Pre mnohých bývalých vojakov základnej vojenskej služby (ZVS) zostáva služba v Pohraničnej stráži (PS) intenzívnou životnou etapou, na ktorú sa viažu silné spomienky a celoživotné priateľstvá. Rota na Devíne, ako aj ďalšie roty v oblasti Bratislavskej brigády, predstavovali pre tisíce mladých mužov miesto, kde prežili významnú časť svojej mladosti.
História a vojenské ročníky
Bývalí príslušníci PS, ktorí slúžili v rôznych obdobiach, od 60-tych až po začiatok 90-tych rokov, sa dnes stretávajú na diskusných fórach s cieľom obnoviť staré kontakty. Často sa objavujú spomienky na konkrétnych veliteľov, ako boli major Lietava, major Koníček, podplukovník Unger alebo major Pavelka. Služba zahŕňala rôzne úlohy, od psovodov so psami ako Cézar či Pek, až po starších vodičov gazíkov, ktorí boli kľúčoví pre logistiku roty.
Zoznam pamätníkov a kľúčové mená
Komunita bývalých vojakov často vyhľadáva svojich spolubojovníkov podľa rokov služby a konkrétnych útvarov:
- Rota Devín: Účastníci z rokov 1972-1974, 1973-1975, 1988-1990 či 1990-1991.
- Susedné roty: Spomienky smerujú aj na roty ako Kopčany, Vysoká pri Morave, Karlova Ves alebo Malé Leváre.
- Časté mená: V spomienkach rezonujú mená ako Jano Vasil (kuchár), Vlado Molnár (vodič), či rôzni psovodi a velitelia družstiev.
Spomienky na "Železnú oponu" a každodenný život
Život na rote bol plný kontrastov medzi tvrdým výcvikom a humornými príhodami z voľného času. Bývalí vojaci spomínajú na:
- Výpomoc pri stavbách alebo údržbe miestnych pohostinstiev, ako bola známa krčma "u Miša".
- Príbehy spojené s výkonom hliadkovej služby na brehu rieky Moravy.
- Stretnutia s miestnymi obyvateľmi či rybármi v okolí vtedajšieho hraničného pásma.
Pravda či fikcia: Mýty o pohraničnej rote
V literárnych dielach, ako napríklad v knihe „Uzol“ od Dominika Dána, sa objavujú teórie o špeciálnom využívaní úsekov roty Devín pre potreby ŠTB. Pamätníci sa zhodujú, že hoci bola služba na hraniciach citlivou témou, organizované prevádzanie agentov cez hraničnú stráž v takomto rozsahu je z hľadiska vtedajších predpisov a operačných postupov považované za nepravdepodobné. Väčšina bývalých pohraničníkov zdôrazňuje, že ich prioritou bolo stráženie úseku a zachovanie disciplíny.
Výzva k stretnutiam a obnova kontaktov
Mnohí veteráni vyjadrujú ľútosť nad súčasným stavom niektorých objektov bývalých rôt, ktoré chátrajú, a preto iniciujú pravidelné stretnutia. Tie sa zvyčajne konajú v dvojročných intervaloch. Pre všetkých, ktorí by si radi osviežili spomienky alebo našli svojich starých kamarátov, zostávajú tieto portály jedinou možnosťou, ako preklenúť desaťročia odlúčenia.