Hrab obyčajný (Carpinus betulus) je statný, jednodomý listnatý strom z čeľade brezovité, ktorý patrí medzi prirodzene rozšírené dreviny na našom území. Často je zamieňaný s bukom pre podobné sfarbenie a veľkosť listov, avšak hrab má listy jemné a vejárovito skrčené, zatiaľ čo buk má listy hladké a pevné.
Botanická charakteristika
Všeobecný opis
Hrab obyčajný dorastá do výšky 20, výnimočne až 30 metrov a dožíva sa maximálne 200 rokov. Je to stredne veľký strom alebo ker, ktorý môže dosiahnuť výšku približne 15-20 metrov, v záhradách sa však často udržuje ako nižší strom alebo hustý živý plot. Kmeň hrabu je svalovitý, obzvlášť ak strom nerastie v zápoji. Jeho koruna je mohutná, vysoko klenutá, ale niekedy aj mierne nepravidelná, hustá, široko vajcovitá až oblúkovitá s jemným vetvením. Kôra hrabu je hladká, červenohnedá, neskôr tmavosivá, svetlosivá až tmavosivá borka.
Hrab obyčajný je známy tým, že často vytvára niekoľko kmeňov vyrastajúcich z jedného miesta vo forme trsu. Tento jav je výsledkom činnosti ľudí, ktorí v minulosti osekávali a zrezávali mladé kmene a konáre. Keďže hrab rýchlo regeneruje, vyháňa nové výmladky z pozostalého kmeňa, ktoré boli po pár rokoch opäť useknuté. Vďaka tejto schopnosti sa v krasoch možno na splavených svahoch pri cestách vidieť takéto prerezané kmene.
Listy
Listy hrabu sú striedavé, rozložené vo dvoch radoch, podlhovasto vajcovité alebo eliptické, na vrchole krátko zašpicatené. Majú výrazné žilkovanie a dvojito ostro pílkovitý alebo jemne zubatý okraj. Na jar sú sviežo zelené a v lete sýto tmavé, tmavozelené na vrchnej strane a svetlejšie na spodnej strane. Na jeseň sa sfarbujú do žltých až žltohnedých, zlatistých alebo oranžových odtieňov. Strom je opadavý, avšak často si uschnuté listy drží na vetvách až do jari, čo je cenené najmä pri živých plotoch pozdĺž ciest a okolo záhrad, zvyšuje to jeho estetický a praktický význam.
Kvety a plody
Hrab obyčajný kvitne od apríla do mája, súčasne s rozvíjaním listov. Kvety sú jednopohlavné a nenápadné. Samčie súkvetia tvoria 3-5 cm dlhé jahňady, zatiaľ čo samičie jahňady s trojlaločnatými listeňovými obalmi rastú na letorastoch. Z kvetov sa vyvíjajú drobné nažky s trojlaločným blanitým krídelkom, ktoré na vetvách tvoria jemne textúrované chuchvalce. Plody sú malé, krídlaté nažky, dozrievajú na jeseň a sú významným zdrojom potravy pre vtáky. Plody hrabu sú drobné, tvrdé, suché a majú tvar malých pukajúcich toboliek alebo semien, ktoré sa šíria vetrom alebo zvieratami.
Areál rozšírenia a výskyt
Pôvod a globálny výskyt
Pôvodný areál hrabu obyčajného zahŕňa Európu, Kaukaz a Áziu od Turecka po Irán. Hrab je pôvodom z Európy, Ázie a severnej Afriky a pokrýva celú Európu. Rastie tiež vo východnej Ázii v počte približne 30 - 40 druhov, ako aj v Severnej Amerike, Kanade a na Floride. Všetky jeho druhy preferujú teplé podnebie. Hraby boli jedny z posledných stromov, ktoré sa rozšírili po celej Európe.
Výskyt na Slovensku a ekologické aspekty
Na našom území je hrab obyčajný prirodzene rozšírenou drevinou. V Európe je veľmi rozšírený, najmä v strednej a južnej časti kontinentu. Rastie od najnižších polôh do 720 m n. m. a tvorí porasty v listnatých lesoch s bohatým bylinným podrastom a v krovinách od nížin až do výšky 1300 metrov.
Často sa mu darí v tienistých zmiešaných dubových a bukových porastoch alebo vo svahovitých lesoch. Je to dôležitý lesný strom na čerstvých humóznych pôdach, pričom svojimi koreňmi vynikajúco drží svah. Hrab poskytuje obživu a úkryt mnohým vtákom a malým živočíchom v lese a slúži ako potrava pre mnoho motýľov a môr. Na jeho mladých výhonkoch si však pochutnáva aj lesná zver. Kôra hrabu obsahuje prírodné zlúčeniny - taníny - polyfenoly, ktoré ho chránia pred ohrýzaním zverou.
V lesnej prírode možno pri cestách a krajoch lesa nájsť aj viac ako 50-ročné exempláre, ktoré sotva dosiahnu výšku jedného metra. Tento zakrpatený rast je spôsobený neustálym spásaním mladých letorastov lesnou zverou a nedostatkom svetla.
Významné exempláre
V katastri obce Bogliarka rastie mohutný hrab s obvodom kmeňa 395 cm (merané v roku 2015). Tento hrab je zatiaľ najväčší známy z oblasti pohoria Čergov a pri takýchto rozmeroch určite patrí aj medzi najväčšie hraby na Slovensku. Rastie v nadmorskej výške 580 m na okraji riedkeho a mladšieho lesa pár metrov od zvážnice. Fotografia Slovenska z roku 1949 dokumentuje, že kedysi rástol ako solitér na otvorenej ploche, na okraji lúky pod lesom. S prihliadnutím aj na jeho dnešné mimoriadne rozmery, môžeme jeho vek odhadnúť na 150 - 200 rokov.
Využitie a hospodársky význam
Drevo hrabu
Drevo hrabu patrí medzi jedno z najtvrdších, je dokonca najtvrdšie zo všetkých stromov rastúcich v miernom pásme. Hoci je drevo tvrdé, neznamená to, že je aj odolné. Hoci je veľmi tvrdé, zle sa opracúva, a preto hrab nemá z hľadiska spracovania veľký hospodársky význam. Historicky sa používalo ako palivové drevo, pretože sa dobre a rýchlo regeneruje a pomaly horí pri vysokej teplote. Niekedy sa nazýva aj "Ironwood".
Z dreva hrabu sa vyrábajú časti nástrojov, ako sú hoblíky či poriská do sekier. Nájdeme ho aj na bicykloch, alebo ako drevené kliny a kladivá. Využíva sa tiež v stolárstve a rezbárstve.
Využitie v záhradnej architektúre
Hrab obyčajný je stálicou medzi listnatými drevinami, obľúbenou najmä pre svoje využitie v živých plotoch. V záhradnej architektúre je najcennejšia jeho schopnosť znášať pravidelný rez a dlhodobé tvarovanie. Dobre tak držia priame zelené steny aj voľnejšie tvary. V záhradách sa často využíva ako okrasný strom alebo na tvorbu živých plotov, pričom jeho hustá koruna poskytuje tieň a súkromie. Je tiež vhodný na vytváranie alejí alebo ako súčasť zmiešaných lesných porastov. Hrab je ľahko tvarovateľný, nenáročný a dobre znáša rez, čo ho robí vhodným aj na tvorbu v štýle bonsaje.
Jak na výsadbu živého plotu z habrů? 🎬 |KING GARDENS|
Liečivé vlastnosti
Tonikum z hrabu sa používa na úľavu od duševného a fyzického vyčerpania. Listy zastavujú krvácanie a zlepšujú hojenie rán. Vyplachovanie očí odvarom z hrabu pomáha liečiť infekciu a zmierňuje opuch. Vnútorná kôra pôsobí ako preháňadlo. Vyvarená kôra uľaví od bolesti svalov, reumatizme a bolestiach zubov.
Zaujímavosti
Slovenský názov hrab sa dokonca stal základom viacerých názvov našich dedín - Hrabkov, Hrabovec, Hrabské, Hrabovčík.
Pestovanie a starostlivosť
Nároky na prostredie
Hrab obyčajný je veľmi prispôsobivý strom, ktorý dokáže rásť v rôznych podmienkach. Preferuje dobre priepustné, vlhké, úrodné pôdy, no zvládne aj menej kvalitné pôdy, vrátane ílovitých alebo suchších substrátov. Pôdne pH môže byť kyslé až mierne zásadité. Vyhovuje mu hlbšia, čerstvo vlhká až mierne vlhká, dobre priepustná pôda bohatá na humus a toleruje aj bežné záhradné hliny. Vo veľmi ťažkých a trvalo zamokrených pôdach však rast slabne.
Rastlina uprednostňuje slnečné až polotienisté stanovištia, ale dokáže rásť aj v tieni. Znesie mierne zatienenie. Je mrazuvzdorný do približne -34 °C (minimálne do −30 °C) a dobre znáša mestské prostredie, vrátane znečistenia ovzdušia a odoláva aj soli. Je pomerne nenáročný a odolný voči znečisteniu vzduchu, čo ho robí vhodným pre mestské prostredie. Dlhšie sucho však môže spôsobiť predčasné zasychanie listov. Patrí k odolným drevinám s nízkym výskytom chorôb a škodcov.
Výsadba
Hrab obyčajný je spoľahlivou voľbou do nížin aj stredných polôh. Vysádzať sa môže po celú sezónu, kedy je pôda teplá a vlhká, ideálne v období od marca do mája a od septembra až po prvé mrazy. Rastliny vysadené v črepníku je možné sadiť aj v lete. Pri živých plotoch sa jednotlivé rastliny vsádzajú približne 30-40 cm od seba v jednom rade. Pri voľne rastúcich stromoch sa ponecháva rozostup 3-5 m.
Zálievka a hnojenie
V prvých rokoch po výsadbe prospieva pravidelná zálievka v obdobiach sucha a mulčovanie organickým materiálom, ktoré obmedzuje výpar. Hoci sú hraby odolné voči suchu, v období rastu a v horúcich letných mesiacoch ocenia pravidelnú zálievku. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka, pretože mráz znižuje vlhkosť pôdy. Hnojenie nie je nutné, ale na jar je možné pridať kompost alebo univerzálne hnojivo na podporu rastu. Na jar sa odporúča pohnojiť rastliny vhodným plným hnojivom.
Rez a tvarovanie
Hrab obyčajný je nenáročný na starostlivosť a veľmi dobre reaguje na rez, vďaka čomu ho môžete tvarovať do rôznych geometrických foriem alebo nechať voľne rásť. Platí pravidlo, že čím častejšie sa hrab upravuje, tým hustejšie a bohatšie rastie. Pre dosiahnutie hustého a kompaktného rastu živého plota sa odporúča pravidelný rez na jar a v lete.
Vhodné je rez vykonávať mimo obdobia silných mrazov. Živé ploty z hrabu sa zrezávajú väčšinou dvakrát ročne - v zime a začiatkom leta, aby do jesene vyrašili nové výhony. Pri tvarovaní živého plota sa strihá mierne pyramidálne (hore užší, dole širší), aby plot ostal zelený aj pri zemi. Pre živé ploty z rastlinných druhov s pyramidálnym tvarom rastu sa odporúča kónický tvar. Stĺpovito rastúce druhy môžu byť tvarované ako zvislé steny. Počas zimy sa hnedé listy udržia na vetvičkách až do jari, čím je funkcia optickej bariéry splnená takmer na celý rok.
Pestovanie v nádobách
Živý plot z hrabu sa môže pestovať aj v nádobách na terase či balkóne. Základné pravidlo je, že čím väčší črepník sa použije, tým lepší je rast. Odporúčaná minimálna veľkosť nádoby je 50 cm šírka a 50 cm hĺbka. Dno črepníka musí mať otvory na odtekanie prebytočnej vody. Na spodok črepníka sa dáva 5 cm vrstva štrku pre lepšiu drenáž, zakrytá rúnom. Používa sa zmes dobrej záhradnej zeminy a rašeliny v pomere 1:1. Zemina by nemala siahať až po úplný okraj črepníka, aby bolo možné rastlinu pohodlne zalievať. Hnojenie sa odporúča pomocou univerzálneho hnojiva.
Odrody hrabu obyčajného
Hrab obyčajný je k dispozícii aj v rôznych kultivaroch, ktoré ponúkajú špecifické vlastnosti pre rôzne záhradné úpravy:
- Hrab obyčajný Monumentalis: Kompaktný, úzko rastúci strom, ideálny pre malé záhrady a obmedzené priestory.
- Odrody s guľovitou korunou: Možno ich ľahko tvarovať a majú dekoratívne zelené listy, ktoré sa na jeseň menia na žlté.