Hrach siaty (Pisum sativum) je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých, ktorá sa pestuje ako zelenina, obilnina alebo krmovina. Táto strukovina, známa aj pod ľudovým názvom hrášok, je jednou z najstarších kultúrnych plodín s pôvodom v Etiópii, oblasti Stredozemného mora a Strednej Ázie. Do Európy sa dostal cez Taliansko, kde sa rozšíril pravdepodobne až v stredoveku. Na Slovensku sa našli pozostatky hrachu siateho už z obdobia 4500 rokov pred n. l. v Košiciach.
Hrášok je rozporuplná zelenina - buď ho milujete, alebo ho nechcete ani vidieť. Môžete ho mať v hojnom množstve, alebo takmer žiadny. Kľúčom k úspechu pri pestovaní hrachu je výber tej správnej odrody, ktorá prinesie úrodu presne tej chuti, na ktorú čakáte celý rok. Existujú rôzne druhy hrachu, ktoré sa líšia stupňom zrelosti a účelom pestovania - či už na využitie v kuchyni, v poľnohospodárstve (kŕmenie) alebo na zlepšenie pôdy, pretože hrach siaty fixuje dusík v pôde vďaka symbióze s baktériami. Je to jedna z jeho veľkých predností, pretože viac živín do pôdy odovzdáva, ako z nej berie.
Po obratí plodov sa odporúča hrach od zeme odstrihnúť a koreňový systém ponechať v zemi, aby pôdu naďalej vyživoval.
Druhy a odrody hrachu
Hrach siaty (Pisum sativum) zahŕňa dva botanické druhy: Pisum sativum L. a Pisum fulvum Sibth. Sm. Botanický druh Pisum fulvum sa vyskytuje len ako planá forma bez významného hospodárskeho využitia. Hlavný hospodársky význam má botanický druh Pisum sativum L., ktorý sa ďalej delí podľa spôsobu využitia a vlastností:
Hrach cukrový (Pisum sativum sacharatum Ser.)
Tento druh sa vyznačuje nezrelými strukmi, ktoré sa konzumujú celé ako plodová zelenina. Na rozdiel od iných druhov má farebné kvety a pestuje sa prevažne v záhradách. Struky sú sladké, krehké a nemajú vnútornú pergamenovú blanu. Semienka má guľaté so sladkou chuťou.
- Vlastnosti: Jedlé, mäkké a sladké struky, ktoré sa konzumujú celé.
- Využitie: Ideálny na konzumáciu surový, do šalátov alebo na rýchle restovanie.
Hrach dreňový
Hrach dreňový má pevnejšie struky, ktoré sa nekonzumujú kvôli ich tvrdosti a vláknitosti. Pestuje sa hlavne na zber zrelých semien, ktoré sú sladké, mäkké a ideálne na čerstvú konzumáciu, konzervovanie alebo mrazenie. Hrach dreňový možno nechať tiež dozrieť a konzumovať jeho semená.
- Vlastnosti: Struky sa nekonzumujú, ale semená sú sladké a mäkké.
- Využitie: Na prípravu varených jedál, konzervovanie alebo mrazenie.
Hrach obyčajný
Na varenie a konzervovanie vám bude vyhovovať hrach obyčajný. Zrelé semená obsahujú 22 - 28 % dusíkatých látok, 46 - 56 % škrobu, 5 - 7 % vlákniny, 3 % tuku a väčšie množstvo enzýmov a vitamínov A1, B1, B2.
Krmný hrach
Hrášok pestovaný na krmné účely je špecifickou kategóriou. Poľnohospodári na tento účel zvyčajne používajú odrody hrachu, ktoré sú prispôsobené na vysoký výnos biomasy a semien.
Ďalšie špecifické odrody:
- Afila (bezlistý) typ: Poloneskorý, veľkozrnný, dorastá do výšky 60 - 70 cm.
- Odrody s veľkým zrnom: Neskoré odrody hrachu zvlášť vhodné na rozloženie zberu na samozásobenie.
- Poloneskoré a stredne skoré odrody: S dobrým zdravotným stavom a spoľahlivým výnosom, často vhodné na mrazenie a konzervovanie.
- Talianske odrody: Ťahavých hrachov intenzívnej zelenej farby a výbornej chuti.
- Maďarské odrody: Skoré, stredne skoré, stredne neskoré a neskoré typy, často nenáročné a určené na postupný zber.
- Odrody s rýchlym jarným rastom a vysokou mrazuvzdornosťou: Často úponkového typu, vhodné ako predplodina pre ozimné plodiny.
Pestovanie hrachu
Hrachu sa najlepšie darí v stredne teplých oblastiach. Nie je veľmi náročný na podmienky pre rast ani zavlažovanie, ale nemá rád premočenú a neprevzdušnenú, ílovitú pôdu. Vyhovujú mu stredne ťažké pôdy a pôdy bohaté na fosfor a vápnik. Veľkosemenným odrodám vyhovujú pôdy bohatšie na živiny, drobnosemenným sa darí aj na chudobnejších pôdach. Optimálna pôdna reakcia pre pestovanie hrachu je v rozpätí pH 6,0 - 7,0.
Výber lokality a pôdy
Hrachu sa dobre darí na slnečnom mieste. Nemá rád horúčavy a teplotu nad 25 °C netoleruje dobre, čo sa odráža na slabšom výnose. Preto ho v teplejších oblastiach treba pestovať čím skôr, aby mu horúčavy v júni a júli neublížili.
Termín výsevu a hĺbka
Hrach môžete vysievať, keď teplota pôdy dosiahne 4,5 °C a nočné teploty by nemali klesať pod - 2 °C. Pri týchto teplotách dokáže hrach vyklíčiť a odolajú mu aj mladé rastlinky. Mladé rastlinky dobre odolávajú aj jarným mrazíkom až do teploty -6 °C, čo umožňuje voľbu veľmi skorého termínu sejby. Termín sejby je čo najskôr na jar, v prvej dekáde jarných prác (február - marec), čím sa zabezpečí využitie zimnej vlahy. Pred vysiatím si pripravte 3 - 6 cm hlbokú brázdu podľa typu pôdy. V ťažších pôdach postačia 3 cm, v ľahkých pôdach semienka vysievajte hlbšie. Hrach sa vysieva do hĺbky 60 - 80 mm.
Rozostupy
Vzdialenosť riadkov od seba by mala byť pri skorších odrodách 30 cm. Neskorším odrodám s vyšším vzrastom bude vyhovovať vzdialenosť 60 cm. Semená hrachu môžete vysádzať v počte 4 - 5 ks do hniezd vzdialených od seba 30 cm. Pri použití siete ako opory sa hrach vysádza v jednej línii v rozostupe 5 cm. Riadky by mali byť od seba vzdialené aspoň 25 cm. Veľkozrnné odrody vyžadujú vzdialenosť 5 - 6 cm. Sejte vo vzdialenosti 2 - 3 cm.
Opora pre rastliny
Rastlina hrachu je veľmi krehká, potrebuje sa o niečo opierať a uchytávať sa pritom svojimi úponkami (fúzami). Keď sa hrach nebude musieť ťahať popri zemi, budete mať väčšiu úrodu. Poskytnite jej oporu, aby sa mala kam rozrastať. Sieť poriadne upevnite po celej jej dĺžke, rastliny hrášku sú na vrchole vegetačnej zrelosti ťažké a mohli by sa so sieťou vyvracať. Ako konštrukciu na hrach môžete používať aj pevný špagát, ktorý postupne obmotávate okolo rastlín po celej dĺžke riadka.
Hnojenie a výživa
Hrach po vysiatí nehnojte. Dusík pre rast získava hrach nielen z pôdy, ale aj fixáciou vzdušného dusíka pomocou hrčkotvorných baktérií druhu Rhizobium leguminosarium. Pre zvýšenie fixácie N bakterizujeme osivo vhodným inokulantom (Rizobín, Nitrazon). Na zvyšovanie počtu semien v strukoch a dozrievanie vplýva obsah fosforu v pôde. Jeho dávky sa pohybujú v rozmedzí 20 - 30 kg/ha. Vhodným fosforečným hnojivom je superfosfát. Žltnutie a zasychanie listov býva spôsobené nedostatkom draslíka v pôde. Hrach nevyžaduje priame hnojenie maštaľným hnojom, preto sa zaraďuje do tretej až štvrtej trate. Za prihnojenie kompostom sa vám však odvďačí.
Zavlažovanie
Zavlažovanie bude hrach potrebovať počas klíčenia, kvitnutia a zakladania strukov a pri piesočnatej pôde. Pri klíčení absorbuje semeno hrachu až 100 - 105 % vody oproti vlastnej hmotnosti. Počas dozrievania semien zálievku znížte. V prípade dlhodobého sucha výdatne zavlažujeme. Spôsob výsadby hrachu závisí od druhu opornej konštrukcie. Ak chcete urýchliť proces klíčenia, môžete nechať hrášok namočený vo vode počas noci pred výsadbou. Ak ho nenamočíte, dbajte na to, aby ste po vysadení hrach primerane zavlažili. So závlahou to však nepreháňajte.
Starostlivosť a ochrana
Regulácia burín
Udržanie porastu v nezaburinenom stave počas celej vegetácie je dôležité, obzvlášť v prvých rastových fázach hrachu. Medzi hlavné preventívne opatrenia patrí vhodne zvolený osevný postup, kvalitná príprava pôdy pred sejbou, správna sejba a výživa. Okrem toho proti burinám aplikujeme prípravky určené na preemergentnú a postemergentnú aplikáciu. Vhodný prípravok volíme podľa zastúpenia burín na stanovišti.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Hrach siaty je pre svoju nutričnú hodnotu veľmi príťažlivou plodinou pre mnohých škodcov. Môžu ho napadnúť vošky, molice, zrniarky a roztoče. Vážnymi chorobami hrachu siateho sú choroby prenosné semenom, ako napríklad komplex antraknóz, komplex koreňových chorôb, pleseň hrachová, pleseň šedá. Okrem toho bývajú porasty hrachu napádané aj virózami. Ochrana spočíva hlavne vo výbere odolných rezistentných odrôd, sejbe zdravého moreného osiva, výbere vhodnej lokality pre pestovanie hrachu a dodržiavaní osevného postupu. Ak sa potrebujete zbaviť škodcov, používajte menej agresívne alebo doma vyrobené bioprípravky z rôznych rastlín. Medzi najčastejších škodcov patrí listárik čiarkovaný, strapka hrachová, voška hrachová.
Zber a skladovanie
Hrachové struky by ste mali oberať hneď po dozretí. Ak ich necháte visieť na rastline, prestanú sa tvoriť nové kvety. Zber sa považuje za najdôležitejšiu časť pestovateľskej technológie. Dôležité je správne určenie termínu a spôsobu zberu. Optimálna vlhkosť hrachu pri zbere je 18 - 19 %. Následne po zbere je potrebné vykonať pozberovú úpravu, ktorá zahŕňa čistenie a dosušenie hrachu na štandardnú vlhkosť 14 %.
Po skončení vegetačného obdobia nevytrhávajte celé rastliny aj s koreňom. Koreňový systém ponechaný v zemi naďalej vyživuje pôdu.
Nutričné a zdravotné benefity
Hrach siaty je mimoriadne obľúbená strukovina, ktorá je bohatá na bielkoviny, vitamíny C, E, minerálne látky (predovšetkým fosfor a vápnik). Mladý zelený hrášok sa zbiera v nezrelom stave, keď sú semená ešte šťavnaté a sladké. Je bohatý na vitamíny (napr. vitamín C a K, kyselinu listovú), minerály a má nižší obsah kalórií. Suchý hrach sa nechá dozrieť na rastline a následne sa vysuší. Obsahuje viac bielkovín a vlákniny, ale menej vitamínov ako mladý hrášok. Je výborným zdrojom energie. Najcennejšou na hrachu je jedinečná kombinácia horčíka a nukleových kyselín, vďaka čomu má hrach výrazne omladzujúce účinky. Hrach v suchom stave je obohatený minerálnymi látkami, vitamínmi skupiny B a tak posilňuje srdce, krvný obeh, nervový systém a dodáva telu energiu. Hrach má tiež vysoký obsah lecitínu, ktorý dokáže v krvi rozpúšťať cholesterol a nezdravé tuky.
V budoucnu bude vaše strava tvořena převážně fazolemi | Animovaný dokument - BBC
Hrach v číslach a štatistikách
Spotreba jedlých strukovín (hrachu, fazule, šošovice) na Slovensku je dlhodobo nízka, pri hrachu sa pohybuje okolo 0,5 - 0,7 kg na obyvateľa za rok. V roku 2018 produkcia hrachu siateho klesla medziročne o 19,2 % na 16 617 ton, z toho hrach jedlý tvoril 40,3 %. V hospodárskom roku 2018/19 zberová plocha hrachu siateho klesla v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 6,8 % na 8 038 ha. Najväčší podiel na celkovom vývoze strukovín dosiahol hrach (73,4 %), z toho hrach na osivo tvoril 2,6 %. Hrach sa vyviezol najmä do Poľska, Talianska, Českej republiky a do Nemecka. Zo strukovín pestovaných v EÚ a vo svete je najrozšírenejšie pestovanie hrachu (50,5 %).
V roku 2019 bolo na Slovensku zaregistrovaných 17 odrôd hrachu siateho, z toho je 7 odrôd úponkového typu a 4 odrody pelušky. Génová banka SR uchováva spolu 1 013 genetických zdrojov hrachu, z toho 201 slovenských genotypov.