Hus divá (lat. Anser anser) je zúbkozobec z čeľade kačicovitých, považovaná za predka domácej husi. Je to divoký druh husi, ktorý prirodzene obýva veľkú časť Európy a Ázie. Patrí medzi najväčšie a najťažšie divoké husi a je priamym predkom väčšiny európskych domácich plemien husí, ktorá pravdepodobne zdomácnela v strednej Európe.
Charakteristika Husi divej
Pôvod a rozšírenie
Tento druh sa vyskytuje v širokej oblasti od západnej Európy po Mongolsko. Hniezdi v strednej a východnej Európe a vo veľkej časti severovýchodnej Ázie. V Európe hniezdi pri rôznych vodách, močiaroch, jazerách aj pri morskom pobreží a pri fjordoch.
Fyzický popis
Hus divá patrí medzi najväčšie husi a dosahuje hmotnosť 3 - 4 kg. Meria 75 - 90 cm a rozpätie krídel má 147 - 180 cm. Samce sú od samíc o niečo väčšie. Hus divá má jednofarebný zobák mäsovej alebo pomarančovej farby s bielym nechtom. Je sfarbená prevažne svetlosivo s jemným vlnkovaním na spodnej strane a so svetlejšími okrajmi pier na vrchnej strane. Zobák a nohy sú tmavooranžové, prípadne ružové. Na prsiach majú drobné tmavé škvrnky. Brucho a podchvostové krovky sú biele. Samce a samice sa od seba farebne nelíšia tak ako u kačíc.
Životné prostredie a potrava
Hus divá obýva jazerá, rieky i lúky a pastviny v blízkom okolí. Živí sa rastlinnou potravou - tráva, vodné rastliny, obilie, bobule, byliny. V jeseni sa rady pasú na oziminách. Husi divé sú prevažne bylinožravce. Sú mimoriadne odolné voči chladu vďaka hustej vrstve peria a tuku. Dokážu prezimovať aj pri mrazoch, pokiaľ majú suchý prístrešok. Hus divá zvládne aj vysoké letné teploty, ale najviac jej vyhovuje mierne podnebie s prístupom k vode. Vo voľnej prírode sa husi divé dožívajú 10 až 15 rokov.
Sociálne správanie a hlas
Husi divé sú spoločenské a tvoria veľké kŕdle, najmä mimo obdobia hniezdenia. Vo voľnej prírode sú prirodzene plaché a vyhýbajú sa ľuďom. Pri kontakte s človekom často utekajú alebo odlietajú. V zajatí si môžu zvyknúť na prítomnosť ľudí, ale spravidla zostávajú opatrné. Vo svojom hlasovom repertoári majú viac ako tucet rôznych zvukov. Najznámejšie je "ga-ga-ga-ga", pretože tento hlas poznáme aj u domácich husí.
Proces rozmnožovania Husi divej
Monogamia a vytváranie párov
Husi divé žijú monogamne, pričom páriky zostávajú spolu zvyčajne po celý život, niekedy aj po niekoľko rokov. Ak uhynie jeden z partnerov, druhý si málokedy nájde nového. Partnerské vyhľadávanie spočíva v opatrnom, ale vytrvalom približovaní sa za súčasného gagotania. Pár vzniká vtedy, keď oba vtáky gagocú spoločne. Počas hniezdnej sezóny vytvárajú trvalé monogamné páry.
Hniezdenie a kladenie vajec
Obdobie hniezdenia začína koncom marca a trvá až do mája. Vtáky hniezdia v malých skupinách alebo kolóniách, pričom uprednostňujú väčšie plochy pre svoje hniezdenie. Hniezdo o priemere 50 - 80 cm buduje samica v pobrežnom poraste alebo na ostrovčeku v blízkosti vody. Rovnako ako kačica, tak i hus potrebuje k páreniu vodu. Ak tieto zvieratá vodu k dispozícii nemajú, väčšina znesených vajec zostane neoplodnených. Samica znesie 4 - 8 veľkých bielych vajec, výnimočne až 10.
Inkubácia a starostlivosť o mláďatá
Inkubácia trvá 27 - 28 dní. Na vajciach sedí samica, kým samec obhajuje teritórium. Mláďatá (húsatá) vodia obaja rodičia. Po vyliahnutí vedú obaja rodičia mláďatá k vode a učia ich hľadať potravu. O mláďatá sa starajú obaja rodičia. Až do nasledujúcej jari zostáva celá rodina pohromade.
Príroda: Husi a húsatá
Hus divá na Slovensku: Migrácia a hniezdenie
Migračné trasy a prezimovanie
Hus divá patrí k sťahovavým vtákom a v zime tiahne na juh. Husi majú výborné letové schopnosti a sú schopné prekonať bez zastávok veľmi veľké vzdialenosti. Let v klinovom útvare im šetrí energiu, pričom členovia kŕdľa majú o sebe dobrý prehľad a sledujú súkmeňovca na čele formácie. Keď sa ten unaví, vo vedení ho vystrieda iný. V minulosti sme na Slovensku vídali divé husi v období migrácie viac-menej len ako typické útvary na oblohe, ktoré cez naše územie s hlasným gagotom prelietavali. Významným migračným koridorom je práve oblasť Dunaja. Ostatné roky však Slovensko už nebýva len „tranzitná krajina“. Čoraz častejšie tu tieto sťahovavé vodné vtáky trávia miernejšie zimy.
Hniezdiská a výskyt
Čoraz viac husí prezimuje na Dunaji, najmä na Východoslovenskej a v Podunajskej nížine, v povodí Ipľa, Latorice, Moravy a Dunaja. Ich prezimovanie závisí od počasia; s príchodom tuhších mrazov a snehovej pokrývky sa väčšina kŕdľov presunie do južnejších oblastí Európy. V zimnom období možno vidieť celé kŕdle husí pásť sa na oráčinách, lánoch ozimín a kukuričniskách, kde okrajmi zobákov odštipujú najjemnejšie výhonky.
Na Slovensku je známe jedno hniezdisko husi divej pri Veľkých Levároch. Časť z nich potom na jar pravidelne hniezdi na Záhorí, čoraz viac aj na Podunajskej nížine a na východe krajiny. Ich hniezdenie bolo zaznamenané tiež pri Leviciach či na Oravskej priehrade. Niva rieky Moravy na Slovensku spolu s riekou Dyje a priľahlými rybníkmi na južnej Morave tvoria najvýznamnejšie hniezdisko v strednej Európe a súčasne je to aj územie s nadregionálnym významom pre migráciu a zimovanie. Na Záhorí hniezdia od roku 1961, okrem ramennej sústavy rieky Moravy sú to i rybníky a štrkoviská. Počas migrácie a zimovania sa najviac pasú na slovenskej strane pri Moravskom Svätom Jáne.
Ochrana a ekosozologický status
Vývoj populácie a právna ochrana
Hus divá sa v súčasnosti nechová komerčne, keďže je to chránený divoký druh. Jej spoločenská hodnota je 3220 € podľa Vyhlášky MŽP č. 24/2003 Z.z. V minulosti vykazovala populácia mierny pokles. Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 - 1999 bol 15 - 80, zimujúcich jedincov 2 000 - 3 000, pričom veľkosť populácie i územie výskytu klesli o 20 až 50%. Ekosozologický status bol v roku 1995 označený ako ohrozený druh (E), v roku 1998 a 2001 ako ohrozený (EN). Európsky ochranársky status bol nezaradený SPEC.
V novších obdobiach sa však situácia zlepšila. Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 - 2012 bol 50 - 100 párov, zimujúcich jedincov 2100 - 2500. Krátkodobý trend hniezdnej populácie za posledných 12 rokov (2000 - 2012) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 - 2012) boli stúpajúce. Veľkosť územia, na ktorom hniezdila, bola taktiež stúpajúca. Krátkodobý trend zimujúcej populácie za posledných 12 rokov (2000 - 2012) bol klesajúci, zatiaľ čo dlhodobý trend bol neznámy. Najnovšie odhady pre roky 2013 - 2018 uvádzajú 50 - 150 hniezdiacich párov a 1000 - 8000 zimujúcich jedincov, s pretrvávajúcim stúpajúcim trendom populácie aj územia výskytu. Na oba uvedené druhy (hus divá a hus bieločelá) je u nás možné poľovať od 1. októbra do 20. januára.
Hus divá ako predchodca Husi domácej
História domestikácie a hlavné rozdiely
Hus domáca (lat. Anser anser domesticus) je domestikovaná forma Husi divej. Hus bola domestikovaná už pred viac ako 3 000 rokmi v starovekom Egypte a Mezopotámii. Na rozdiel od divých husí, ktoré dorastajú najviac do hmotnosti 5 kg, môže domáca hus vážiť až 13 kg. Domestikované husi majú obmedzenú schopnosť lietania v dôsledku svojej hmotnosti. Niektoré menšie plemená dokážu preletieť nízko nad zemou, ale väčšinou nelietajú.
Charakteristické znaky domácej husi
Domáce husi boli selektívne chované na veľkosť, čo ovplyvňuje ich telesnú štruktúru. Zatiaľ čo divé husi majú horizontálny postoj a štíhly zadný koniec tela, domestikované husi ukladajú veľké tukové zásoby smerom ku koncu chvosta, čím vytvárajú „tučný chrbát“ a nútia vtáka do vzpriamenejšej polohy. Keďže väčšina domácich husí vykazuje malý sexuálny dimorfizmus, určenie pohlavia je založené predovšetkým na fyzických vlastnostiach a správaní. Samce sú zvyčajne vyššie a väčšie ako samice a majú dlhšie a hrubšie krky. Husi boli selektované, aby stratili tmavohnedé tóny divého vtáka, výsledkom čoho je zviera úplne pokryté bielym perím u mnohých plemien.
Rozmnožovanie v domácich chovoch
Husi sú silne sociálne a často tvoria monogamné páry na celý život. V domácich podmienkach má jeden gunár zvyčajne 2 - 4 husi. Samica stavia hniezdo na zemi, vystlané perím. Znesie 8 - 12 vajec, ktoré zahrieva asi 28 - 32 dní. Husi sú dobré matky a mláďatá (húsatá) odchovávajú pod svojim dozorom.
Úžitok z chovu Husi domácej
Produkty a služby
Domáca hus poskytuje mnohostranný úžitok. Husacie mäso má v slovenskej kuchyni svoje pevné miesto. Husacina je o niečo tvrdšia ako kuracina, vyznačuje sa príjemnou vôňou a špecifickou neporovnateľnou chuťou. Pečená husacina je slovenská špecialita, ktorá sa podáva hlavne v jesennom období. U niektorých plemien sa využíva aj pečeň na výrobu foie gras.
Husacia masť je cenným produktom s využitím v kuchyni aj v ľudovom liečiteľstve. Kvalitné husacie perie sa využíva na výrobu prikrývok, vankúšov a odevov. Husací trus sa môže využívať ako hnojivo. Husie vajcia sa využívajú menej, avšak sú konzumovateľné. Niektoré plemená sa chovajú ako okrasné a môžu tiež slúžiť na údržbu krajiny vypásaním.
Ostražitosť a stráženie
V minulosti sa husi často používali aj na stráženie. Sú totiž veľmi podozrievavé a hlásia výskyt neznámych osôb či zvierat v ich teritóriu pomocou hlasného kriku. Navyše, husi sú v prípade ohrozenia schopné značnej agresie. Vďaka týmto vlastnostiam boli často využívané ako strážcovia na vidieckych dvoroch a farmách. Husi sú známe svojou ostražitosťou a často fungujú ako „prírodný alarm“ na dvore. Svojich chovateľov si dokážu obľúbiť, sú zvedavé a v niektorých prípadoch aj priateľské. Dokážu si pamätať tváre a reagovať na známych ľudí.
Plemená Husi domácej
Slovenská biela hus
Slovenská biela hus je tradičné slovenské plemeno husí, ktoré vzniklo prirodzenou domestikáciou divej husi (Anser anser). Je to stredne ťažké úžitkové plemeno, typické bielym operením, oranžovým zobákom a nohami. Plemeno má pôvod na území dnešného Slovenska, kde sa chovalo už v minulých storočiach. Je výsledkom dlhoročného šľachtenia miestnych populácií husí na účel domáceho chovu a je známa predovšetkým z južných a západných častí Slovenska. Charakteristickým znakom je biela farba peria na celej ploche tela, veľká hlava s dlhým krkom (ktorý je zdobený hrdzavými pruhmi) a oranžovo-žlté nohy s tmavými očami.
Slovenská biela hus má hmotnosť samcov okolo 5 kg a samíc okolo 4 kg. Patrí medzi mäsové plemená husí a jej mäso sa vyznačuje vysokou kvalitou, chutnosťou a výdatnosťou. Okrem toho sa využíva aj na produkciu veľkých vajec. Toto plemeno husí sa v minulosti vyskytovalo po celom Slovensku, no v súčasnosti je na pokraji vyhynutia a je zahrnuté do Národného programu ochrany genofondu hospodárskych zvierat. Slovenské husi sú kľudné, spoločenské a znášanlivé zvieratá. Počas párenia tvoria monogamné páry, ktoré bývajú stabilné aj niekoľko rokov. Samica znesie za sezónu 30 až 50 vajec, v závislosti od výživy a podmienok chovu. Doba inkubácie je 28 až 30 dní. Slovenské husi sú spoľahlivé liahnice, často sa využívajú aj na vysádzanie vajec iných husí. Sú vysoko odolné voči klimatickým podmienkam, dobre znášajú chladné zimy aj letné horúčavy, pokiaľ majú prístrešok, tienisté miesto a prístup k vode. Pri kvalitnej starostlivosti sa dožívajú 12 až 15 rokov, niekedy aj viac.
Suchovská hus
Suchovská hus získala svoje pomenovanie od mena českého chovateľa Josefa Suchovského, ktorý ju vyšľachtil v 50. rokoch 20. storočia krížením niekoľkých starších plemien. Suchovská hus má stredne veľké telo s dlhým a mohutným krkom. Hlava je pomerne malá, s vysokým čelom a hnedými očami. Charakteristickým znakom plemena je hlavne vysoké postavenie krídel, ktoré sa ťahajú cez chrbát a tvoria tzv. "paket". Farba peria Suchovskej husi sa môže líšiť, no najčastejšie sa vyskytuje strieborno-šedá farba s belším bruchom. Samce a samice sú si veľmi podobné, avšak samice bývajú o niečo menšie a menej mohutné ako samci. Suchovská hus je považovaná za vynikajúce plemeno hlavne na chov pre mäso a pečeň.
Africká hus
Africká hus (lat. Anser cygnoides domesticus) je domestikovaný druh, ktorý vznikol z husy labutej (Anser cygnoides), pôvodne pochádzajúcej z Ázie. Od iných husí sa líši najmä výrazným výrastkom (hrbolom) na koreni zobáka, ktorý je typický najmä pre samcov. Africká hus bola vyšľachtená v Číne alebo Juhovýchodnej Ázii a do Európy sa rozšírila cez obchodné trasy. Vďaka svojej robustnej stavbe majú obmedzenú schopnosť lietania.
Africké husi sú ostražité a zvedavé. Dokážu si vytvoriť puto k svojmu chovateľovi, ale voči cudzím osobám bývajú ostražité až agresívne, najmä samce. Ide o monogamné vtáky, ktoré si vytvárajú pevné väzby. Jeden gunár môže žiť v páre so samicou, alebo v menšom háreme s 2-4 samicami. V kŕdli si vytvárajú hierarchiu a sú veľmi spoločenské. Samice znesú 20 - 40 vajec ročne, pričom do jedného znáškového cyklu patrí zvyčajne 5 - 15 vajec. Inkubácia trvá 28 - 32 dní. Samice sú dobré matky, no niekedy sa využíva umelá inkubácia, najmä v intenzívnych chovoch. Africké husi majú dobrú odolnosť voči chladu, no v silných mrazoch potrebujú suchý a závetrný prístrešok. Pri dobrom zaobchádzaní sa dožívajú 10 - 15 rokov, niekedy aj viac.
Zaujímavosti o husách
Kultúrne odkazy a história
Hus domáca má v slovenskej kuchyni a kultúre svoje pevné miesto už po stáročia. Napríklad, fráza „ja som s tebou husi nepásol“ sa používa, keď chce niekto niekomu vysvetliť, kde je jeho miesto.
V starom Ríme sa kedysi husi zaslúžili o záchranu mesta. Po bitke pri Allii ustúpili zvyšky obyvateľstva a vojenských síl do Kapitolského vrchu, ktorý bol poslednou baštou mesta. Napriek tomu, že strážne psy neštekali, husi posvätené bohyni Júno, chované v Kapitolskom chráme, spustili veľký rozruch a gáganie. Táto udalosť sa stala symbolom ostražitosti a oddanosti, keď husi upozornili Rimanov, že sa k mestu blíži nepriateľ.
tags: #hus #diva #rozmnozovanie