Hrachor siaty (Lathyrus sativus) je jednou z najstarších domestikovaných rastlín, ktorú ľudia využívali pravdepodobne už v období neskorého neolitu (asi 8000 rokov pred n. l.). Patrí do rodu Lathyrus, ktorý zahŕňa okolo 160 druhov jednoročných alebo trvácich bylín z čeľade bôbovitých. Pôvodný druh hrachoru siateho nie je v prírode známy; všade sa vyskytuje iba ako vyšľachtená kultúrna plodina.
Pôvod a rozšírenie
Podľa archeologických nálezov pochádza hrachor siaty z Balkánu, z oblastí bývalej Juhoslávie a Bulharska. Táto strukovina bola postupne rozšírená mimo oblasť svojho vzniku, najmä v teplých a suchých regiónoch Starého sveta. Najväčšie zastúpenie má v južnej Európe, subsaharskej a východnej Afrike, juhozápadnej a strednej Ázii, Mongolsku, Prednej Indii, Číne a po celej západnej Sibíri. V priebehu tisícročí rastlina v mnohých oblastiach sveta splanela a prechodne je zavlečená aj do Česka, kde sa občas objavuje na južnej a strednej Morave, ako aj v stredných Čechách. V Európe sa začiatkom 21. storočia pestuje predovšetkým na Balkáne a v Stredozemí. Na Slovensku patrí k menej známym strukovinám, pričom pred päťdesiatimi až šesťdesiatimi rokmi sa pestoval intenzívnejšie, no len v najteplejších oblastiach.
Botanický opis hrachoru siateho
Hrachor siaty je jednoročná rastlina s poliehavou, lysou, štvorhrannou a krídlatou stonkou, ktorá dorastá do dĺžky 0,5 až 1 meter. Bohato vetvené stonky vyrastajú z dlhého, kolovitého koreňa, na ktorom sa nachádzajú symbiotické baktérie viažuce vzdušný dusík.
Listy a stonka
Stonka je striedavo porastená úzko kopijovitými, jednojarmoými listami s polostrelovitými, zubatými prílistkami dlhými asi 2 cm. List je tvorený párom lístkov a jeho os je zakončená rozvetveným úponkom. Listy sú sudozperené, s jedným párom čiarkovito kopijovitých lístkov, veľkými prílistkami, vetveným úponkom a široko krídlatou, dlhou listovou stopkou.
Kvety
Kvety hrachoru siateho sú motýľovité, obojpohlavné a päťpočetné. Bývajú sfarbené od bielej cez ružovú až po modrú alebo červenkastú farbu. Vyrastajú jednotlivo alebo v páre na dlhých stopkách z pazúch listov. Kvetenstvo je úžľabné s jedným, najviac dvoma kvetmi na dlhej stopke. Kalich je zvončekovitý, s kopijovitými a nerovnako dlhými cípmi, ktoré tvoria trubku. Koruna je biela, ružová, modrá alebo červenkastá, býva dlhá 15 až 23 mm. Pavéza je široká, tmavo žilkovaná, vykrojená a člnok je mierne stočený doľava. Kvet je najčastejšie celý svetlomodrý s ružovofialovou spodnou časťou pavézy, alebo s pavézou čisto bielou; niekedy je koruna celá biela a zriedka výhradne červená. Kvety sú bohaté na nektár a sú cudzoopelivé. Hrachor siaty kvitne v máji.
Plody a semená
Plodom je plochý, nezaškrcovaný, pukajúci struk s dvoma naznačenými krídlami. Struk je dlhý asi 3 cm, široký 1 cm a spravidla obsahuje dve až päť semien. Farba struku je žltohnedá. Semená sú kulovité, mierne sploštené a hladké.
Pestovanie a odolnosť
Hrachor siaty je mimoriadne odolný. Dobre prijíma výdatné dažde v skorých rastových fázach a dlhodobé sucho počas kvitnutia aj vývoja plodov. Je schopný prežiť a poskytnúť úrodu aj pri extrémnom suchu v období kvitnutia a dorastania semien, pričom je tiež veľmi odolný voči zaburineniu. Hrachor siaty je odolný aj voči jarnému chladu; po vyklíčení znáša krátkodobo teploty až do -6 °C.
Úspešne sa pestuje v oblastiach s priemernými ročnými zrážkami 400 až 650 mm a spriemerovanou ročnou teplotou od 10 do 25 °C. Vegetačná doba sa pohybuje od osemdesiatich po sto dvadsať dní, v závislosti od odrody a teploty. Vo stredoeurópskych podmienkach dozrieva v auguste až začiatkom septembra; prebytok vlhkosti v tomto období vedie k hnilobe rastlín a plesniveniu strukov. Mladý semenáč je odolný voči chladu, preto sa semená hrachoru siateho vysievajú už v marci do hĺbky asi 5 cm a do riadkov vzdialených 25 až 30 cm od seba. Klíčenie prebieha hypogeicky. Skorým výsevom sa plne využije jarná pôdna vlaha potrebná na klíčenie a počiatočný rast.
Bylina pestovaná na semeno sa niekedy zberá pomocou desikácie, ktorá sa začína, keď sú dve tretiny strukov zrelé. Jednotlivé rastliny dozrievajú pomerne nerovnomerne; niektoré struky ešte pred zberom samovoľne pukajú a zvyčajne dochádza k veľkému úbytku semien. Zozbierané semená je väčšinou potrebné dosúšať ako ochranu pred plesňou.
Hrach cukrový
Význam a využitie
Hrachor siaty je vďaka svojej vysokej odolnosti voči suchu a schopnosti biologickej fixácie vzdušného dusíka veľmi vhodný na zúrodnenie piesčitých, podzolových pôd, výsypiek a na zvýšenie výnosov následných plodín na ornej pôde.
Krmivo a priemyselné využitie
Čerstvú aj suchú vňať možno použiť na kŕmenie hospodárskych zvierat. Má vysoký obsah proteínov (vyšší ako v lucerne a vike), priaznivé spektrum minerálnych látok a vysokú stráviteľnosť. Pre väčšinu zvierat je chutná, najmä v zmesi s trávami alebo ďalšími ďatelinovinami. Zelené rastliny sa využívajú ako hodnotné krmivo; z jedného hektára to býva obvykle 25 až 40 ton zelenej hmoty alebo 9 ton sena, samostatne alebo v zmeskách s trávami alebo ďatelinovinami. Semená sú tiež prínosom vo výživnosti, ich podiel v objemovom krmive je však minimálny; samotné usušené semená možno skrmovať v drvenej forme (šrote). Semeno hrachoru siateho bolo v minulosti aj zdrojom suroviny na získanie kazeínu, ktorý sa uplatňoval v textilnom priemysle a v ďalších odvetviach.
Potravinárske využitie a výživová hodnota
Častým dôvodom na pestovanie hrachoru sú jeho semená, ktoré v zrelosti obsahujú približne 25 % bielkovín a 55 % sacharidov. Výživová hodnota hrachoru je veľká vzhľadom na obsah bielkovín (v kilograme hmoty približne 280 až 300 gramov). Nezastupiteľné sú najmä aminokyseliny lyzín, metionín, tryptofán a arginín. Semená sú pre ľudí chutné a používajú sa aj na potravinárske účely: melú sa na múku, konzumujú sa celé varené alebo pražené. Môžete ich využiť na prípravu polievok, prívarkov a kaší alebo ich pomlieť na múku, primiešať k múke z obilnín a upiecť napríklad chutný chlieb.
V našom jedálnom lístku hrachor doposiaľ nenašiel také uplatnenie, aké by si zaslúžil. Pred varením ich treba aspoň cez noc namáčať vo vode, aby napučali. Najlepšie je variť ich vždy v mäkkej vode; ak treba, môžete ju zmäkčiť trochou jedlej sódy. Nikdy ju však dopredu nesoľte.
Riziká konzumácie: Lathyrizmus
Napriek tomu, že semená hrachoru siateho sú jedlé, sú vhodné iba ako súčasť pestrej stravy, nie ako pravidelná potrava. Ich nadmerná konzumácia vyvoláva u ľudí aj zvierat ochorenie nazývané lathyrizmus. Ochorenie je spôsobené tzv. lathyrogénmi, neurotoxickými nebielkovinovými aminokyselinami (ODAP) prítomnými v semenách všetkých hrachorov. Tieto pravidelne konzumované zlúčeniny sa v tele cicavcov ukladajú a pri väčšom množstve poškodzujú mozog. U ľudí to má za následok zlú funkciu svalov až celkové ochrnutie nôh a u bylinožravcov paralýzu zadných končatín. Akútna toxicita sa nevyskytuje. Nebezpečný by bol príjem tohto lathyrogénu v čase tehotenstva, pretože v laboratórnych skúškach na zvieratách bol preukázaný teratogénny účinok. Vážnou intoxikáciou je aj osteolathyrizmus, ktorý sa dostaví ako následok dlhodobého príjmu uvedenej látky.
Je dôležité vedieť, že hrachor siaty by ste mali konzumovať len uvarený, nie surový, pretože okrem zdravých bielkovín obsahuje aj neurotoxín. Namáčaním a varením semien sa hladina ODAP znižuje; pri varení alebo pečení z múky namletej zo semien klesá ODAP takmer k nulovej hodnote.