Pestovanie hrozna v záhrade je výborným spôsobom, ako pridať do exteriéru viacročné ovocie a tiež možnosť vyrobiť si vlastné džemy, marmelády, džúsy, mušty aj domáce víno. Vinič je rastlina, ktorá vydrží nadlho a môže prinášať pekné výnosy po celé desaťročia. Vďaka správnym tipom sa pestovanie hrozna v záhrade môže stať príjemnou aktivitou, ktorá vyústi až do veľkej produkcie úrody. Treba rátať s istým časom na štart pri pestovaní rastlín hneď pri výsadbe a s poskytovaním náležitej dlhodobej podpory a starostlivosti o vinič. Pestovanie hrozna v záhrade nie je šprint, ale beh na dlhé trate, ktorý sa oplatí, lebo výsledkom budú šťavnaté plody.
Výber odrody viniča a vhodného miesta
Pestovanie hrozna v záhrade nie je náročné, najmä ak sú správne vybraté odrody vhodné pre typ pôdy a celkové podmienky pestovania. Kľúčovým je uvedomiť si, čo od úrody očakávate - či hľadáte stolové hrozno na bežné jedenie, alebo hrozno na výrobu džemu, marmelády, džúsu či vína.
Orientácia záhrady a typy odrôd
Rôzne druhy viniča prežívajú aj v extrémnych teplotných podmienkach, no väčšina odrôd používaných na výrobu vína rastie len v miernych pásmach. Úspešné pestovanie závisí od orientácie záhrady. Pre záhrady orientované na juh sú vhodné odrody ako Rizling rýnsky, Rizling vlašský alebo Frankovka. Na východnej a západnej strane sa bude dariť odrodám Müller Thurgau a Veltlínske červené.
Slnko a svahovitý terén
Každá odroda vínnej révy potrebuje slnko, aby rastlina dobre rástla. Preto je dôležité vybrať vhodné miesto, ktoré je situované buď na priamom slnku alebo čo najbližšie k miestu bez tieňa. Ideálne sú aj záhrady so svahovitým terénom, pričom najlepšie sú miesta, na ktoré svieti ranné a popoludňajšie slnko.
Sadenie a starostlivosť o vinič
Sadenie hrozna môže byť jednoduchou záležitosťou aj pre začiatočníkov, no vyžaduje si dávku trpezlivosti. Vínna réva si ju rozhodne zaslúži a aj vyžaduje.
Čas sadenia a typy sadeníc
Čas sadenia hrozna v záhrade závisí od jeho stavu. Holé a spiace korene potrebujú iné podmienky ako už zakorenené a pučiace rastliny. Hrozno s holým koreňom je potrebné vysadiť hneď po prvom jarnom spracovaní pôdy. Tieto vínne révy sú nečinné, aklimatizujú sa s oteplením a na jar pekne ožijú, pričom vďaka vegetatívnemu spánku nie sú tak ovplyvnené skorými alebo neskorými jarnými mrazmi. Ak ste si zakúpili zakvitnuté rastliny alebo rastliny s holými koreňmi, ktoré už kvitnú, musíte počkať, kým pominie riziko mrazov, ktoré sa môžu vyskytnúť aj v máji.
Príprava pôdy a sadenie
Hrozno je trvalka, čo znamená, že pôdu je potrebné dobre pripraviť na mnoho rokov dopredu. Pestovanie hrozna v záhrade si vyžaduje upravenú pôdu nielen v čase sadenia, ale aj z dlhodobého hľadiska. Pôda by mala poskytovať dlhodobé živiny a zabezpečovať dobrý odtok nahromadenej vody. Najskôr pre každú rastlinu alebo holý koreň vykopte jamy s hĺbkou a priemerom 30 centimetrov. Dno každej jamy naplňte niekoľkými centimetrami zmesi pôdy a kompostu. Zapichnite korene hroznového viniča do jamy. Sadenice by mali mať rozvinutý koreňový systém, pevnú, ale pružnú kôru a živé korene. Výška kmeňa je nad dva metre.
Dôležitosť správneho utláčania pôdy
Rastliny hrozna sú náchylné na hnilobu, najmä ak sú mladé a jemné. Ponechanie voľnej pôdy pomáha zabezpečiť spodný obeh vody a zároveň aj postupné odvádzanie prebytočnej vody. Ak pôdu zatlačíte okolo rastliny príliš pevne, korene nemôžu dýchať. Pôda sa môže v priebehu nasledujúceho mesiaca okolo rastliny "utopiť". Odporúča sa pridať len toľko pôdy, aby vyrovnala vrchnú vrstvu.
Výživa a podpora rastlín
Hlavnou zásadou pri pestovaní vínnej révy sú živiny, na ktoré je veľmi náročná. Vínna réva potrebuje dobré živiny k správnemu rastu a kvalitným hroznám. Preto ich doplňte pomocou hnojív, ktoré obsahujú draslík, fosfor, horčík a v pôde musí byť aj vápnik. Úspešné pestovanie hrozna v záhrade závisí aj od podpory rastliny, aby bola chránená pred škodcami, ktorými sú nielen hmyz, ale aj vtáky, najmä škorce. Počas prvého roka by ste z rastliny mali odstrániť všetko hrozno, ktoré sa tvorí na viniči, aby všetka sila rastliny smerovala k rastu silných stoniek a koreňov. Jednou z úloh pri pestovaní hrozna je aj dlhodobý rez, ktorý je dôležitý pre udržanie rastlín v dobrej kondícii a zabezpečenie ich produktivity.
Rez na rýnsko-hessenskom vedení - inštruktáž pre súťaž v reze viniča
Vinič hroznorodý ako dekoratívny a domáci prvok
Pestovanie hrozna v záhrade alebo v skleníkoch nie je jedinou možnou alternatívou. Pestuje sa dokonca aj v kvetináčoch na parapetoch, na balkónoch a terasách. Hrozno často plní aj dekoratívnu funkciu a dobre zatieňuje, a to nielen kvôli jeho atraktívnemu vzhľadu, ale aj kvôli schopnosti prinášať plody dokonca aj v byte. Ak hroznu doprajete väčší kvetináč a veľa slnka, vlastnému hroznu sa môžete tešiť aj v bytových podmienkach. Pestovanie hrozna v záhrade je pekným koníčkom, ktorého výsledkom sú šťavnaté sladké plody, a nie nadarmo sa hovorí, že hrozno je ovocím bohov.
Botanická klasifikácia Vitis vinifera
Vinič hroznorodý v užšom zmysle (lat. Vitis vinifera sensu stricto) je kultúrna rastlina z rodu vinič (Vitis). V širšom (a dnes častejšom) zmysle druh vinič hroznorodý (Vitis vinifera sensu lato) zahŕňa aj príbuzné divé taxóny. Vedecké, čiže latinské názvy sú najmä: Vitis vinifera sensu stricto, Vitis vinifera subsp. vinifera, Vitis sativa a Vitis vinifera subsp. sylvestris. Vinič hroznorodý je lianovitá rastlina pôvodom zo Stredomoria, určená na produkciu hrozna alebo na použitie ako množiteľský materiál pre tieto rastliny.
Delenie a klony
Vinič hroznorodý sa delí na veľké množstvo kultivarov (nazývaných aj odrody či sorty). V literatúre existuje viacero pokusov zoskupiť tieto kultivary do väčších taxónov. Známe, no už pomerne staré, je napríklad delenie A. M. Negruľa, ktorý používal starší vedecký názov Vitis vinifera subsp. sativa a delil vinič hroznorodý na geograficky vymedzené taxóny nazývané proles (stará latinská taxonomická úroveň, niekedy prekladaná ako potomstvo, rasa, plemeno, ekotyp). Medzi ne patria: Vitis vinifera subsp. sativa proles occidentalis (západná Európa), Vitis vinifera subsp. sativa proles orientalis (predná a stredná Ázia), a Vitis vinifera subsp. sativa proles pontica (územia medzi Čiernym a Kaspickým morom, Balkán, Malá Ázia). Klon viniča je vegetatívnym spôsobom dopestované a geneticky identické potomstvo z jedného kra, ktorý je zapísaný v Listine registrovaných odrôd.
História pestovania viniča
Presný vek viniča nie je možné určiť, no určite je starší ako ľudstvo. Stopy po ňom sa našli na brehoch Kaspického mora, v Grónsku, v Severnej Amerike a v Malej Ázii. Vedci sa domnievajú, že Vitis vinifera, teda vinič hroznorodý, pochádza z údolia riek Eufrat a Tigris, kde sa už pred tisíckami rokov vyrábalo hroznové víno.
Rozšírenie v staroveku
Trvalo veľmi dlho, kým sa vinič rozšíril po celom svete. Už v najstarších dobách dlhej histórie Egypta, pred 3200 rokmi pred Kr., bolo známe víno. Dôkazy o tom sa našli v hrobkách faraónov, kde sa medzi rôznymi kresbami nachádzali aj kresby o pestovaní viniča, lisovaní hrozna, ako aj o príprave vína a o jeho pití. Gréci pestovali a starali sa o vinič podobne ako Egypťania, pričom víno si ctili ako dar bohov. Pili ho málo a riedili ho vodou, len nakoniec jedla si nechali naliať niekoľko pohárov čistého vína, čím už tam začalo remeslo degustátora.
Vplyv Rímskej ríše a stredovek
Pri rozširovaní Rímskej ríše sa zároveň rozširovala aj vínna réva po celej Európe. Vďaka Rimanom sú vinice v povodiach Dunaja a Rýnu, keďže svoje vinohrady zakladali len na tých najvhodnejších miestach. Na Slovensku sa vďaka Rimanom pestovali ušľachtilé odrody viniča. Slovania pri príchode na naše územie tak objavili už rodiace viniče. V roku 892 kráľ Svätopluk zaslal priesady viniča do Prahy vojvodovi Bořivojovi a Ľudmile, ktorí ich nechali vysadiť v okolí Mělníka, kde tieto vinice existujú dodnes. Vpádom Tatárov bola väčšia časť viničov pod Malými Karpatami zničená.
Pôvod a šírenie v Európe
Vinič hroznorodý patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Väčšina autorov vedeckých publikácií uvádza, že vinič pochádza zo strednej Ázie a z Kaukazu z oblasti Čierneho a Kaspického mora. Podľa vykopávok archeológov a nálezov semien viniča sa zistilo, že vinič sa rozšíril ďalej do Egypta, Sýrie, Babylonie, potom do Číny, Palestíny a Grécka. Predpokladá sa, že väčšina vinohradníckych oblastí v Európe vznikla na územiach, ktoré boli obsadené Rimanmi. Tak sa rozšíril vinič do Francúzska, Portugalska a Španielska, pričom hranica bola na rieke Mosele v dnešnom Nemecku, a ďalej do Česka a na Slovensko. Rozšírenie pestovania viniča v strednom a severnom Taliansku sa pripisuje Etruskom. V hrobkách starých Etruskov sa našli fresky, ktorých vek sa odhaduje na viac ako 2500 rokov a obsahujú výjavy súvisiace s pestovaním viniča a výrobou vína, ako aj ozdobné poháre a iné nádoby na víno.