Hrab (Carpinus) je odolný a elegantný listnatý strom, ktorý sa často používa na tvorbu živých plotov alebo ako solitérny strom v záhradách. Vďaka svojej hustej korune a krásnym zeleným listom je hrab obľúbený medzi záhradkármi.
Druhy Hrabov a Ich Charakteristika
Existuje niekoľko druhov hrabov, ktoré sú populárne v záhradách:
- Carpinus betulus (Hrab obyčajný) - Najčastejšie pestovaný druh v Európe. Tento strom má hustú korunu a zelené listy, ktoré na jeseň menia farbu na žltohnedú. Dosahuje výšku okolo 20-30 metrov a je známy svojou kompaktnou korunou a hladkou šedou kôrou.
- Carpinus japonica (Japonský hrab) - Tento druh má menšie, ozdobnejšie listy a dorastá do výšky okolo 6 až 10 metrov.
- Carpinus caroliniana (Americký hrab) - Tento druh je rozšírený v Severnej Amerike. Má modrozelené listy, ktoré na jeseň prechádzajú do oranžovej až červenej farby.
- Carpinus betulus 'Lucas' - Stĺpovitá odroda hrabu obyčajného s úzkym, stĺpovitým rastom, ideálna pre úzke priestory. Dorastá do výšky 10-15 metrov a šírky 3-4 metre. Listy sú oválne, tmavozelené, s dvojito zúbkovanými okrajmi, ktoré na jeseň získavajú zlatožltú farbu.
Všeobecné Vlastnosti a Pestovanie Hrabov
Pestovanie hrabov je pomerne jednoduché, pokiaľ dodržiavate niekoľko základných pravidiel. Hrab je relatívne nenáročný strom, ktorý je možné úspešne pestovať v rôznych typoch pôd a podmienok.
Klimatické podmienky a stanovište
Hrab obyčajný je prispôsobivý a rastie vo veľkej časti Európy. Je odolný voči mrazu a znáša rôzne teplotné podmienky. Hrabom sa darí najlepšie na slnečných až polotienistých miestach. Hoci dokážu rásť aj v úplnom tieni, ich rast môže byť pomalší. Výber stanovišťa závisí od očakávaní - pre optimálny rast je ideálne slnečné polotienisté miesto.
Pôda
Hraby preferujú dobre priepustnú, mierne kyslú pôdu, ktorá udržiava vlhkosť. Podklad musí byť mierne kyslý až mierne zásaditý. V ideálnom prípade by pôda mala mať piesčito-hlinitú štruktúru. Rastlinu možno vysadiť do neutrálnej, priepustnej, hlinitej pôdy, ale znesie aj ťažšiu alebo piesočnatú zeminu. Preferuje hlbšie, vlhšie a dobre priepustné pôdy, ale dokáže sa prispôsobiť aj menej ideálnym podmienkam.
Výsadba
Najlepší čas na výsadbu hrabu je na jar alebo na jeseň, keď sú teploty mierne. Jamy pre rastliny by mali byť 50 cm široké a 30-40 cm hlboké, s dnom riadne prekypreným. Zeminu je vhodné premiešať s rašelinou alebo kompostom. Po zasadení povrch zasypte asi 5-centimetrovou vrstvou mulčovacej kôry a rastliny výdatne zalejte.
Doba výsadby: Marec až máj a september až po mrazy. Vysadené v črepníku je možné sadiť aj v lete.
Zálievka
Mladé hraby potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas prvých rokov po výsadbe, aby sa dobre zakorenili. Hoci sú hraby odolné voči suchu, v období rastu a v horúcich letných mesiacoch ocenia pravidelnú zálievku. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka, pretože mráz znižuje vlhkosť pôdy.
Hnojenie
Na jar môžete použiť kompost alebo univerzálne hnojivo, aby ste podporili nový rast. Pridaním kompostu (približne 2-3 litre na štvorcový meter) krík dostane dostatok živín. Ak je pôda bohatá na živiny, hnojenie nie je nutné, ale pri chudobných pôdach je odporúčané. Na jar pohnojte rastliny vhodným plným hnojivom.
Rez a Tvarovanie Hrabov
Hrab je veľmi tolerantný voči orezávaniu, čo ho robí ideálnym pre tvorbu živých plotov. Hrab sa strihá až po 1 či 2 rokoch. Strihať ho možno 2 krát ročne, čím sa udržiava jeho výška a veľkosť podľa potreby. Na tvarovanie a údržbu sú ideálne nožnice na živé ploty.
Po etabovaní čerstvo zasadených hrabov v záhrade je potrebné skrátiť dlhé nerozvetvené výhonky zhruba na polovicu. V opačnom prípade rastie hrab smerom nahor a von príliš rýchlo, čo môže spôsobiť redší vzhľad v centrálnej časti. Všeobecne platí, že po prvom roku by ste mali prerezať živý plot málo a v najbližších dvoch alebo troch rokoch častejšie, aby sa zahustil a zabránilo sa tvorbe holých miest. Ak sa mladé hraby strihajú príliš často a veľa, stratia svoju vitalitu. Po zhruba troch rokoch, kedy sa hrab rozrastie do impozantného živého plota, orezávajte ho dvakrát ročne - raz na konci júna a raz v januári alebo vo februári pred vytvorením pukov.
Hrab môžeme tvarovať kedykoľvek, no ideálny čas je v máji až júni. Pri tvarovaní živého plota sa odporúča mierne pyramidálny tvar (hore užší, dole širší), aby zostal zelený aj pri zemi.
Hrab je výborne tvarovateľný a dobre znáša aj hlbší rez. Platí pravidlo, že čím častejšie sa hrab upravuje, tým hustejšie a bohatšie rastie. Pre živé ploty z rastlinných druhov s pyramidálnym tvarom rastu sa odporúča kónický tvar. Stĺpovito rastúce druhy môžu byť tvarované ako zvislé steny.
Živé ploty sa zrezávajú väčšinou dvakrát ročne - v zime a začiatkom leta, aby do jesene vyrašili nové výhony. Pri tvarovaní živého plota sa strihá mierne pyramidálne (hore užší, dole širší), aby plot ostal zelený aj pri zemi.
Mrazuvzdornosť a Ochrana
Hraby sú veľmi odolné voči chladným zimám, čo ich robí vhodnými pre pestovanie aj v oblastiach s nízkymi teplotami. Ak hrabový živý plot rastie v zvlášť mrazom ohrozených oblastiach, je vhodné prvú zimu pokryť korene hrabov vrstvou mulčovacej kôry (3-5 cm) ako ochranu pred mrazom. Ak sa živý plot nachádza pri ceste ošetrovanej soľou, mulčovacia kôra slúži počas zimy ako ochrana proti striekajúcej vode.
Hrab je vo všeobecnosti odolný voči chorobám a škodcom. Rastliny nevyžadujú špecifickú ochranu. Obzvlášť hraboši môžu žrať cibuľky, preto sa odporúča použiť špeciálne nádoby na sadenie cibuľovín.
Pestovanie Hrabov v Kvetináči
Áno, hrab je možné pestovať v kvetináči, najmä menšie druhy alebo mladé rastliny. Živý plot sa môže pestovať aj v nádobách na terase či balkóne. Základným pravidlom je, že čím väčší črepník použijeme, tým lepší je rast. Minimálna veľkosť nádoby by mala byť 50 cm šírka a 50 cm hĺbka. Dno črepníka musí mať otvory pre odtok prebytočnej vody. Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž, zakrytú rúnom. Použite zmes dobrej záhradnej zeminy a rašeliny (pomer 1:1). Dávajte pozor na okraj črepníka, aby zem nebola až po úplný okraj, kvôli lepšiemu zalievaniu.
Zimná ochrana v kvetináči nie je potrebná žiadna špeciálna. Aj v zime je nutná mierna zálievka, pretože mráz znižuje vlhkosť pôdy, čím rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú.
Drevo Hrabu
Hrabové drevo je tvrdé, pevné a odolné voči vlhkosti, čo ho robí vhodným na rôzne konštrukčné účely. V minulosti bolo hojne používané na výrobu nábytku, podláh, nástrojov a drevených súčiastok. Vďaka svojej odolnosti a prirodzenej kráse sa hrabové drevo stalo ceneným materiálom.
Jeho tvrdosť a pevnosť ho predurčujú na výrobu nábytku, podláh, schodov, dverí a okenných rámovaní. Hrab má tiež dobré vlastnosti pre rezbárske práce, umožňujúc vytvárať detailné a precízne rezby. Vďaka odolnosti proti vlhkosti a hnilobe sa používa aj v exteriéri na výrobu záhradného nábytku, terasových podláh a plotov.
V stolárstve je hrabové drevo vyhľadávané pre svoju jedinečnú farbu a textúru. Má jemnú a hladkú povrchovú úpravu, ktorá dobre reaguje na lakovanie a morenie. Drevo sa dobre obrába a ľahko spája, s rovným a pravidelným vláknom umožňujúcim presné rezanie, brúsenie a obrábanie.
Výhody Živých Plotov z Hrabov
Živé ploty z hrabov sú nielen pekné, ale aj účelné. V ich závetrí sa pre rastliny v záhrade vytvára dôležitá mikroklíma, ktorá kladne vplýva na kvetenstvo a plodnosť. Okrem toho vytvárajú nové priestory a tým rozširujú možnosti pri záhradných úpravách.
Hrabové živé ploty sú mimoriadne robustné a nenáročné na údržbu, no pritom si zachovávajú svoju krásu. Na jeseň dodávajú záhrade jasne žltú farbu a počas jari a leta prispievajú k jej krásne sviežej zelenej farbe. Jednotlivo stojace stromy hrabu môžu dorásť do výšky až 25 metrov, ale mnoho amatérskych záhradkárov si obľúbilo hrabové živé ploty pre ich jednoduchú údržbu. Po niekoľkých rokoch riadnej starostlivosti môže taký živý plot dosiahnuť výšku až štyroch metrov a jeho bujný rast z neho urobí ideálnu ochranu vašej záhrady pred nechcenými pohľadmi. Hrabové živé ploty môžu byť tiež použité na vytvorenie klenby nad chodníkmi a vchodmi.
Hrab nestráca listy ani v zime, takže suché lístie ochraňuje súkromie po celý rok. Táto vlastnosť je tiež veľmi užitočná pre voľne žijúce zvieratá, pretože sa do neho môžu počas zimy uchýliť nemigrujúce spevavé vtáky a chrániť sa tak pred ľadovým vetrom.
Hrab pučí niekoľkokrát ročne, takže stále prináša nové listy až do jesene. Na zimu listy neopadávajú, čím spolu s hustou spleťou konárikov vytvárajú nepriehľadnú stenu.