Výber správneho hnojiva je jednou zo základných činností každého poľnohospodára a záhradkára. Prostriedky používané pri pestovaní rastlín treba vyberať opatrne, pretože každá pôda potrebuje iné minerálne prvky. Vzhľadom na u nás prevažne kyslú pôdnu reakciu sa v mnohých prípadoch osvedčujú vápenaté hnojivá.
Vápnenie pôdy pomocou špecializovaných prostriedkov je populárny proces na obnovenie hodnoty pH pôdy. Vápno má schopnosť ju odkysľovať. To je obzvlášť dôležité, pretože väčšina pôd našej krajiny je kyslá, čo je pre mnohé plodiny nepriaznivé. Značná časť rastlín, vrátane zeleniny pestovanej u nás, potrebuje na svoj rast pôdu so zásaditými, neutrálnymi alebo mierne kyslými vlastnosťami. Používanie vápenatých hnojív sa často ukazuje ako nevyhnutné, pretože aj pôda s vysokým pH sa môže časom stať kyslou. Prispievajú k tomu prírodné procesy aj ľudské aktivity. Pomocou vápenatých hnojív dokážeme účinky týchto procesov neutralizovať.
Oxid vápenatý (pálené vápno) ako hnojivo
Charakteristika a zloženie
Dôležitou zložkou vápenatých hnojív je element vápnik (Ca), ktorý je dôležitý pre zvieratá a rastliny. V rastlinách tento prvok slúži ako stavebný prvok bunkových stien. V prírode sa vápnik vyskytuje v mnohých typoch hornín a sedimentov. Nachádza sa v nich ako vápenec. Z chemického hľadiska je to uhličitan vápenatý (CaCO3). Vápenaté hnojivá sa zvyčajne vytvárajú pražením vápenca pri vysokých teplotách. Výsledkom tohto procesu je reaktívne činidlo rozpustné vo vode, pričom vzniká oxid vápenatý (CaO) a hydroxid vápenatý. Tento princíp platí pre oxidové hnojivá.
Podstatu páleného vápna tvoria oxid vápenatý (CaO) s rozlične veľkým podielom oxidu horečnatého (MgO). Ak podiel oxidu horečnatého je vyšší ako 10%, ide už o hnojivé vápno horečnaté. Pálené vápno má hodnotu pH 12 až 13, a je preto vysoko žieravé.
Použitie a špecifiká
Pálené vápno sa používa predovšetkým v poľnohospodárstve. Je vhodné pre ťažké pôdy. Poľnohospodári ho rozmetajú krátko pred siatím. Na záhrade sa pálené vápno neodporúča. Dodáva ťažkým pôdam potrebný vápnik.
Upozornenia a obmedzenia
Pálené vápno je žieravina, preto sa nesmie používať na priame hnojenie "na list". Je dôležité ho skoro a rovnomerne zapraviť do celej hĺbky orničného profilu. Miestne predávkovanie, alebo aplikácia krátko pred výsevom alebo vysádzaním môže poškodiť rastliny. Neodporúča sa ho aplikovať na ľahších pôdach, pretože spôsobuje silné uvoľňovanie živín z pôdnej zásoby do pôdneho roztoku a ich vyplavenie. Medzi vápnením a aplikáciou iných hnojív má byť dostatočne dlhý časový odstup a vápno nemá prísť ani do priameho kontaktu s inými hnojivami.
Dusíkaté vápno (kyanamid vápenatý): Dvojaký účinok hnojiva a dezinfekcie
Dusíkaté vápno možno použiť na dezinfekciu pôdy a zároveň ako hnojivo. Aby bolo jeho použitie účinné, je potrebné vedieť, ako dusíkaté vápno funguje a ako ho na záhony aplikovať.
Chemické zloženie a princíp účinku
Z pohľadu chemika je dusíkaté vápno kyanamid vápenatý (CaCN2). Je lacné, dostupné pre každého. Dusíkaté vápno, známe aj ako kyanamid vápenatý, sa používa ako dusíkato-vápenaté hnojivo s pomalým uvoľňovaním a vápenatým účinkom už viac ako sto rokov. Má modrošedú farbu a v práškovej podobe silne práši, preto sa granuluje. Dusíkaté vápno predstavuje pomaly sa uvoľňujúce hnojivo, ktorého doba pôsobenia trvá pri vhodných klimatických podmienkach približne dva mesiace. PERLKA® obsahuje zo všetkých doteraz používaných dusíkatých hnojív najviac vápnika. Dusíkaté vápno PERLKA® obsahuje viac ako 50 % CaO (základnej účinnej zložky). Taktiež obsahuje minimálne 40 % kyanamidu vápenatého, 10 - 15 % hydroxidu vápenatého a 0,1 - 3 % síranu vápenatého. Uvoľnený uhlík (C) dáva hnojivu typickú čiernu farbu.
Výroba dusíkatého vápna
Dusíkaté vápno (kyanamid vápenatý, chemicky CaCN2) sa vyrába z prírodných surovín, ako je vápenec, uhlie a vzdušný dusík. Výroba dusíkatého vápna PERLKA® prebieha v troch fázach výlučne z prírodných surovín, t. j. z vápenca, uhlia a vzdušného dusíka. V prvej fáze sa vápenec rozkladá na pálené vápno (CaO) a oxid uhličitý (CO2). V druhej fáze sa zo vzniknutého páleného vápna (CaO) a uhlia reakciou pri teplote 200°C vyrobí karbid vápnika. V tretej fáze pri teplote nad 1100°C reaguje karbid vápnika so vzdušným dusíkom za vzniku kyanamidu vápenatého - dusíkatého vápna. Výsledný produkt je práškovitý. Hnojivo pridaním dusičnanu vápenatého granuluje.
Rozklad v pôde a jeho účinky
V pôde prebieha rozklad dusíkatého vápna cez radu medziproduktov, z ktorých niektoré sú toxické. Najprv vplyvom vlhkosti vzniká voľný kyanamid a z neho potom hlavne močovina, ktorá sa ďalej mení na amoniak (čpavok) a nitrátový dusík. Rýchlosť týchto premien závisí na vlhkosti a teplote pôdy (sucho a chladno proces spomaľuje).
Práve voľný kyanamid, ktorý pôsobí toxicky, očisťuje pôdu od živočíšnych škodcov, ako sú napríklad háďatká, drôtovce, slimáky, klíčiacich burín, choroboplodných zárodkov a húb. Dusíkaté vápno bohužiaľ zlikviduje aj radu užitočných organizmov, z dlhodobého pohľadu jeho prednosti ale prevažujú. Po kontakte s pôdnou vlhkosťou sa začína rozkladať a uvoľňuje látky s hnojivým aj dezinfekčným účinkom.
Dusíkaté vápno PERLKA® sa pri styku s pôdnou vlhkosťou hydrolyzuje, pričom vzniká kyanamid a vápno. Vzniknutý kyanamid sa vyznačuje silným pesticídnym (t. j. fungicídnym, fungistatickým, insekticídnym a repelentným) účinkom. Anorganickým katalytickým procesom vrátane mikrobiálneho rozkladu v pôde sa úplne premení na močovinu, ktorá sa ďalej transformuje na čpavkový a nitrátový dusík. Tento proces premeny, ktorý závisí od pôdnej vlhkosti a teploty pôdy, trvá približne 2 týždne.
V etape premeny sa dusíkaté vápno PERLKA® uplatní hlavne svojimi účinkami na ničenie semien buriny v pôde, klíčiacej buriny, slimákov, ich vajíčok a ďalej na ničenie pôvodcov hubovitých ochorení koreňov a stebiel. V nasledujúcej etape premeny dusíkatého vápna PERLKA®, ktorá je etapou výživy rastlín a trvá 6-10 týždňov, sa postupne a rovnomerne uvoľňuje dusík vo forme prijateľnej pre rastliny, takže nedochádza k zbytočnému a predčasnému uvoľňovaniu dusíka a k jeho možnému vyplaveniu v nitrátovej forme. Hnojenie dusíkatým vápnom PERLKA® zabezpečí v rastlinnom tkanive nízky obsah nitrátov a zvýšený obsah vápnika.
Dusíkaté vápno
Aplikácia a dávkovanie
Dusíkaté vápno je možné použiť na všetky pôdy s výnimkou ťažkých. Jeho množstvo sa odvíja od účelu použitia. Na jeseň sa používa k dezinfekcii pôdy (asi 100 g/m2), na jar k základnému hnojeniu (50 g/m2). Vždy ale minimálne 14 dní až tri týždne pred plánovaným výsevom alebo výsadbou. Aplikácia dusíkatého vápna je ľahká. Granulát rovnomerne rozprestrite po ploche, zaryte do pôdy a zalejte. Najúčinnejšiu dezinfekciu pôdy dosiahnete koncom leta, kedy je pôda ešte teplá a vlhká. Záhony so zapraveným dusíkatým vápnom zalejte a zakryte nepriepustnou fóliou (zvýši účinnosť) a ponechajte takto až tri týždne.
Dusíkaté vápno je ideálne použiť v období, keď je vlhkosť pôdy dostatočná - február, marec. Jesenná aplikácia pomáha znížiť výskyt pôdnych škodcov, húb a baktérií, ktoré by inak prezimovali a napadli rastliny na jar. Dusík obsiahnutý v hnojive sa počas zimy postupne uvoľňuje a na jar je rastlinám k dispozícii. Jesenné použitie dusíkatého vápna je účinný a spoľahlivý spôsob, ako pripraviť pôdu na novú sezónu. Zabezpečuje nielen výživu, ale aj ochranu pôdy pred škodcami a chorobami.
Už pri dávke 30 g na štvorcový meter sa dosahujú pozitívne výsledky. Aplikácia sa vykonáva skoro ráno na vlhkú pôdu. Za suchého počasia sa účinok zlepšuje ľahkým zapracovaním do pôdy. Pri cielenom použití na slimáky a ich vajíčka sa výskyt slimákov znížil až o 90 percent. Pre základné obmedzenie chorôb a pôdnych škodcov stačí zhruba 30 g/m2. Pri cielené dezinfekcii či likvidácii slimákov a ich vajíčok sa osvedčili dávky okolo 100 g/m2.
Odporúčaná dávka sa aplikuje v čase medzi siatím a vyklíčením. Toto množstvo zníži súčasne výskyt chorôb, ako je Fusarium, Helminthosporium a sneť kukuričná.
Dusíkaté vápno PERLKA® sa aplikuje najneskôr 2 týždne (v lete 1 týždeň) pred výsevom alebo výsadbou nových rastlín na pripravené záhony a zapracuje sa do povrchu ornice. Pôda v čase aplikácie by mala byť mierne vlhká (nie suchá), aby mohol prebehnúť proces premeny v pôde. Iba tak sa môžu uplatniť žiaduce účinky dusíkatého vápna v pôde proti klíčiacej burine, slimákom a pôvodcom hubovitých chorôb a súčasne dodať do pôdy živiny.
Špecifické použitie a výhody
- Dusíkaté vápno ako dezinfekcia i hnojivo: Vápno v hnojive zvyšuje hodnotu pH. Vďaka kombinácii týchto dvoch látok je výsledok rýchlo viditeľný. Hlavnou výhodou kyanamidu vápenatého je jeho cena. Hnojíte a vápnite jedným výrobkom, čo je ideálne pre ochudobnenú, kyslú pôdu a vašu peňaženku.
- Ochrana proti škodcom: Práve ten zaisťuje pomalší proces rozkladu dusíkatého vápna, čo ho odlišuje od ostatných hnojív. Dôležitou zložkou dusíkatého vápna je oxid vápenatý (CaO), ktorý mimo iného zlepšuje štruktúru pôdy. Kyanamid vápenatý potláča rast škodlivých patogénov, vrátane chorôb, škodcov a hubových infekcií. Likviduje napadnutie pozemku slimákmi a znižuje sa výskyt buriny. Likviduje častých pôvodcov hubovitých chorôb rastlín. Medzi jeho hlavné výhody patrí aj schopnosť ničiť škodce, keďže je schopné zahubiť vajíčka a mladé slimáky bez ohľadu na teplo a vlhkosť. Výskyt drôtovcov je takisto do značnej miery obmedzený.
- Proti slimákom: Počas vlhkého počasia sa slimáky kalamitne premnožia. Môžete ich likvidovať ručným zberom, ale odporúča sa práve v tomto prípade využiť účinok dusíkatého vápna. Dusíkaté vápno výrazne obmedzuje ich rozšírenie a zároveň likviduje aj ich vajíčka, aniž by ohrozovalo okolité prostredie.
- Pre košťálovú zeleninu: Na mnohých pôdach, kde sa pravidelne pestujú kapustovité rastliny (kaleráb, karfiol, kapusta, kel, reďkovka a tak ďalej), sa im napriek dobrej starostlivosti nedarí. Vädnú, vyťahujú sa a na koreňoch sa vytvárajú uzlovité výbežky. Príčinou týchto príznakov je choroba nazývaná rakovina kapusty (nádorovitosť hlúbovín). Táto choroba pretrváva v pôde vo forme trvalých spór, ktoré sú pre hlúboviny trvalou infekciou. Na dosiahnutie dobrých pestovateľských výsledkov by sa 2 až 3 týždne pred výsadbou malo aplikovať 30 až 100 g dusíkatého vápna na štvorcový meter s dôkladným zapracovaním do povrchovej vrstvy pôdy.
- Pre trávniky: Dusíkaté vápno PERLKA® je veľmi zaujímavé aj na ošetrenie trávnikov. Pri obnove trávnika sa pred vysiatím zapraví do vrchnej vrstvy pôdy 40 - 50 g/m2. Pohnojenú plochu treba udržovať vo vlhkom stave až do výsevu trávnej zmesi. Dusíkaté vápno v tom čase potláča väčšinu klíčiacich burín, a tak vytvára dobré podmienky pre rast jednotlivých tráv. Vysoký obsah vápna udržuje povrch pôdy kyprý a napomáha klíčeniu. Jestvujúce trávniky môžete hnojiť a ošetrovať dusíkatým vápnom už skoro na jar, pričom je potrebné zabezpečiť aplikáciu rovnomerne a v presnej dávke. Pri prvej aplikácii sa odporúča dávka 20 g/m2 a po 14 dňoch treba aplikáciu zopakovať znovu v dávke 20 g/m2. Týmto ošetrením sa na niekoľko týždňov zabezpečí dobrý hnojivý účinok dusíkatého vápna PERLKA® na trávnik, ale okrem toho sa navyše obmedzí alebo úplne vyhubí mach a vyklíčená jarná burina.
- Ďalšie plodiny:
- Uhorky: dávka 300-600 g/10m2, vždy 2-3 týždne pred sadením, resp. výsadbou, tiež ako riadkové hnojenie pred položením fólie.
- Pór, pažítka: dávka 300-600 g/10m2, 2-3 týždne pred sejbou.
- Cibuľa, vňaťková cibuľa: dávka 300-500 g/10m2, 2-3 týždne pred sejbou alebo na vyklíčený porast (od 5-10 cm výšky rastlín) alebo 2-3 týždne po výsadbe rovnomerne aplikovať na záhony.
- Jahody: dávka 300-500 g/10m2, 14 dní pred výsadbou alebo po zbere. Na jar na suché rastliny 300g.
- Obilniny: Dusíkaté vápno PERLKA® sa aplikuje buď krátko pred siatím alebo po zasiatí do vyklíčenia, alebo v štádiu od 3. listu. Pôsobením kyanidu sa likvidujú slimáky, škodlivé hubové choroby a klíčiaca burina. Dlho pôsobiaca amoniakálna fáza a čerstvé vápno napomáhajú pri rozklade zvyškov slamy a raste koreňov. Hnojenie obilnín dusíkatým vápnom PERLKA® umožní zbierať najvyššie výnosy.
Kedy dusíkaté vápno nepoužívať?
Nedoporučuje sa aplikovať dusíkaté vápno v letných mesiacoch. Nesmie sa podobne ako iné dusíkaté hnojivá aplikovať na jeseň a v zime, ako uvádza aj nitrátová smernica EÚ. Taktiež sa nesmie aplikovať na jar a v jeseni pod rýchlenú zeleninu (reďkovka, šalát, kaleráb, reďkev), lebo sa v nej kumulujú nitráty. Neodporúča sa aplikovať pri strukovinách (hrach, fazuľa, bôb), lebo tie majú na koreňoch hľúzkotvorné baktérie, ktoré ich zásobujú dusíkom. Dusíkaté vápno škodí aj kyslomilným druhom a druhom neznášajúcim priame vápnenie. Nevhodné je použiť ho aj pri úžitkových a okrasných rastlinách (čučoriedka, jahoda, petržlen, mrkva, uhorka, gaštan jedlý, zemiaky, špargľa).
Bezpečnostné opatrenia
Pri aplikácii dusíkatého vápna PERLKA® používajte gumové rukavice. Dusíkaté vápno PERLKA® sa nesmie dostať do očí! Počas aplikácie zabezpečte, aby sa deti a domáce zvieratá zdržiavali v bezpečnej vzdialenosti. Nesprávne používanie dusíkatého vápna PERLKA® však môže viesť k poškodeniu trávnika.
Kompostovanie s dusíkatým vápnom
Kvôli schopnosti dusíkatého vápna ničiť choroboplodné zárodky sa odporúča ho občas pridávať aj do kompostu, a to v dávke asi 100 g na 1 m2 povrchu každej 20 cm vysokej vrstvy kompostu, t. j. 0,5 kg/m3. Pri použití dusíkatého vápna v komposte dochádza k rýchlejšiemu rozkladu a potlačeniu hnilobných procesov. Zničia sa naviac larvy múch, slimáky aj ich vajíčka a semená burín. Kuchynský a záhradný odpad sa postupne ukladá vo vrstvách vysokých asi 25 cm, v prípade potreby sa prevlhčí a potom sa posype dusíkatým vápnom PERLKA® v dávke 100g/m2. Keď hromada kompostu dosiahne výšku 1 až 1,2 m, zakryje sa slabou vrstvou zeminy. Asi za 6 mesiacov sa vytvorí kvalitný kompost bohatý na humus. Až po 1 roku sa hromada kompostu zmení na zeminu s bohatým obsahom humusu.
Význam vápnika pre rastliny a pôdu
Ak použijete vápno správne, veľmi tým pôde pomôžete. Materiál neutralizuje kyslosť pôdy. Viaže na seba tiež častice ílu. To podporuje mikroorganizmy. Okrem toho rastliny lepšie prijímajú živiny obsiahnuté vo vápenatých hnojivách. Navyše sa zlepšuje schopnosť pôdy zadržiavať živiny. Dusíkaté vápno pomáha udržovať pôdu kyprú, znižuje jej kyslosť a zvyšuje biologickú aktivitu pôdy, a tak pôdu ozdravuje. Podľa výsledkov zistených dlhodobými pokusmi bolo potvrdené, že zo všetkých hnojív používaných vo výžive rastlín jedine dusíkaté hnojivo PERLKA® účinkuje dlhodobo a najpriaznivejšie na biologickú aktivitu pôdy.
Nedostatok vápnika u rastlín a jeho prejavy
Šťovík indikuje, koľko vápnika je obsiahnutého v pôde. Ak prospieva dobre, je obsah vápnika v pôde príliš nízky. Nedostatok vápnika vedie aj u niektorých záhradných rastlín k poruchám rastu. Medzi charakteristické znaky patria zaschnuté konce výhonkov a žlto sfarbené mladé listy. Nedostatok vápnika u paradajok vedie k hnilobe na konci kvetov. U jabĺk a duli spôsobuje kyslá pôda malé hnedé škvrny na šupke. Tie sa môžu tvoriť aj v dužine plodov.
Meranie a regulácia pH pôdy
Prečo merať pH
Pred použitím vápenatých hnojív je vhodné vykonať rozbor pôdy. Pomocou testovacej sady môžete získať prvotnú predstavu o vlastnostiach pôdy na svojej záhrade. Avšak dostanete len jednu indíciu pre stav pôdy. V závislosti od pôdy vypovedá rovnaká hodnota pH o obsahu vápnika a kyselín niečo iné. Hlinité pôdy majú lepšiu kompenzačnú schopnosť ako piesčité. Hlinitá pôda tak môže byť pri rovnakej hodnote pH výrazne kyslejšia. Preukazný výsledok získate v laboratóriu vykonávajúcom rozbory pôdy. Dôležitým krokom je cyklické meranie pH pôdy.
Optimálne hodnoty pH pre rôzne pôdy
Pre hlinité a sprašové pôdy je žiaduca hodnota pH 7. Pre piesočnatohlinité pôdy je táto hodnota 6,5. Tieto hodnoty platia pre zeleninové záhrady. Niektoré rastliny, napríklad rododendrony, rovnako ako vres, hortenzie a kamélie, vápno neznesú. U hlinitých pôd zaistite mierne vyššiu hodnotu pH. Aj trávnik rastie lepšie, ak je v pôde správny obsah vápnika. V prípade potreby vykonajte vápnenie.
Škodlivé účinky nízkeho pH
Pod hodnotou pH 5,5 začína chemický proces, ktorý je pre väčšinu rastlín škodlivý. Pôdne kyseliny pritom rozkladajú ílové minerály. Tým sa uvoľňujú uložené soli hliníka a to vedie k zvýšenej koncentrácii hliníka. Mnoho rastlín na to reaguje poruchami rastu.
Prehľad ďalších vápenatých hnojív
Na výber pre vašu záhradu sú rôzne vápenaté hnojivá. Sú vhodné pre rôzne typy pôd a každé má iné zloženie živín.
- Záhradné vápno: Skladá sa z mletého, zle rozpustného vápenca. Obsahuje uhličitan vápenatý s nízkym obsahom horčíka. Záhradné vápno použite na jeseň alebo v zime. Pôsobí pomaly a šetrne. Záhradné vápno s vysokým obsahom horčíka je tiež známe ako „dolomitové vápno“.
- Kamenná múčka: Obsahuje radu cenných zložiek, ale funguje veľmi pomaly. Obvykle obsahuje uhličitan vápenatý, horčík, draslík a rôzne stopové prvky. Odporúča sa obohatiť kompost pred jeho rozkladom kamennou múčkou, aby ste nemuseli pôdu na záhrade priamo vápniť.
- Hašené vápno: Z páleného vápna sa pri styku s vodou stane hašené vápno. Pôsobí pomalšie ako pálené vápno. Poľnohospodári ho používajú na stredne ťažkých pôdach. Hašené vápno je tiež veľmi žieravé a nie je vhodné na vápnenie záhrady.
- Vápenatý slín: Skladá sa z uhličitanu vápenatého a ílu. Zložky sa obvykle miešajú v pomere 70:30. Zlepšuje schopnosť veľmi ľahkých piesčitých pôd zadržiavať. Vápenatý slín pôsobí pomaly a trvalo. Obsah ílu pritom stabilizuje hodnotu pH záhradnej pôdy.
- Riasové vápno: Rastliny veľmi dobre zužitkujú stopové prvky v hnojive. Je tvorené usadeninami koralov, často červených rias. Látka sa skladá z približne 80 % uhličitanu vápenatého, vysokého podielu horčíka a stopových prvkov, ako je mangán alebo bór.
Ekologické aspekty a integrovaná produkcia
Integrovaný systém rastlinnej výroby v rámci ochrany životného prostredia vyžaduje od pestovateľov šetrný prístup k výžive a ochrane rastlín. Cieľom pestovateľov je používať len také množstvo hnojív a prípravkov na ochranu rastlín, ktoré síce ešte dobre zabezpečia využitie výnosového potenciálu pestovaných plodín, ale nevyvolávajú ďalšie ekologické problémy, ako napr. zaťažovanie pôdy rezíduami alebo výskyty nežiaducich látok v zelenine a ovocí. Osvedčeným prostriedkom spĺňajúcim maximálne požiadavky integrovanej produkcie je dusíkaté vápno PERLKA®, ktoré v pôde ani rastlinách nezanecháva nežiaduce rezíduá.