Jesenný opad lístia je pre mnohých záhradkárov nočnou morou. Jeho rýchle hromadenie na zemi nás stavia pred problém, čo s ním. Máme dve možnosti: buď necháme lístie ležať tam, kde spadne, alebo ho pozberáme a ďalej zužitkujeme. Dobrým riešením je ponechanie lístia na zemi tam, kde si to môžeme dovoliť, pretože chráni pôdu pred mrazom a na jar jej dodáva výživné látky. Okrem toho poskytuje útočisko rôznym živočíchom.
Ak sa rozhodneme pre druhú možnosť, na malých plochách použijeme na jeho odstránenie obyčajné hrable. Väčšie plochy vyžadujú špeciálne vysávače. U nás sa zatiaľ veľmi nepoužívajú, čo je z ekologického hľadiska dobré, pretože toto zariadenie vysaje všetko, čo na zemi leží, aj s hmyzom a drobnými bezstavovcami. Tým pripravíme pôdu o živiny z hnijúceho lístia a iného biologického materiálu. Takáto technická pomôcka je vhodná na čistenie nahromadeného lístia na chodníkoch, terasách či iných plochách. Ani posekanie lístia nie je u nás bežné. Jeho princíp spočíva v tom, že pokrytú plochu prejdeme kosačkou, ktorá ho poseká na malé kúsky. Tie môžeme ponechať na ploche, čím urýchlime ich rozklad. Ďalšia možnosť je zachytiť posekané listy v zbernom koši kosačky a použiť ich okolo ovocných a okrasných stromov či do záhona trvaliek ako nástielku, ktorá chráni rastliny pred mrazmi.
Kompostovanie ako riešenie
Kompost je jedna z najlepších vecí, ktoré môžeme našim rastlinám poskytnúť. Správny a zrelý kompost obsahuje látky a mikroorganizmy stimulujúce prirodzenú obranyschopnosť rastlín proti chorobám a škodcom. Taktiež plody rastlín majú lepšie organoleptické vlastnosti (vzhľad, vôňa, chuť).
Domáce kompostovanie, či už na záhrade, alebo na balkóne či terase bytu, je aeróbny proces (za prístupu kyslíka), kedy dochádza k premene organického odpadu v prítomnosti mikroorganizmov na humus. Rovnaký princíp sa deje aj v prírode, kedy z odumretých rastlín, lístia, dreva atď. vzniká humusová zložka pôdy. Pri aeróbnom kompostovaní dochádza k chemickému rozkladu tukov, cukrov a bielkovín na jednoduchšie zložky pomocou enzýmov, ktoré produkujú hlavne baktérie a huby prítomné v komposte.
Kompostovanie je kontinuálna exotermická reakcia za prístupu vzduchu, kedy sa pri vzniku kompostu z organického odpadu uvoľňuje teplo. A to je práve tá výhoda, že môžete kompostovať takmer všetok organický odpad a zvyšky rastlín zo záhrady, ktoré sú infikované rôznymi škodcami či chorobami, a dokonca i buriny so zrelými semenami. Pri správnom kompostovaní organického materiálu sa kompost zahrieva a dosahuje teploty medzi 50 a 60 °C. Taktiež semená rôznych burín vystavené takým teplotám strácajú schopnosť klíčenia. Preto u dobre skompostovaných burín a rastlín napadnutých rôznymi škodcami či chorobami nehrozí pri zapracovaní kompostu do pôdy riziko šírenia škodcov, chorôb a burín.
Ako bolo spomenuté vyššie, kompostovanie je exotermický proces, kedy sa organický materiál rozkladá pomocou aeróbnych baktérií a húb na jednoduchšie látky. Kompostovať sa dá takmer všetok organický odpad zo záhrady a domácnosti. Pre tvorbu kvalitného kompostu je veľmi dôležitý pomer uhlíka a dusíka v materiáli, ktorý budeme kompostovať. Optimálny pomer uhlíka ku dusíku je 29 až 34 ku 1, u hotového kompostu sa tento pomer znižuje i na 20 až 27 ku 1. Nemenej dôležitá je aj vlhkosť kompostu, pretože kompost nesmie vyschnúť, ale tiež nesmie byť úplne mokrý. Dobrý kompost krásne vonia po hline, černozemi a má drobkovitú štruktúru. Zisťovať na záhrade laicky pomer uhlíka a dusíka je takmer nemožné, ale pri zakladaní kompostu sa dá držať pravidiel vrstvenia.
Veľmi bohatý na uhlík je aj popol, ale do kompostu patrí iba popol z dreva. Vyvarujte sa popola z uhlia, pretože obsahuje veľké množstvo ťažkých kovov.
Kompost sa primárne používa ako skvelé prírodné hnojivo pre pestovanie všemožných druhov rastlín, či už doma, alebo na záhrade, a očakávame od neho, že podporí rast a vitalitu rastlín so zvýšenou tvorbou kvetov a plodov. Ale pozor, niektorý rastlinný materiál môže obsahovať prírodné inhibítory (spomaľovače) rastu rastlín alebo látky, ktoré môžu kompost a následne pôdu okysliť.
Čo do kompostu patrí?
Do kompostu môžete pridávať takmer všetky organické zvyšky z kuchyne aj zo záhrady, ktoré sú výborným zdrojom živín, nespôsobujú silný zápach a nepriťahujú toľko škodcov (najmä hlodavce). Aby sa drevnaté zložky rýchlejšie rozložili, mali by byť čo najdrobnejšie. Preto je dobré prehnať ich cez štiepkovač alebo drvič.
- Zvyšky ovocia a zeleniny vrátane jadier a semien.
- Kávová usadenina a filtre.
- Použité čajové lístky a vrecká z prírodného materiálu bez kovovej spony.
- Škrupiny z orechov.
- Škrupiny z vajec.
- Trus bylinožravých hospodárskych zvierat.
- Nepotlačený papier, lepenka, papierové obrúsky.
- Popol z dreva.
- Pokosená tráva, lístie a slama.
- Piliny, hobliny a triesky.
- Nadrvená kôra stromov, vetvičky.
Zhnité jablká a iné ovocie: Kompost sa vysporiada aj so zhnitými jablkami a ďalšími plodmi, ktoré je možné do nádoby umiestniť nanajvýš v jednej vrstve. Ideálne ich tak pridávajte postupne a prehadzujte iným „zeleným“ či „hnedým“ odpadom. Aby ste sa vyhli šíreniu moniliózy v biomase, vytrieďte a vyhádžte silne postihnuté kusy. Moniliózu spoznáte podľa typických bielych vankúšikov či šupiniek na hnijúcich plodoch.
Čo do kompostu nepatrí?
Existuje mnoho položiek, ktoré by sa k vhodnému bioodpadu nemali v žiadnom prípade dostať. Zatiaľ čo niektoré z nich by pri rozklade veľmi silno zapáchali a zbytočne tým lákali nechcených zvieracích návštevníkov, iné by mohli narušiť proces prírodného rozkladu zložiek organického pôvodu, ktoré do kompostu naopak patria. Pozor dajte aj na exkrementy mäsožravých zvierat, ktoré by ho úplne znehodnotili.
- Mäso, kosti a ryby.
- Stolové oleje a tuky.
- Šupky a kôstky z tropického ovocia (napr. citrusy by mohli biomasu prekysliť).
- Mliečne výrobky.
- Zvyšky varených pokrmov.
- Staré pečivo.
- Choré rastliny, zemiaková vňať, odnožová burina a určité druhy rastlín (tuja, vratič, palina).
- Popol z uhlia a cigariet, cigarety.
- Plast, kov, sklo, kamene, textil.
- Časopisy, fotopapier.
- Vrecká z vysávača alebo ich obsah.
- Chemicky ošetrené, farbené a lakované materiály.
- Piliny z drevotriesky.
- Trus mäsožravých zvierat (psie výkaly).
- Uhynuté zvieratá.
Kompostovanie lístia
Kompost z lístia pripravíme tak, že na spodok uložíme vrstvu konárov, aby sa masa ľahšie prevzdušnila. Potom striedavo ukladáme suché a vlhké vrstvy, napríklad suché lístie a čerstvo pokosenú trávu, čím dosiahneme optimálny pomer dusíka a uhlíka. Navrstvený kompost môžeme na začiatku prikryť, aby z neho vietor listy neodfukoval. Neodporúča sa kompostovať listy napadnuté chorobami a škodcami. Kompostovanie urýchlime sústavným prevlhčovaním masy.
S prvým podzimným dňom sa blíži obdobie, kedy sa stromy začnú zbavovať lístia. Dôležité je, že sa jedná o materiál, ktorý môžeme vrátiť pôde, a tým ju opäť pripraviť na ďalší vegetačný cyklus. Biologický materiál by sa mal ideálne miešať v kompostéri v pomere 30:1, kde jednička je tráva a dužnaté zvyšky z kuchyne (teda menší pomer dusíkatých látok). Zbytok by mali tvoriť "hnedé" látky, bohaté na uhlík.
Ak sa budete chcieť zbaviť všetkého lístia naraz, alebo prípadne aj ihličia, uložte do kompostéru lístie vo vrstvách 15-20 cm hrubých, a preložte tenkými vrstvami materiálu bohatého na dusík.
Orechové lístie v komposte
Listy z orecha kráľovského obsahujú látku juglon, ktorý spomaľuje rast rastlín. Kompostovanie je skvelý spôsob, ako dodávať na záhradu na záhony alebo do domu do kvetináčov kompletné živiny bez chemického hnojiva. Orechové lístie však obsahuje juglon - látku, ktorá vie potrápiť citlivé rastliny. Neznamená to však, že patrí do komunálu. Dá sa bezpečne skompostovať, len treba vedieť kedy, kde a ako. Juglon je prirodzená alelopatická látka orecha kráľovského. Na jeseň je jeho obsah v listoch najvyšší, no oxidáciou a mikrobiálnym rozkladom v komposte postupne klesá. Kľúčové sú dve veci: čas a teplota.
Ak sa rozhodnete listy orechovca prijať predsa len použiť, odporúča sa ich premiešať s inými materiálmi, aby netvorili viac než tretinovú objem kompostovanej hmoty. Opravdu veľké množstvo je vhodné nechať premerzovať a zmoknúť, čím sa juglan čiastočne vyplaví. Doba kompostovania musí byť dostatočne dlhá, minimálne jeden rok. Vlhkosť: kompost má byť vlhký ako vyžmýkaná huba. Teplota: cieľte na 55-65 °C (aspoň niekoľkodňové špičky). Pomôže dostatok dusíka a objem kopy min. Dozretie: hotový kompost je tmavý, sypký, bez rozpoznateľných lístkov a vonia po lesnej pôde. Ak sa vám nechce strážiť teplotu, založte samostatnú listovú kôpku len z lístia. Udržiavajte vlhké, občas premiešajte a nechajte 12-24 mesiacov zrieť.
Orechové lístie nevyhadzujte - kompostujte oddelene, zabezpečte teplo, vzduch, vlhkosť a dusík, nechajte dozrieť a výsledný materiál smerujte k tolerantným rastlinám.
Kompostovanie ihličia
Hoci z väčšiny ihličnanov opadáva ihličie po celý rok, upratujeme ho často až na jeseň. Kompostujeme ho v hromadách s pridaním 20 až 40 % kyslej hlinitej lesnej zeminy. Výroba kvalitného kompostu trvá dva až štyri roky. Vyznačuje sa kyslosťou, kyprosťou a nízkym obsahom živín. Má nízku pútaciu schopnosť, preto rýchlo vysychá. Predstavuje menej rozšírený substrát na pestovanie vresovcovitých rastlín, čučoriedok, brusníc a zakrpatených ihličnatých stromov, pestovaných ako bonsaje.
Ihličie sa rovnako ako listy orecha dlho rozkladá. Na urýchlenie jeho rozkladu je nutné ho prehnať drvičom alebo do biomasy pridať urýchľovač.
Kompostovanie trávy
Počas údržby záhrady vám určite zostáva až dosť pokosenej trávy, ktorú by bolo škoda páliť alebo vyhadzovať. Aj keď sa na jej kompostovanie názory rôznia, všeobecne platí, že sa to dá. Samotný trávny odpad by nefungoval, pretože by výsledný produkt obsahoval príliš veľa dusičnanov a kyselín a tiež by silne zapáchal.
Tento odpad je preto potrebné kombinovať s uhlíkatými alebo drevitými materiálmi (to, čo je hnedé), ako sú piliny, listy iné ako orechové alebo drevná štiepka. Odporúča sa tiež pridať zeminu a kuchynský biologický odpad, vaječné škrupiny alebo prípadne kávovú usadeninu. Aby sa zachoval správny pomer uhlíka a dusíka, kompost by mal obsahovať približne 3 diely uhlíkatých látok (drevo, lístie, kúsky konárov) na 1 diel dusíkatých látok (tráva).
Trávu pridávajte skôr v tenšej vrstve max. 10 cm a celú hmotu pravidelne prevzdušňujte a prehadzujte. Pred hodením na kompost ju tiež môžete nechať zavädnúť až zaschnúť alebo úplne usušiť, čím sa zníži riziko plesnivenia a vzniku zápachu.
4 zásady ako si vyrobiť kvalitný domáci kompost
Prečo pridať do kompostu piliny a hobliny?
Pridanie pilín a hoblín do kompostu je jedným z najlepších spôsobov ich využitia - dodajú mu štruktúru a zvýšia jeho kvalitu. Premiešaním s ďalšími kuchynskými zvyškami a organickým odpadom potom vznikne skvelý humus, ktorý použijete na celej záhrade. Hodí sa aj podstielka pre králiky či morčatá skladajúce sa z čistých pilín alebo hoblín.
Pridávajte ich v jednej tenkej vrstve, v hrubej by zle hnili a nemuseli vytvoriť požadovanú hmotu. Aj tak sa budú rozkladať až niekoľko mesiacov. Nezabúdajte občas prihodiť tenšiu vrstvu zeminy a celý obsah pravidelne prehadzovať.
Túje v komposte: Áno či nie?
Najčastejšie spomínanými problematickými rastlinami s ohledem na kompostovanie sú túje. Obsahujú silice a thujon, ktoré spomaľujú rozklad a potláčajú činnosť mikroorganizmov. Môžu tak kvalitu kompostu negatívne ovplyvniť. Ak chcete túje či brečtan prijať kompostovať, potom ich pridávajte do kompostu podrcené a iba v malom množstve. Ak likvidujete väčšie množstvo, potom je radšej kompostujte samostatne.
Lepšie využitie tújí a brečťanu:
- Mulč pod okrasné keře: Rozdrvené vetvy možno použiť späť pod tuje, ale aj pod rododendrony alebo živé ploty.
- Cesty a zákoutí zahrady: Hrubšia štiepka sa hodí tam, kde chcete potlačiť rast plevelov.
Ako založiť a správne kompostovať
Akékoľvek máte moderný plastový kompostér, alebo ohrádku stlučenú z prken, vyberte pre kompost skôr odľahlejší kút záhrady, ktorý nie je vystavený priamemu slnku ani silnému dažďu. Kompost založte vrstvou záhradného odpadu vo výške zhruba 25 cm. Na dno umiestnite vetvičky, aby ste zaistili prísun vzduchu do spodných vrstiev, a na ne môže prísť napríklad vlhké spadané lístie alebo čerstvo posekaná tráva.
V dobre založenom komposte sa rozbehne premena organických látok na humus, čo spoznáte tak, že sa kompost začne do dvoch dní zahrievať na teplotu cez 50 °C.
Základom kompostu, ktorý sa dobre rozkladá a obsahuje pestré spektrum živín, je vyvážená skladba materiálu, ktorý do neho prihadzujete. Uhlíkaté a dusíkaté materiály ideálne zmiešavajte v pomere 1:1. Mikroorganizmy v komposte potrebujú pre svoje optimálne fungovanie veľké množstvo kyslíka. Nedostatok vlhkosti zastavuje proces rozkladu, jej nadbytok naopak vedie k tleniu. Ako spoznať optimálnu vlhkosť? Urobte si jednoduchý test. Vezmite do dlane kompostovaný materiál a pevne ho stlačte. Ak z neho vyteká voda, je príliš mokrý. Ak sa rozpadáva, je príliš suchý.
