva farmaceutické produkty, avšak koncentrácie lieku proti bolesti ibuprofén a antikonvulzívua karbamazepín boli výrazne nízke. To znamená, že by bolo potrebné zjesť viac ako pol milióna hláv kapusty, aby sa nahromadila dávka ekvivalentná jednej tabletke karbamazepínu, povedali.
Nárast cien hnojív po ruskej invázii už podnietil niektorých farmárov, aby obrátili svoju pozornosť na zvierací trus a dokonca aj na ľudské splašky, ktoré by nahradili syntetické živiny z plodín, ale tieto alternatívy sa nepreukázali tak efektívne.