Pestovanie a vlastnosti jarného jačmeňa

Pestovanie jačmeňa jarného je komplexný proces, ktorý si vyžaduje pozornosť venovanú systému, podmienkam pestovania, výberu odrody a samotnému pestovateľovi. Jačmeň jarný má význam predovšetkým vo výrobe sladu, v kŕmení hospodárskych zvierat a vo výžive ľudí. Jeho pestovanie je produkčne zaujímavé vo všetkých regiónoch a pri rôznych systémoch a technológiách pestovania. Na Slovensku patrí medzi najvýznamnejšie poľnohospodárske plodiny, hneď po pšenici, a tvorí druhú najvýznamnejšiu hustosiatu obilninu. Vo svetovej produkcii je jačmeň na štvrtom mieste za pšenicou, ryžou a kukuricou.

Je surovinou na výrobu jačmenných krúp, náhradky kávy, sladových a farmaceutických výťažkov, na výrobu sladu, piva a predovšetkým prispieva k zabezpečeniu krmovinovej základne. Je produktívna plodina, ktorá za pomerne krátke vegetačné obdobie (95 - 120 dní, približne 120 dní) dokáže vytvoriť veľké množstvo akostnej organickej hmoty. Vzhľadom na relatívne malé požiadavky na tepelný súčet (1200 °C) je vhodný aj pre vyššie položené alebo suboptimálne poľnohospodárske oblasti.

Botanické a agronomické charakteristiky jačmeňa

Všeobecné vlastnosti jačmeňa

Jačmeň je najstaršia poľnohospodárska plodina pestovaná pre potravu, krmivo a technické potreby. Vzťahuje sa na výživné obilniny. Ročná jarná plodina pochádza z východnej Ázie, respektíve Strednej Ázie. V minulosti i v súčasnosti predstavuje jednu z najdôležitejších a základných skupín plodín.

Morfológia rastliny

• Koreňová sústava: je zväzkovitá a pozostáva z koreňov zárodočných a adventívnych. Rozprestiera sa až do 1,2 m. Je pomerne slabá a málo aktívna, významnejšie prekoreňuje iba horných 30 cm pôdy, čo znižuje jeho schopnosť prijímať živiny a vodu z väčších hĺbok.
• Steblo: Pozostáva z kolienok a článkov, ktorých počet je 5 - 6. Steblo sa začína vytvárať po založení odnožovacieho kolienka, z ktorého vyrastajú odnože a adventívne korene. Každá odnož má samostatnú koreňovú sústavu. Steblo jačmeňa je väčšinou duté, ale môže byť aj plné.
• Listy: Sú usporiadané na nódiach stebla. Pozostávajú z pošvy a úzkej čepele s pozdĺžnou žilnatinou, ktorá odstáva od stebla v rôznych uhloch. Medzi listovou pošvou a čepeľou je jazýček.
• Kvetenstvo (Klas): Je ucho dlhé 10 cm a pozostáva z tenkej plochej lakťovej tyče (klasového vretena) a kláskov. Jačmene na rozdiel od ostatných hustosiatych obilnín majú na uzlinách jednotlivých článkov klasového vretena 3 jednokveté klásky. Klások pozostáva z dvoch kláskových pliev a v každom klásku má po jednom kvietku.
• Zrno (Obilka): Je jednosemenná nažka. Obalové vrstvy sú z vonkajšej strany zložené z oplodia a vnútornej osemenia. Jadro je z vonkajšej strany obklopené aleurónovou vrstvou a pod ňou je jadro, vyplnené škrobovými a bielkovinovými zrnami. Zárodok je uložený na báze chrbtovej strany zrna, s endospermom je spojený prostredníctvom štítku, ktorý má významnú úlohu pri klíčení. Podiel klíčka je najmenší (1,5 - 3 %). Zrno je podlhovasté, neotvorené trojdielne ovocie: embryo, membrány, endosperm.

Požiadavky na prostredie a pôdu

Klíma a pôda zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri dosahovaní vysokých a stabilných úrod jarného jačmeňa. Hoci klímu využívame, v agronomickej praxi ju zatiaľ nevieme ovplyvniť. Jačmeň je citlivý najmä na náhle výkyvy a extrémne počasie.

Pôdne podmienky

Jačmeň jarný uprednostňuje stredne ťažké hlinité pôdy bez štrukturálneho poškodenia, s primeranými živinami a možnosťou vodného zásobovania na jar. Dobré úrody poskytuje na černozemi, hnedej a lužnej pôde. Vyžaduje pôdu s dostatočnou vodnou kapacitou, kyprú, v dobrom štruktúrnom stave, prevzdušnenú, s dostatkom ľahko prijateľných živín, ktoré sa majú postupne biologickou činnosťou pôdy uvoľňovať. Pôda má mať dostatok organickej hmoty a pohotových živín, hlavne fosforu. Ideálne pH pôdy je v rozmedzí 6,2 - 7,0 (neutrálna alebo slabo zásaditá reakcia zeminy). Okysľovanie a nedostatok vápenca redukuje úrodu.

Piesčité a ľahké pôdy sú pre jačmeň nevhodné, pretože neviažu vlahu, čo sa prejaví najmä v čase steblovania a klasenia, keď má jačmeň najväčšie požiadavky na vlahu. Jačmeň dopestovaný na ľahkých pôdach má plevnaté zrno s vyšším obsahom bielkovín, a tak je menej vhodný na sladovnícke účely. V prípade ľahších pôd sa musí zabezpečiť adekvátne dodávanie živín a pravidelné zrážky.

Klimatické podmienky

• Teplota: Jačmeň je pomerne málo náročný na teplotu. Minimálna teplota klíčenia je 1 - 3 °C, čo umožňuje siať hneď na začiatku jari. Dôležité je, aby teplota v období zakoreňovania a odnožovania mierne stúpala. Vo fázach odnožovania (zakoreňovania) a klasenia je výhodnejšie chladnejšie počasie. V období kvitnutia je optimum 16 °C a zrnenia 18 °C. Priemerné ročné teploty pre dobrý sladovnícky jačmeň dosahujú okolo 8 - 9 °C a priemerné teploty cez vegetáciu 14,5 °C. Vegetačná termická konštanta je 1700 °C - 2200 °C.
• Vlaha: Jačmeň má pri klíčení vyššie požiadavky na vodu ako obilniny teplého pásma, vyžaduje 40 - 60 % plnej vodnej kapacity pôdy. Je schopný veľmi dobre využívať zimnú vlahu. Pre jarný jačmeň je výhodné, ak v marci a v apríli sú menej výdatné dažde. Rozhodujúce sú zrážky v máji a v júni, kedy jarný jačmeň stebluje a klasí. Škodia mu prudké lejaky, ktoré narúšajú pôdnu štruktúru a zapríčiňujú silné poliehanie porastu. Transpiračný koeficient je 256 - 658, priemerne 300 - 350. Prílišná vlhkosť škodí jačmeňu viac ako sucho. Časté zrážky predlžujú vegetačné obdobie a spravidla rozširujú pomer slamy a zrna v prospech slamy.
• Svetlo: Je nevyhnutným predpokladom pre asimiláciu, ovplyvňuje najmä odnožovanie a v neskoršom období kvalitu zrna. Jačmeň je rastlinou dlhého svetelného dňa, preto skoršie zasiate porasty prechádzajú svetelným štádiom dlhšie, čo pozitívne vplýva na dynamiku rastu, rozvoj koreňovej sústavy a diferenciáciu klasov. Pri skorej sejbe jarného jačmeňa kratšie dni a zloženie slnečného spektra v interakcii s nižšou teplotou a dostatkom vlahy priaznivo ovplyvňuje vývin rastlín. Skorá jar sa vyznačuje prevahou červených, oranžových a žltých lúčov, ktoré priaznivo pôsobia na fotosyntézu a rast.

Technológie zakladania porastov

Pri pestovaní jačmeňa jarného sa porovnávajú štyri základné technológie zakladania porastov:

1. Konvenčná technológia: Charakterizovaná jesennou podmietkou predplodiny diskovým podmietačom a prípadným zavalcovaním. Následne sa vykonáva orba do hĺbky 0,25 - 0,28 m, pričom pozemok ostáva v hrubej brázde na zachytenie zimnej vlahy a vplyv mrazu. Na jar sa používa smyk na urovnanie brázd a kombinátor na dosiahnutie primeraného drobno-hrudkového stavu pôdy a zapravenie hnojív pred sejbou.
2. Minimalizačná technológia: Na podmietku sa používa diskový podmietač, po ktorom sa pôda v prípade potreby zavalcovaná. Ak je to nutné, niekoľko dní pred sejbou sa aplikuje totálny herbicíd. Zvládnutie manažmentu burín je v týchto technológiách predpokladom úspechu.
3. Nastielacia technológia: Pri podmietke sa používa ploskorez Amazone TL 301, ktorý pôdu nadvihne, premieša, ale neobracia. Podobne ako pri minimalizačnej technológii, aj tu sa pred sejbou aplikuje neselektívny herbicíd. Sejba sa vykonáva sejačkou Horsch Concord CO3 so záberom 3 m, ktorá dokáže siať 24 riadkov. Táto technológia sa z pohľadu zvládnutia javí ako najnáročnejšia, kvôli správnemu zladeniu pracovnej rýchlosti, šírky radličiek a pracovnej hĺbky.
4. Bezorbová technológia: Špecifická reguláciou burinných spoločenstiev, pred sejbou sa aplikuje herbicíd vo forme glyfosátu. Táto technológia je menej náročná na spracovanie pôdy, ale vyžaduje si dôslednú reguláciu burín.

Výživa a hnojenie jačmeňa jarného

Jačmeň je intenzívna plodina, ktorá potrebuje dostatočné množstvo prístupných živín hneď od prvých dní vegetácie. Základom úspešného pestovania je zabezpečiť dostatok živín v prístupnej forme hneď od začiatku vegetácie.

Požiadavky na živiny

Porast sladovníckeho jačmeňa pri úrode 5,5 tony zrna s obsahom dusíkatých látok 10,5 % odčerpá z pôdy približne 100 kg dusíka, 20-30 kg fosforu a 100 kg draslíka na hektár.

Základné hnojenie (P, K, Mg)

Hnojenie fosforom, draslíkom a horčíkom s následným zapravením je potrebné vykonať pred sejbou. Tieto živiny podporujú vyššiu hmotnosť tisíc zŕn, znižujú obsah dusíkatých látok a zvyšujú obsah škrobu. Správne nastavená výživa draslíkom podporuje odolnosť proti poliehaniu, zatiaľ čo dobrá úroveň fosforečnej výživy pozitívne ovplyvňuje rovnomerné dozrievanie zrna a podiel väčšieho zrna. Fosfor sa podieľa na zlepšovaní kvality zrna, predovšetkým pre podporu rovnomernosti dozrievania a zvýšenia podielu predného zrna. Dostatok fosforu v pletivách v čase odnožovania a steblovania pôsobí priaznivo na obsah škrobu, a tým aj obsah extraktu v slade. Draslík taktiež pôsobí na zvyšovanie obsahu škrobu v zrne, ďalej zlepšuje kyprosť endospermu a jemnosť plevy.

Vhodnosť jesenného hnojenia, najmä horčíkom a draslíkom, je potrebné posúdiť s ohľadom na sorpčné vlastnosti pôd. Na ľahkých, premývaných pôdach môže dochádzať k presunu týchto živín do hlbších vrstiev pôdy, mimo zóny utvárania koreňov jačmeňa. V takýchto prípadoch je efektívnejšia jarná, predsejbová aplikácia týchto živín v kombinovaných NPK hnojivách.

Hnojenie dusíkom

Pri voľbe dávky dusíka je rozhodujúci účel pestovania. V prípade kŕmnych jačmeňov nezohráva úroveň výživy tak dôležitú úlohu ako pri jačmeni pestovanom na sladovnícke účely, kde je dusík potenciálnym zdrojom vyššej kumulácie dusíkatých látok v zrne, čo je nežiaduce. Celková dávka aplikovaného dusíka by nemala prekročiť 90 kg N na hektár. Dávky N sa pohybujú v rozmedzí 30-60 (80) kg čistého N/ha.

Pri určovaní správnej úrovne výživy je potrebné zohľadniť úrodnosť a obsah živín v pôde, očakávanú úrodu, predplodinu a odhadovaný mineralizačný potenciál organickej hmoty. V praxi sa stretávame s dvoma prístupmi k hnojeniu sladovníckeho jačmeňa dusíkom: jednorazová aplikácia celej dávky pred sejbou, alebo delená dávka s druhou aplikáciou v štádiu odnožovania až začiatku steblovania.

Pri sladovníckom jačmeni pestovanom po dobrej predplodine hnojenej maštaľným hnojom sa dávky dusíka pohybujú na úrovni 30-40 kg N/ha. Po horšej predplodine sa dávky navyšujú o 20-30 kg N/ha.

V intenzívnych oblastiach a intenzívne nastavených technológiách má ekonomický prínos tiež korekcia výživy ďalšími makro aj mikroprvkami (Mg, S, K, Mn, Zn, Cu, …) kvapalnými hnojivami.

Agronomické opatrenia pre jarný jačmeň

Úspešné pestovanie jačmeňa jarného závisí od viacerých agronomických opatrení.

Výber odrody a termín sejby

Pri výbere odrody je kľúčové zohľadniť účel pestovania. Pre sladovnícke účely sú preferované odrody ako KANGOO alebo OVERTURE. Na Slovensku je registrovaných 23 odrôd jačmeňa siateho jarného (v minulosti), pričom dnes je ich oveľa viac. Súčasné registrované odrody majú biologicko - hospodárske znaky, ktoré spĺňajú podmienky intenzívneho pestovania (kvalitné osivá, zodpovedajúce agrotechnické zásahy, ošetrenie fungicídmi a herbicídmi, závlahy), znášajú vyššie dávky živín, majú primeranú rezistenciu voči listovým chorobám a dobrú sladovnícku kvalitu.

Optimálne termíny sejby pre jačmeň jarný sú čo najskoršie, zvyčajne od februára do apríla, v závislosti od klimatických podmienok danej oblasti. Skorá sejba do dostatočne vysušenej pôdy s vhodnou štruktúrou osivového lôžka je rozhodujúca pre dobré klíčenie. Jačmeň je typickou rastlinou dlhého svetelného dňa, preto skoršie zasiate porasty prechádzajú svetelným štádiom dlhšie, čo pozitívne vplýva na dynamiku rastu, rozvoj koreňovej sústavy a diferenciáciu klasov.

Výsevok

Výsevok sa volí podľa termínu sejby, výnosového potenciálu odrody a úrodnosti stanovišťa. Pri skorých sejbách za priaznivých podmienok postačuje 300-350 klíčivých zŕn na m², čo predstavuje 160-180 kg/ha. V prípade nepriaznivejších podmienok a neskorších termínov sejby sa odporúča výsevok navýšiť na 380-500 klíčivých zŕn na m², teda 180-230 kg/ha.

Príprava pôdy pred sejbou

Príprava pôdy pred sejbou jačmeňa jarného by mala zabezpečiť primeraný drobno-hrudkový stav a zapravenie hnojív. V závislosti od zvolenej technológie sa môže jednať o klasickú orbu, minimalizačné kyprenie pôdy alebo priamu sejbu do nespracovanej pôdy. Hĺbka sejby by mala byť 2-3 cm pre podporu rozvoja koreňového systému a zvýšenie schopnosti prijímať vodu a živiny. Kvalitná predsejbová príprava pôdy je základom úspešného pestovania tak, aby bolo osivo pri sejbe uložené rovnomerne do rovnakej hĺbky (2-3 cm) a malo dostatočný prísun vody a vzduchu. Jačmeň sa vysieva čo najskôr na jar, akonáhle to pôdne podmienky dovolia, pozor však na prílišnú pôdnu vlhkosť, aby nedošlo k tzv. zamazaniu jačmeňa.

Regulácia burín

Účinná regulácia burín je kľúčová pre úspešné pestovanie jačmeňa. V bezorbovej technológii sa na zničenie burín používajú prípravky typu Roundup, ktoré sú ekologicky únosné. V ostatných technológiách je dôležité zamerať sa na premyslenú základnú a predsejbovú prípravu pôdy a v prípade potreby aplikovať herbicídy. Aplikácia herbicídov sa vykonáva podľa burinného spektra daného pozemku.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Základom ochrany proti hubovým patogénom je kvalitné morenie osiva, ktoré predstavuje najekonomickejší a najefektívnejší spôsob ochrany. Šľachtením sa do odrôd integrujú gény odolnosti voči múčnatke, listovým škvrnitostiam a hrdziam. Vo väčšine prípadov je potrebné aspoň jedno fungicídne ošetrenie počas vegetácie, štandardne v čase konca odnožovania. Problémy však môžu spôsobiť neskoršie výskyty listových škvrnitostí. Pri zvýšenej intenzite pestovania je nutné vykonať aspoň jedno fungicídne ošetrenie proti listovým chorobám pred klasením.

Aplikácie insekticídov sa vykonávajú na základe výskytu škodcov, predovšetkým kohútikov a vošiek. Vošky, ktoré prenášajú vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa (Barley yellow dwarf virus - BYDV), sú aktívne pri teplotách 15 - 18 °C cez deň. Ochrana porastov proti virózam aplikáciou insekticídov proti prenášačom viróz je jedným z opatrení, ktoré eliminuje virózy na najnižšiu mieru ekonomického prahu škodlivosti.

Na optimalizáciu rastu a spevnenie stebla sa používajú morforegulátory rastu, najmä pre vyrovnanie odnoží a zabránenie poliehaniu porastu. Ich použitie je u väčšiny odrôd jačmeňa jarného vysoko rentabilné, hoci mnohé odrody majú dobrú odolnosť voči poliehaniu.

Kvalitatívne požiadavky na sladovnícky jačmeň

Pre sladovnícky jačmeň je dôležitým kritériom obsah bielkovín, ktorý sa má pohybovať v rozmedzí 9,5 - 10,5 % (maximálne 11%). Zrno sladovníckeho jačmeňa musí byť vysoko kvalitnou surovinou. Ak sa na to pozeráme z technologického hľadiska, za najlepšie sa považujú ľahko klíčiace odrody jačmeňa, ktoré pri klíčení strácajú čo najmenej výživných látok.

• Farba: svetlo-žltá alebo žltá, bez hnedých špičiek.
• Poškodenie: čo najmenšie mechanické poškodenie.
• Vôňa: čerstvá.
• Tvar: zaguľatený a vyrovnaný.
• Plevy: jemne zvrásnené, tenké a jemné, čo je dôležité pre príjem vody pri sladovaní.
• Veľkosť zŕn: musí spĺňať STN 461100-5/2004. Podiel zŕn nad sitom 2,5 mm × 20 mm by mal byť minimálne 90 %. Väčšie zrná obsahujú viac škrobu a zaručujú väčšiu extraktívnosť v slade.
• Klíčivosť zŕn: má sa pohybovať nad 98 %.
• Hmotnosť 1000 zŕn (HTZ): závisí od veľkosti a vyrovnanosti zrna, je odrodovou vlastnosťou a mala by sa pohybovať medzi 44-52 g. Zrno s nižšou objemovou hmotnosťou už nie je vhodné na sladovanie, ale skôr na mlynárske spracovanie alebo na kŕmenie.

Vplyv klimatických zmien a nové trendy

Globálne otepľovanie prináša zmeny, ktoré môžu mať pozitívny vplyv na pestovanie jačmeňa jarného. Jednou z nich je možnosť pestovania jarných odrôd obilnín na jeseň. Táto prax, ktorú úspešne realizujú niektorí poľnohospodári, prináša skvelé výsledky v podobe vyšších úrod a zachovania kvalitatívnych parametrov zrna, ktoré sú pre sladovnícke účely často preferované pred ozimnými odrodami.

Zmena termínu sejby môže priniesť aj skoršiu žatvu, už v júni namiesto júla. Technológia pestovania jarín na jeseň je v podstate rovnaká ako pri jarnej sejbe, s odporúčaním mierneho zvýšenia výsevku pre väčšiu istotu prezimovania porastu. V porovnaní s jarnými odrodami poskytujú sladovnícke ozimné formy jačmeňa vyššie a stabilnejšie úrody, čo súvisí najmä s priaznivým pôsobením zimnej vlahy.

Šľachtenie a vývoj odrôd jarného jačmeňa

Šľachtenie jačmeňa je dlhotrvajúca, systematická a tímová práca trvajúca 9 - 11 rokov. V slovenskom obilninárstve máme nahromadených dostatok odborných, teoretických a praktických poznatkov, ktoré sú uplatniteľné i v nových trhových a konkurenčných podmienkach.

V pokuse založenom v rokoch 2011 a 2012 sa hodnotilo 12 odrôd jačmeňa siateho formy jarnej pochádzajúce zo slovenského šľachtenia rokov 1946 až 2009. Priemerná úroda zrna týchto odrôd dosiahla 7,74 t/ha. Najvyššiu úrodu zaznamenala odroda Donaris (9,10 t/ha), najnižšiu odroda Slovenský kvalitný z roku 1946 (6,03 t/ha). Hmotnosť tisícich zŕn (HTZ) dosiahla v priemere 51,10 g, s najvyššou hodnotou u odrody Donaris (53,28 g) a najnižšou u odrody Slovenský jemný (48,33 g). Objemová hmotnosť zrna dosiahla 707,3 g/l, pričom najvyššiu hodnotu mala odroda Levan (724,3 g/l) a najnižšiu odroda Nitran (683,7 g/l). Podiel zrna na sitách s otvormi 2,50 × 20,00 mm dosiahol 90,4 %, s najvyššou hodnotou u odrody Levan (94,4 %) a najnižšou u odrody Sladar (85,2 %). Celkový trend v šľachtení ukazuje zvyšovanie úrod zrna a podielu zrna na sitách.

Pri sladovníckom procese pri výrobe piva sa požaduje nízky obsah bielkovín a veľmi dobrá kapacita klíčenia.

Prehľad vybraných odrôd jačmeňa

Chovatelia vyšľachtili niekoľko stoviek odrôd jačmeňa, z ktorých každá je prispôsobená pre určitú klimatickú zónu. Nižšie sú uvedené niektoré z nich s ich charakteristikami:

• Archa: Vysoký obsah bielkovín, hmotnosť 1000 zŕn je 52 g. Zrno je mierne dospievajúce, odolné voči odlupovaniu.
• Selena Star: Vysoko výnosná odroda s výnosom 78 kg/ha. Stonka dosahuje výšku 1 m, doba zrenia je 285 dní.
• Tvrdý pracovník: Vysoký obsah bielkovín. Výťažok je 60 kg/ha, dozrievanie - 288 dní po klíčení. Odolné voči suchu.
• Dobrynya 3: Za priaznivých podmienok dosahujú maximálny výnos - 99 c/ha. Rastlina dosahuje výšku 95 cm, je odolná voči múčnatke, zakrpateniu.
• Skrinka: Klásky sú dlhé 6 cm, stonky sú odolné voči usadzovaniu a suchu. Zrná dozrievajú za 276 dní, zriedka sú vystavené chorobám.
• Rostov 55: Stonka je vysoká 85 cm, dĺžka ucha je 5 cm. Rastlina je odolná voči chorobám, úroda sa zberá za 270 dní, priemerný výnos je 45 c/ha.
• Prikumsky 50: Odroda s predčasným dozrievaním - 225 dní od klíčenia. Podľa pravidiel striedania plodín je výnos 60 c/ha.
• Babylon: Odroda s vysokou výnosnosťou s vysokým obsahom bielkovín a zvýšenou odolnosťou proti chorobám. Hmotnosť zrna 0,046 g.
• Skorokhod: Odolné proti známym chorobám listov, dozrieva po 220 dňoch. Výťažok dosahuje 80 kg/ha, hmotnosť zrna je 0,040 g.
• Vikomt: Kŕmny intrašpecifický hybrid s vzpriameným dutým stonkou strednej hrúbky, vegetačná sezóna je 73 - 127 dní. Zrno s hmotnosťou 0,042 - 0,054 g s vysokým obsahom bielkovín. Miera úrody je 70 kg/ha.
• Vakula: Líši sa v skorom období zrenia - 100 dní. Výťažok je 7 t/ha. Dobre toleruje prepravu, je odolný proti chorobám a klimatickým zmenám.
• Mameluk: Intenzívne sa vyvíja v počiatočných fázach rastu vďaka svojej vysokej fotoperiodickej citlivosti. Odolnosť proti prepadnutiu je priemerná, napriek tomu je však uvedená v ruskom zozname hodnotných odrôd. Zrno sa používa na kŕmenie a na výrobu obilnín.
• Duncan: Chovaný v Kanade. Vďaka svojej vysokej úrodnosti a klíčivosti sa pestuje po celom svete. Silný kmeň poskytuje odolnosť voči ubytovaniu a nadmernému pohybu.
• Priazovský 9: Plastová odroda odolná voči suchu, ktorá je súčasťou ruského zoznamu cenných odrôd. Má krátku vegetačnú sezónu - 80 - 82 dní, úroda 42 - 63 c/ha. Odolné voči plesniam, hrdzavej hrdze a väčšine škodcov.
• Vres: Výška stonky je 80 - 85 cm, zrná sú pretiahnuté, rovnomerné, s hmotnosťou 0,046 g.
• Helios: Plodnosť do 95 dní, odolná voči poleseniu, odlupovaniu, chorobe.
• Worthy: Výška stonky je 1 m, zrno je žlté, pretiahnuté, s hmotnosťou 0,043 g. Líši sa vo zvýšenej odolnosti proti chladu a chorobám.
• Michajlo: Odroda s meter stonkou je vhodná na pestovanie vo všetkých regiónoch, úroda 95 kg/ha, dozrieva za 250 dní.
• Elf: Jadrá vážiace 0,055 g s vysokým obsahom bielkovín. Zreje za 95 dní, nerozpadá sa, úroda dosahuje 9 t/ha.
• Bios 1: Kmeň je vysoký 0,8 m, zrno 0,054 g s vysokým obsahom bielkovín.
• Cestovateľ: Veľké pretiahnuté zrná s hmotnosťou 0,052 g. Stonka je odolná voči usadeniu a chorobám.
• Gin: Robustný kmeň, vysoký 85 cm, s hrotom 8 cm. Odolný voči klimatickým zmenám.
• Eiffel: Cylindrické klásky po 89 dňoch prinášajú výnos 4 t/ha.
• Scarlett: Ucho s nízkou hustotou, voľné. Hmotnosť kukurice 0,05 g. Odporúča sa pre pestovanie v oblastiach s čiernou pôdou. Produktivita 6,5 t/ha.
• Consita: Úroda do 80 dní, úroda - maximálne 88 kg/ha. Klásky s voskovitým kvetom, hmotnosť zŕn - 0,055 g.

tags: #jarny #jacmen #odroda #sebastian