Hrab obyčajný (latinsky Carpinus betulus) je odolný a elegantný listnatý strom, ktorý sa často využíva na tvorbu živých plotov alebo ako solitérny strom v záhradách. Vďaka svojej hustej korune a krásnym zeleným listom je hrab obľúbený medzi záhradkármi. Živé ploty chránia pred vetrom, prachom z ulice a zvedavými pohľadmi. Rezom môžeme dosiahnuť najrozličnejšie tvary.
Druhy hrabov
Existuje niekoľko druhov hrabov, ktoré sú populárne v záhradách:
- Carpinus betulus (Hrab obyčajný): Najčastejšie pestovaný druh v Európe. Tento strom má hustú korunu a zelené listy, ktoré na jeseň menia farbu na žltohnedú. Hrab obyčajný dosahuje výšku okolo 20-30 metrov a je známy svojou kompaktnou korunou a hladkou šedou kôrou. Patrí do čeľade breza (Betulaceae).
- Carpinus japonica (Japonský hrab): Tento druh má menšie, ozdobnejšie listy a dorastá do výšky okolo 6 až 10 metrov.
- Carpinus caroliniana (Americký hrab): Tento druh je rozšírený v Severnej Amerike. Má modrozelené listy, ktoré na jeseň prechádzajú do oranžovej až červenej farby.
- Carpinus betulus 'Lucas': Je stĺpovitá odroda hrabu obyčajného, ktorá do záhrady prinesie elegantný, vertikálny akcent. Je obľúbená pre svoj úzky, stĺpovitý rast, ktorý je ideálny pre úzke priestory a mestské prostredie. Listy sú oválne, tmavozelené, s dvojito zúbkovanými okrajmi, ktoré na jeseň získavajú zlatožltú farbu. Na jar sa objavujú nenápadné, zelené jahňady. Dorastá do výšky 10-15 metrov a šírky 3-4 metre.
Pestovanie hrabu
Pestovanie hrabov je pomerne jednoduché, pokiaľ dodržiavate niekoľko základných pravidiel. Hrab je relatívne nenáročný strom, ktorý je možné úspešne pestovať v rôznych typoch pôd a podmienkach. Vďaka rôznym kultivarom sú atraktívne tvarom i olistením a patria medzi najkrajšie stromy s rýchlym rastom. Na jeseň sa sfarbuje do zlatožltých odtieňov. Listy má oválne, vrúbkované a pučia už veľmi skoro na jar.
Stanovisko
Hrabom sa darí najlepšie na
slnečných až polotienistých miestach. Hoci dokážu rásť aj v úplnom tieni, ich rast môže byť pomalší. Výber stanovišťa vašich hrabov závisí od toho, čo od nich očakávate. Ak im chcete poskytnúť najlepšie podmienky pre dobrý rast, mali by ste ich zasadiť na slnečnom polotienistom mieste, aj napriek tomu, že hraby sú schopné sa relatívne plne rozvinúť aj v zatienených oblastiach.
Pôda
Hraby preferujú
dobre priepustnú, mierne kyslú pôdu, ktorá udržuje vlhkosť. Podklad musí byť mierne kyslý až mierne zásaditý. V ideálnom prípade by pôda mala mať piesčito-hlinitú štruktúru. Hrab preferuje vápnitú pôdu, bohatú na humus a zle znáša stojatú vodu.
Výsadba
Najlepší čas na výsadbu hrabu je
na jar alebo na jeseň, keď sú teploty mierne. Jamy pre rastliny majú byť 50 cm široké, 30 - 40 cm hlboké, dno skypríme. Zeminu premiešame s rašelinou alebo kompostom. Po zasadení povrch zasypeme asi 5-centimetrovou vrstvou mulčovacej kôry. Rastliny výdatne zalejeme.Pre živé ploty sa jednotlivé rastliny vsádzajú približne 30-40 cm od seba v jednom rade. Pri dvojradovej výsadbe sa odporúča 4 - 6 rastlín na bežný meter. Pri väčších rastlinách, od výšky 1 m, sa počet rastlín úmerne znižuje. Základným pravidlom je výsadba 3 rastlín na bežný meter. Ak chceme širší porast, môžeme si zvoliť trojuholníkový spon - jednotlivé rastliny sadíme od seba vo vzdialenosti 30 cm.Nakupujeme len silné zdravé sadenice s výškou minimálne okolo 1 m a viac. Ak sa mladé rastliny ujmú, môžeme sa tešiť na rýchly rast s priemerne asi 30 cm dlhými prírastkami ročne. Doba výsadby je od marca do mája a od septembra až po mrazy. Vysadené v črepníku je možné sadiť aj v lete.
Zálievka
Mladé hraby potrebujú
pravidelnú zálievku, najmä počas prvých rokov po výsadbe, aby sa dobre zakorenili. Po výsadbe kríkov na jeseň je potrebné zavlažiť, potom počas prvej zimy občasne, a to v dňoch, kedy nie je mráz. Rovnako ako mnoho iných rastlín, aj hraby sú citlivé na premokrenie.
Hnojenie
Na jar môžete použiť
kompost alebo univerzálne hnojivo, aby ste podporili nový rast. Pridaním hnojiva vo forme kompostu (približne 2-3 litre na štvorcový meter) dostane ker dostatok živín pre svoj zdravý rast. Z primeraného množstva kompostu vytvorte tenkú vrstvu a zľahka ho zapracujte do pôdy pomocou motyčky. Ak je pôda bohatá na živiny, nie je nutné pridávať hnojivo, ale u chudobných pôd by ste ho mali pridávať. Na jar pohnojíme rastliny vhodným plným hnojivom.
Starostlivosť a rast
Hrab rastie pomaly až stredne rýchlo, s ročným prírastkom približne 20 až 40 cm. V prípade nestrihania dorastá až do výšky 5-6 m.
Rez
Hrab je veľmi tolerantný voči orezávaniu, čo ho robí ideálnym pre tvorbu živých plotov. Hrab striháme až po 1 či 2 roku a hoci bežne dorastá do výšky veľkého stromu. Strihať ho môžeme 2 krát ročne, čím udržiavame jeho výšku a veľkosť podľa potreby. Na jeho tvarovanie a údržbu sú ideálne nožnice na živé ploty, ktoré vám umožnia presný rez a podporia hustý rast.Po etablování čerstvo zasadených hrabov v záhrade bude ďalšou úlohou skrátiť dlhé nerozvetvené výhonky zhruba na polovicu pomocou záhradníckych nožníc. V opačnom prípade rastie hrab smerom nahor a von príliš rýchlo, takže sa môže zdať v centrálnej časti riedky. Všeobecne povedané, po prvom roku by ste mali prerezávať živý plot málo a v najbližších dvoch alebo troch rokoch častejšie, aby sa zahustila a zabránilo sa tvorbe holých miest. Ak sa mladé hraby strihajú príliš často a veľa, stratia svoju vitalitu.Po zhruba troch rokoch, kedy sa hrab rozrastie do impozantného živého plota, orezávajte živý plot dvakrát ročne - raz na konci júna a raz v januári alebo vo februári pred vytvorením pukov. Hrab môžeme tvarovať kedykoľvek, no ideálny čas je v máji až júni.Pre živé ploty z rastlinných druhov s pyramidálnym tvarom rastu (napr. tuja) sa odporúča kónický tvar. Stĺpovito rastúce druhy napr. cyprušteky, stĺpovité tuje, môžu byť tvarované ako zvislé steny. Živé ploty sa zrezávajú väčšinou 2-krát ročne - v zime a začiatkom leta, aby mohli do jesene vyrašť nové výhony. Živý plot pri tvarovaní striháme mierne pyramidálne (hore užší, dole širší). Takto tvarovaný živý plot ostane zelený aj pri zemi.
Mrazuvzdornosť
Hraby sú veľmi odolné voči chladným zimám, čo ich robí vhodnými pre pestovanie aj v oblastiach s nízkymi teplotami. V dospelosti je plne mrazuvzdorný minimálne do -30 °C a dobre znáša aj veterné a mestské stanovištia. Ak rastie hrabový živý plot v zvlášť mrazom ohrozených oblastiach, je vhodné pokryť korene hrabov prvú zimu vrstvou mulčovacej kôry (3 - 5 cm) ako ochranu pred mrazom.
Odolnosť voči chorobám a škodcom
Hrab je vo všeobecnosti
odolný voči chorobám a škodcom. Rastliny nevyžadujú špecifickú ochranu. Obzvlášť hraboši žerú cibuľky. Dostať špeciálne nádoby na sadenie cibuľovín, ktoré zabránia hrabošom prístup k nim.
Pestovanie v kvetináči
Áno, hrab je možné pestovať v kvetináči, najmä menšie druhy alebo mladé rastliny. Živý plot sa môže pestovať aj v nádobách na terase či balkóne. Základné pravidlo: čím väčší črepník použijeme, tým lepší je rast. Veľkosť nádoby: 50 cm šírka a 50 cm hĺbka je minimum. Dno črepníka musí mať otvory, aby mohla odtekať prebytočná voda. Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž. Vrstvu zakryte rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom. Použite zmes dobrej záhradnej zeme a rašeliny (pomer 1:1). Dávajte pozor na okraj črepníka, aby zem nebola až po úplný okraj, kvôli lepšiemu zalievaniu.
Zimná ochrana (pestovanie v kvetináči)
Nie je pri nich potrebná žiadna špeciálna zimná ochrana. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka. Mráz znižuje vlhkosť pôdy. Preto rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú.
Využitie hrabu
Hrab je všestranný a krásny strom, ktorý pridá štruktúru a eleganciu do každej záhrady. S týmito tipmi na pestovanie si môžete byť istí, že váš hrab bude zdravý a krásny po celý rok.Jednotlivo stojace stromy hrabu môžu dorásť do výšky až 25 metrov, ale napriek tomu si mnoho amatérskych záhradkárov obľúbilo hrabové živé ploty obzvlášť pre ich jednoduchú údržbu. Po niekoľkých rokoch riadnej starostlivosti môže taký živý plot dosiahnuť výšku až štyroch metrov a jeho bujný rast z neho urobí ideálnu ochranu vašej záhrady pred nechcenými pohľadmi. Hrabové živé ploty môžu byť tiež použité na vytvorenie klenby nad chodníkmi a vchodmi. Hrab nestráca listy ani v zime, takže suché lístie ochraňuje súkromie po celý rok. Táto jeho vlastnosť je tiež veľmi užitočná pre voľne žijúce zvieratá, pretože sa do neho môžu počas zimy uchýliť nemigrujúce spevavé vtáky a chrániť sa tak pred ľadovým vetrom.Jeho drevo je tvrdé, pevné a odolné voči vlhkosti, čo ho robí vhodným na rôzne konštrukčné účely. V minulosti bolo hojne používané na výrobu nábytku, podláh, nástrojov a drevených súčiastok. Vďaka svojej odolnosti a prirodzenej kráse sa hrabové drevo stalo ceneným materiálom. V stolárstve je hrabové drevo vyhľadávané pre svoju jedinečnú farbu a textúru. Má jemnú a hladkú povrchovú úpravu, ktorá dobre reaguje na lakovanie a morenie. Tiež sa dobre obrába a ľahko spája.V záhradách a krajinárstve je hrab obyčajný často využívaný ako solitérny strom, ale tiež sa často vsádza v radoch ako živý plot alebo na vytváranie zelených clôn. Jeho hustá koruna poskytuje tieň a ochranu pred vetrom, čo je dôvod, prečo je často vysádzaný ako ochranný prvok v záhradách a parkoch. Vďaka svojej tvrdosti a pevnosti sa hrabové drevo hodí na konštrukčné účely. Je používané pri výrobe nábytku, podláh, schodov, dverí a okenných rámovaní. Hrab má tiež dobré vlastnosti pre rezbárske práce. Jeho pevnosť a jemná textúra umožňujú vytvárať detailné a precízne rezby. Vďaka svojej odolnosti proti vlhkosti a hnilobe sa hrabové drevo tiež používa vonku. Je vhodné na výrobu záhradného nábytku, terasových podláh a plotov.Hrab obyčajný je široko rozvetvená opadavá drevina, ktorá je schopná dožiť až 150 rokov. Listy sú vajcovité, dvakrát zubaté s nápadným žilnatením, na jeseň sa sfarbujú do žlta a zostávajú na konároch až do jari. Hrab obyčajný patrí medzi rýchlo rastúce kry, ktoré sú skvelé na pestovanie vo forme živého plota. Na konci jari je posiaty zelenými valcovitými kvetmi so špicatými hlavičkami. Kvitne od apríla do mája. Veľmi dobre znáša zrezávanie. Platí pravidlo, že čím častejšie hrab upravujeme, tým hustejšie a bohatšie rastie. Obľubuje slnečné, až polotienisté stanovište. Hrab je možné použiť ako solitéra v záhradách a parkoch alebo na živý plot. Hrab môže byť samostatne stojaci strom alebo súčasťou živých plotov. Živé ploty z hrabu patria medzi najkrajšie. Počas zimy sa hnedé listy udržia na vetvičkách až do jari a preto je funkcia optickej bariéry živého plota splnená takmer na celý rok. Rastlinu možno vysadiť do neutrálnej, priepustnej, hlinitej pôdy, ale znesie aj ťažšiu alebo piesčitú zeminu. Je robustný, rýchlorastúci a odolný voči soli!Živé ploty sú nielen pekné, ale aj účelné. V ich závetrí sa pre rastliny v záhrade vytvára dôležitá mikroklíma, ktorá kladne vplýva na kvetenstvo a plodnosť. Okrem toho vytvárajú nové priestory a tým rozširujú možnosti pri záhradných úpravách.
tags:
#hrab #obycajny #plot