Charakteristika a nároky jačmeňa
Pre pestovanie jačmeňa sú ideálne úrodné pôdy s dobrou zásobou živín a vápnika, s bohato rozvinutou činnosťou mikroorganizmov a slabo kyslou až neutrálnou pôdnou reakciou s pH 6,2-6,7.
Zvýšené nároky na pôdu má jarný jačmeň, ktorý sa vyznačuje plytkým koreňovým systémom a krátkou vegetačnou dobou. Sladovnícky jačmeň navyše kladie prísne požiadavky na kvalitu úrody, preto vyžaduje rovnomerné zásobovanie vlahou a dostatok živín v ľahko prístupnej forme.
V dôsledku slabšie rozvinutých koreňov, sladovnícky jarný jačmeň veľmi citlivo reaguje na stres. Z kvalitatívnych vlastností sa rýchlo mení najmä obsah bielkovín. V akýchkoľvek nepriaznivých podmienkach, ako je nedostatok vody alebo úbytok listovej plochy v dôsledku stresových podmienok (vrátane výskytu chorôb a škodcov), sa obsah bielkovín v zrne nežiaduco zvyšuje.
Pre najcitlivejší sladovnícky jarný jačmeň sú ideálne kypré stredne ťažké pôdy, černozeme a hnedozeme s priaznivým obsahom humusu, prípadne aj naplavené pôdy. Pre skorý výsev je dôležité, aby sa pôda na jar skoro prehrievala. Na studených, pomaly sa prehrievajúcich pôdach sa výsev a vzchádzanie porastu oneskoruje a úroda výrazne klesá.
Tradične pôdy vyhovujúce pestovaniu cukrovej repy zvyčajne vyhovujú aj pestovaniu sladovníckeho jačmeňa. Nevhodné sú ľahké piesočnaté pôdy, zásadité pôdy, zamokrené a podmáčané - spravidla ťažké ílovité pôdy. Tieto pôdy sa vyznačujú narušeným vodovzdušným režimom a pre náročný jačmeň nedokážu zabezpečiť rovnomernú zásobu vlahy. Na ľahkých pôdach sa tvorí zrno so silnejšími plevami a s vysokým obsahom bielkovín a vlákniny. Na vlhkých, zamokrených ťažkých pôdach je nedostatočný aj prísun vzduchu ku koreňom. Pozemkom náchylným na podmáčanie je potrebné sa vyhnúť.
Podobne z hľadiska histórie pozemku je potrebné sa vyhýbať riziku prenosu chorôb a odrodovej kontaminácii, a preto hlavne pestovaniu jačmeňa po jačmeni. Parcelu môže vyradiť aj prítomnosť rezíduí perzistentných pôdnych herbicídov použitých v predplodine, najmä ak je dlhý polčas rozkladu účinnej látky sprevádzaný vyššou dávkou prípravku, či kombináciou s pôdno-klimatickými faktormi, ktoré danú perzistenciu zvyšujú (napríklad suchý ročník a vyššie pH pôdy zvyšujú perzistenciu).
Nároky na klimatické podmienky a agrotechniku
Jačmeň je pomerne nenáročný na teplotu, potrebuje sumu teplôt od 1700 do 2500 °C. Klíčenie začína pri teplote +1 °C, ale pre vzchádzanie a zakoreňovanie je potrebná vyššia teplota. Znáša teploty až do -12 °C.
Vo fáze steblovania mu škodí rýchle zvyšovanie teploty spojené so suchom. Vysoké úrody sladovníckeho jačmeňa dobrej kvality sa dosahujú v oblastiach, kde priemerné ročné teploty dosahujú 8-9 °C a priemerné teploty počas vegetačného obdobia 14-15 °C.
Množstvo zrážok v slovenských podmienkach sa pohybuje od 450 do 650 mm. Veľmi dôležité je rozdelenie zrážok. Výhodné je, ak v marci a apríli sú menej výdatné dažde, aby mohol dobre klíčiť, vzchádzať a odnožovať. Rozhodujúce zrážky sú v máji a júni, keď jačmeň stebluje, klasí a dozrieva. Sucho a horúčavy v období dozrievania znižujú hmotnosť tisíc zŕn. Naopak, nadmerne vlhké počasie pri dozrievaní aktivizuje fermenty, čo môže negatívne ovplyvniť klíčenie pri sladovaní.
Zaradenie v osevnom postupe
Jačmeň jarný má krátku vegetačnú dobu, menšiu výkonnosť koreňovej sústavy a je náročný na živiny, preto veľmi citlivo reaguje na predplodinu. Najlepšie úrody dosahuje pri zaradení po okopaninách hnojených maštaľným hnojom (organickými hnojivami). Výnimkou môžu byť predovšetkým suché ročníky, kedy takto zaradené jačmene môžu trpieť nedostatkom vlahy.
Podobne je to pri zaradení po ďatelinovinách a slnečnici. Pri zaradení po kukurici je potrebné venovať pozornosť použitým herbicídom a ich rezíduám. Pri zemiakoch môže byť v pôde zanechané nadmerné množstvo dusíka, podobne ako pri zaoraní repných skrojkov. Zaradenie po obilnine znižuje úrodu i sladovnícku kvalitu.
Pri zaoraní slamy je dôležité vyrovnať pomer C:N a na 100 kg slamy pridať 1 kg dusíka v priemyselných hnojivách. V poslednom období sa ako vhodné predplodiny preukazujú strukoviny, repka olejka a zelenina.
Hnojenie jačmeňa
Jačmeňu jarnému najlepšie vyhovuje neutrálna, nanajvýš slabo kyslá pôdna reakcia so spodnou hranicou pH 6. Jačmeň je citlivý na hnojenie, nakoľko musí prijať v oveľa kratšej dobe na tonu zrna a slamy toľko živín ako pšenica. Už v prvom mesiaci vegetácie vytvorí asi 20 % celkovej sušiny a pritom naakumuluje až 50 % prijatých živín. Preto na začiatku vegetácie má byť v pôde dostatok všetkých živín v harmonickom pomere.
Pri stanovení hnojenia jačmeňa dusíkom je potrebné zohľadniť obsah dusičnanového dusíka v pôde pred sejbou, množstvo dusíka získaného mineralizáciou humusu počas vegetácie, predplodinu a doplniť deficit dusíka na predpokladanú úrodu hnojením priemyselnými hnojivami. Potrebnú dávku dusíka aplikujeme jednorazovo.
Ak je potreba prihnojiť počas vegetácie, môžeme aplikovať pri sladovníckom jačmeni dávku do 25 kg.ha-1 v rastovej fáze do vytvorenia 3.-4. listu. Na neskoršie prihnojenie reaguje jačmeň zhoršením sladovníckej kvality zrna, najmä vo vlhších rokoch.
Hnojenie fosforom, okrem zvyšovania úrod, pôsobí aj na zvyšovanie odolnosti jačmeňa proti poliehaniu a podieľa sa na zlepšovaní sladovníckej kvality zrna. Draslík je považovaný za činiteľa limitujúceho kvalitu sladovníckeho jačmeňa. Vzhľadom na nižšiu osvojovaciu schopnosť jačmeňa pre obe živiny je potrebné vytvoriť dobrú zásobu pohotovostného fosforu a draslíka v pôde, najlepšie predzásobným hnojením k predplodine. Ak absentuje predzásobné hnojenie, je potrebné predovšetkým v suchých oblastiach doplniť fosfor a draslík podľa zásoby týchto živín v pôde.
Na pôdach s nedostatkom horčíka je potrebné doplniť aj túto živinu, pretože nedostatok horčíka môže limitovať úrodu. Citlivosť jačmeňa na nedostatok horčíka vyplýva z jeho krátkej vegetačnej doby.
Regulácia zaburinenosti
Regulácia zaburinenosti v porastoch hustosiatych obilnín má malé odlišnosti na jeseň ako aj na jar v pestovaných druhoch: pšenica, jačmeň, raž, tritikale alebo ovos. Z hľadiska výskytu druhov burín sa môže zdať, že sa v porastoch obilnín vyskytujú rovnaké druhy burín, ale reálne to tak vôbec nemusí byť.
V roku 2018 počas jesene neboli priaznivé podmienky na zakladanie porastov ozimných obilnín. Teplá a suchá, a následne teplá a mokrá jeseň vytvárala ideálne podmienky pre vzchádzanie nežiaducich burín v porastoch ozimných obilnín, ktoré boli zasiate skoro pred jesennými dažďami.
Význam jednoklíčnolistových burín v Európe neustále narastá. Dôvodom sú obmedzené možnosti ich herbicídnej regulácie v obilninách a s tým spojené narastanie plôch rezistentných populácií. Druhým nemenej dôležitým faktorom je meniaca sa klíma - suché obdobia sú striedané s prívalovými dažďami.
V posledných rokoch jarné ošetrenie ozimných obilnín proti burinám postupne klesá v tých oblastiach, kde boli použité v jesennom období kvalitné kombinované prípravky so strednou perzistenciou. Regulácia burín sa vykonáva hlavne v jesennom období, pretože v posledných troch rokoch bývajú ideálne podmienky pre účinnosť pôdnych herbicídnych prípravkov.
Na jar sa vykonáva tzv. dočistenie porastu (opravné jarné ošetrenie), pretože účinnosť jesenného ošetrenia je ovplyvnená celým radom faktorov, ako aj pôdnymi a poveternostnými podmienkami. Z hlbších vrstiev pôdy vzchádzajú etapovo buriny, napr. lipkavec obyčajný nemusí byť počas jesene riadne potlačený. V neskôr siatych alebo redších porastoch spôsobujú problémy buriny vzchádzajúce na jar: ovos hluchý, pohánkovec ovíjavý a mnohé iné.
Burinné spoločenstvá v jačmeni siatom jarnom
Jačmeň jarný v prvom rade umožňuje vývin jednoročných burín, ktorých semená klíčia skoro na jar pri nižších teplotách. Patria sem druhy zaraďované do skupiny jednoročné skoré jarné buriny, napr.: horčica roľná, ovos hluchý, pohánkovec ovíjavý, reďkev ohnicová a i. S nimi vzájomne môžu klíčiť aj semená jednoročných ozimných burín, ktoré nevyklíčili na jeseň a nezničili sa predsejbovou prípravou pôdy, ako napr.: peniažtek roľný, parumanček nevoňavý, rumany a i.
V porastoch sa môžu vyskytovať aj niektoré neskoré jarné buriny, ktorým to dovolil preriedený a nezapojený porast jačmeňa, napr.: mrlík biely, horčiaky a iné.
Buriny sú škodlivé činitele, ktoré sa každý rok vyskytujú v rôznom druhovom a množstevnom zastúpení v kultúrnych porastoch a zvádzajú s nimi konkurenčný boj o svetlo, vlahu, živiny a priestor. Ale každá minca má dve strany a aj buriny nemajú len negatívny charakter. Užitočnosť spočíva napríklad v ich protieróznych účinkoch, chránia pôdu pred vysušovaním, pri zaoraní sú bohatý humusový materiál, iné sú medonosné i liečivé rastliny.
Preventívne, priame a nepriame opatrenia
Zaburinenosti jačmeňa treba predchádzať výberom vhodného pozemku, zaradením v osevnom postupe a kvalitnou prípravou pôdy. Pri výbere pozemku sa treba vyhýbať predovšetkým pozemkom s výskytom trvácich burín. Odburiňovanie pozemkov by sa malo robiť v celom osevnom postupe.
Veľa sa dá v tomto smere dosiahnuť premyslenou základnou a predsejbovou prípravou pôdy. Napr. pri výskyte ovsa hluchého, ktorý má vysokú konkurenčnú schopnosť, je dobré v snahe o jeho potlačenie posunúť termín sejby a nechať ovos vyklíčiť, predsejbovou prípravou pôdy ho zničiť aj za cenu neskoršej sejby. Skorá sejba však vo všeobecnosti posilňuje konkurenčnú schopnosť jačmeňa proti burinám.
Pri bezorbovej technológii pestovania jačmeňa je potrebné na zničenie burín použiť prípravky typu ROUNDUP, ktoré spoľahlivo ničia buriny a sú ekologicky únosné, nakoľko nezanechávajú rezíduá v pôde a v rastlinách.
Príprava pôdy a sejba
Význam spracovania pôdy pre úrodu, kvalitu a istotu produkcie závisí do značnej miery od mineralizácie pozberových zvyškov. Základné spracovanie pôdy by malo zaistiť ich rozklad v jeseni, prípadne skoro na jar. Oneskorená mineralizácia je z hľadiska sladovníckej kvality nevhodná, lebo v dobe odnožovania, kedy je najvyššia potreba dusíka na tvorbu odnoží, je spotrebovávaný na činnosť mikroorganizmov rozkladajúcich organickú hmotu a neskoršia ponuka dusíka zhoršuje sladovnícku kvalitu jačmeňa.
Na Slovensku je rozhodujúca oblasť pestovania sladovníckeho jačmeňa v juhozápadnej časti, kde prevláda kukuričná, resp. suchšia časť repárskej výrobnej oblasti. Na tomto území býva často suchá zima bez snehovej pokrývky, alebo je snehová pokrývka iba krátko. Preto je potrebné robiť jesennú orbu do hĺbky 0,18-0,20 m (po repe hlbšie - až do 0,24 m) čo najskôr, aby sa do príchodu mrazov naakumulovalo v pôde čo najviac vody.
Predsejbová príprava pôdy na jar závisí od vlhkostného stavu pôdy. Ak bolo v jeseni vykonané urovnanie povrchu pôdy, na jar rozhodíme potrebné množstvo hnojív, ktoré zapravíme do pôdy ťažkými bránami, čím vytvoríme osivové lôžko a optimálne podmienky pre vyklíčenie a vzídenie osiva. Príprava pôdy by nemala byť hlbšia ako 0,04-0,06 m a hĺbka sejby by mala byť 0,03-0,05 m.
V poslednom období sa aj pri jačmeni čoraz častejšie uplatňuje náhrada orby kyprením (minimalizačná technológia), zlúčenie prípravy pôdy a sejby (redukovaná technológia) a technológia priamej sejby do neobrobenej pôdy (bezorbová technológia).
Termín sejby
Vystihnúť optimálny termín sejby je pri jačmeni jarnom mimoriadne dôležité, nakoľko pri veľmi skorej sejbe sejeme do mokrej, nevyzretej pôdy a hrozí „zamazanie osiva“, čo negatívne vplýva na poľnú vzchádzavosť. Naopak, oneskorenie sejby jačmeň nie je schopný eliminovať predĺžením vegetácie. Oba uvedené príklady negatívne ovplyvňujú výšku úrody.
Oneskorená sejba v kukuričnej výrobnej oblasti je do 1. apríla, v repárskej do 10. apríla a v zemiakarskej do 20. apríla. Oneskorenie sejby znamená za každý deň oneskorenia zníženie úrody zrna o 40-50 kg.
Výsevok určujeme podľa účelu pestovania, podľa odrody, predplodiny a termínu sejby. Pri výberových odrodách typu A sa pohybuje od 350 do 450 klíčivých zŕn na m2 a pri štandardných odrodách typu B od 350 do 500 klíčivých zŕn na m2.
Príprava pôdy & Sejba jačmeňa 2024
Jačmeň siaty ozimný - výhody a agrotechnika
Jačmeň siaty ozimný má v porovnaní s inými ozimnými obilninami viacero výhod. V prvom rade je menej náročný na pestovateľské podmienky, úrodnosť pôd či predplodinu. Ďalej dobre odoláva suchu, na jar navyše intenzívne odnožuje. Výhodou tiež je, že dozrieva o 10 dní skôr ako pšenica letná forma ozimná. Skorý zber umožňuje následnú sejbu strniskových medziplodín v optimálnom agrotechnickom termíne.
Kŕmny jačmeň siaty ozimný zabezpečuje krmivo v najkritickejšom období, kedy zásoby jadrového krmiva z predošlej sezóny klesajú a väčšina nových obilnín ešte nie je pozberaná. Výhodou je tiež to, že sa môže zberať aj v podobe celých rastlín na začiatku voskovej zrelosti na senážovanie. Veľmi cenné jadrové krmivo sa využíva najmä na kŕmenie monogastrických zvierat.
Pestovatelia si sladovnícke ozimné formy jačmeňa siateho pochvaľujú. V porovnaní s jarnými odrodami poskytujú vyššie a stabilnejšie úrody. Súvisí to najmä s priaznivým pôsobením zimnej vlahy. Žiaľ, jarné odrody sladovníckeho jačmeňa siateho trpia v poslednom období na nedostatok vlahy v dôsledku suchého charakteru jari.
Hnojenie jačmeňa siateho ozimného
Pri hnojení fosforečnými a draselnými hnojivami vychádzame zo zásady, že nimi hnojíme pôdu. Sú to totiž živiny, ktorých využiteľnosť je v danom roku iba čiastočná, a zvyšok prechádza do pôdnych zásob, kde vytvárajú tzv. starú pôdnu silu, viažu sa v sorpčnom komplexe a budú rastlinami prijímané v ďalších rokoch. Fosforečné a draselné hnojivá zapracujeme do pôdy pred sejbou pri základnej príprave pôdy v podobe superfosfátu a draselnej soli.
Z pohľadu sladovníckeho jačmeňa siateho ozimného sa fosfor podieľa na zlepšovaní kvality zrna, predovšetkým pre podporu rovnomernosti dozrievania a zvýšenia podielu predného zrna. Dostatok fosforu v pletivách v čase odnožovania a steblovania pôsobí priaznivo na obsah škrobu, a tým aj obsah extraktu v slade. Draslík taktiež pôsobí na zvyšovanie obsahu škrobu v zrne, ďalej zlepšuje kyprosť endospermu a jemnosť plevy.
Jačmeň siaty ozimný dobre reaguje na jesenné hnojenie dusíkom, a preto odporúčame, najmä po obilninách, aplikovať tretinu celkovej dávky (do 30 kg/ha dusíka) spolu so základným hnojením fosforu a draslíka. Pri vyšších dávkach hrozí riziko prerastania porastov a horšieho prezimovania.
Základné hnojenie realizujeme obzvlášť pri kŕmnom jačmeni siatom ozimnom, hnojením sledujeme nielen dosiahnutie dobrej úrody, ale aj vysokej kŕmnej akosti. Je známe, že pri sladovníckom jačmeni siatom ozimnom je možné od základného jesenného hnojenia dusíkom upustiť a prihnojiť rastliny dusíkom v jarnom období. Súčasné poveternostné podmienky so suchým a teplým jarným mesiacmi, resp. teplou zimou, však čoraz častejšie nastoľujú potrebu hnojenia aj sladovníckych jačmeňov siatych ozimných dusíkom už v čase zakladania porastu.
Rozhodujúcu úlohu vo výžive jačmeňa siateho ozimného zohráva regeneračné hnojenie, či už pri kŕmnom, alebo sladovníckom jačmeni siatom ozimnom. Toto hnojenie je potrebné vykonať čo najskôr, ako to podmienky dovolia. Dávky sa pohybujú v rozmedzí 30 - 60 kg/ha. Pri kŕmnom jačmeni siatom ozimnom a v priaznivejších podmienkach pestovania sladovníckeho jačmeňa siateho ozimného je možné dusík aplikovať jednorazovo, v horších podmienkach a pri zle prezimovaných porastoch je lepšie dávku rozdeliť na dve časti. Ideálne je dodať dusík vo forme liadku amónneho.
Najmä z pohľadu zvýšenia kvality zrna sladovníckeho jačmeňa siateho ozimného odporúčame s dusíkom aplikovať aj síru, ideálne s prvou, prípadne druhou dávkou dusíka.
Pri produkčnom hnojení dusíkom je možné využiť aj granulované formy priemyselných hnojív, avšak v suchom počasí veľmi rýchlo klesá úrodový efekt a zvyšuje sa riziko negatívneho vplyvu na poliehanie a zvýšený obsah dusíkatých látok v zrne. Z tohto pohľadu je vhodnejšie pre korekciu výživného stavu v rastovej fáze steblovanie používať kvapalné hnojivá aplikované predovšetkým na list.
Neskoré, tzv. produkčné hnojenie dusíkom aplikované vo vegetačnej fáze klasenie a nepočíta sa do celkovej dávky dusíka, je dávkou navyše. Na zvýšenie úrody táto dávka výrazný vplyv nemá, zvyšuje však obsah bielkovín v zrne a tým aj kŕmnu hodnotu produktu. Hnojenie je účinné iba pri dostatku vlahy a odporúča sa využívať iba s systéme hnojenia kŕmneho jačmeňa siateho ozimného. Výborné výsledky sa dosahujú pri liadku amónnom s vápencom. Pri sladovníckom jačmeni siatom ozimnom sa toto hnojenie neodporúča, zvyšuje totiž riziko poliehania, predĺženia vegetácie, nevyrovnaného dozrievania a častejšieho výskytu tzv. chorôb päty.
Morforegulátory a ochrana proti škodcom
Veľmi dôležitou súčasťou systému zvyšovania intenzity pestovania sú morforegulátory rastu. Väčšina odrôd jačmeňa siateho ozimného registrovaných v SR má odolnosť voči poliehaniu dobrú a morforegulátor nevyžaduje. Jeho využitie sa však u väčšiny odrôd jačmeňa siateho ozimného ukazuje ako vysoko rentabilné. U skoro poľahnutých porastov môže dôjsť k veľmi výraznej redukcii HTZ, a teda k poškodeniu výšky a kvality úrody, preto sa pri silne rastúcich porastoch aplikácia morforegulátora rastu tesne pred klasením odporúča.
Naopak, použitie morforegulátora u slabšie rastúcich porastoch bez navýšenia dávky dusíkatých hnojív, môže spôsobiť zníženie úrody. Taktiež predčasný termín aplikácie alebo príliš vysoká dávka môžu spôsobiť zníženie úrody v dôsledku skrátenia klasov. U jačmeňa siateho ozimného sa dosahujú dobré výsledky pri morforegulátoroch na báze etefónu. Morforegulátory možno väčšinou aplikovať zároveň s fungicídom.
Vošky napádajúce porasty jačmeňa siateho ozimného možno považovať za štandardných škodcov. Ich výskyt môžeme s určitosťou očakávať, keď po výdatnejších zrážkach koncom leta nastúpi teplá a dlhšia jeseň. Takýto priebeh počasia sa prejaví rýchlym rastom mladých šťavnatých hostiteľských rastlín a s tým súvisiacim rýchlym množením vošiek. Pri takýchto pomeroch jedna voška nakladie až 20 jedincov denne a tieto dospievajú zhruba o 10 dní. Vošky, ktoré prenášajú vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa (Barley yellow dwarf virus - BYDV), sú aktívne pri teplotách 15 - 18 °C cez deň.
Odporúčame sledovať denné teploty, vlahové pomery, zakoreňovanie jačmeňa, nálet vošiek a v prípade dennej teploty nad 15 °C porasty ošetriť. Symptómy napadnutia sú zaostávanie v raste, sfarbenie listov od špičky a okrajov do červenofialova a vzpriamovanie listov. Sfarbenie postupne prejde do chlorózy až nekrózy. Ochrana porastov proti virózam aplikáciou insekticídov proti prenášačom viróz je jedným z opatrení, ktoré eliminuje virózy na najnižšiu mieru ekonomického prahu škodlivosti.
Do porastov jačmeňa siateho ozimného je zväčša potrebné použiť aspoň jedno herbicídne ošetrenie, predovšetkým proti lipkavcu, bodliaku a harmančekovitým burinám. Termín aplikácie závisí od cieľového druhu buriny a zvoleného prípravku.
Pri zvýšenej intenzite pestovania je nutné vykonať aspoň jedno fungicídne ošetrenie proti listovým chorobám pred klasením. Je vhodné použiť aj fungicíd proti chorobám päty stebiel na začiatku steblovania. V oblastiach výskytu ramuláriovej škvrnitosti (Ramularia collo-cygni) je ošetrenie pred klasením nutnosťou aj pri základnej intenzite pestovania, keďže odrody jačmeňa siateho ozimného nemajú proti tejto chorobe dostatočnú odolnosť.
tags: #jacmen #siaty #ozimny #regulacia #zaburinenosti #porastu