Jedľa obrovská (Abies grandis) je impozantná ihličnatá drevina pôvodne pochádzajúca zo severozápadnej časti Severnej Ameriky. Patrí medzi najväčšie ihličnaté stromy na svete a jej latinské rodové meno, odvodené zo slova abeo („týčiť sa“), výstižne poukazuje na jej majestátnu výšku.
Vzhľad a botanické charakteristiky
Ako ihličnatý neopadavý strom, jedľa obrovská dosahuje vo svojej domovine výšku až 80 - 100 metrov. V mladosti tvorí úzku, pyramidálnu korunu, ktorá sa vekom mení na širšiu, kužeľovitú a pravidelne vyvinutú, s habitusom skôr stĺpovitého tvaru. Mladšie konáre sú väčšinou vodorovne odstávajúce, avšak pre ňu typické sú konáre zakrivené smerom hore.
Ihlice
- Jednotlivé ihlice sú slabé, dlhé 2 - 6 cm (najdlhšie dosahujú 3 - 5 cm).
- Sú stredne zelené až tmavozelené, ploché a lesklé.
- Na spodnej strane sú šedozelené s dvoma bielymi pruhmi.
- Na konári vytvárajú dva až tri rozčesnuté rady alebo sú dvojradovo usporiadané.
- Po rozomletí sú veľmi aromatické.
Šišky a kôra
V hornej časti koruny, neďaleko vrcholu, sa nachádzajú samčie šišky, ktoré v iných častiach stromu nerastú. Sú pomerne malé vzhľadom na výšku stromu, len 6 - 8 cm dlhé. Samičie šišky sú žlto-zelené až svetlozelené, valcovitého tvaru, vyrastajú vzpriamene na konároch vysoko v korune. Ich dĺžka býva 5 - 12 cm a šírka približne 4 cm. Na jeseň uvoľňujú šupiny so semenami.
Kôra jedle obrovskej je v mladosti hladká, sivohnedá. S vekom vráskavie, stáva sa šupinatou, brázditou a tmavohnedou.
Pôvodný výskyt a habitat
Jedľa obrovská pôvodne rástla len na západe Severnej Ameriky, v oblasti od Vancouveru až po severnú Kaliforniu, pričom východne zasahuje až k Montane. Vyskytuje sa v nížinách, od takmer hladiny Tichého oceánu (kde sa nachádzajú najväčší jedinci), až po pohoria, ako sú Kaskádové pohorie a Skalnaté vrchy. Tu ju možno nájsť v nadmorských výškach až do 2 100 m. Netvorí monokultúry, ale je prirodzenou súčasťou zmiešaných, prevažne ihličnatých, často vlhkých lesov.
História a pestovanie v Európe
Túto drevinu objavil David Douglas v roku 1825 a sám ju priviezol v roku 1831 do Anglicka. Odvtedy sa vďaka svojim vlastnostiam úspešne vysádza aj v Európe.
V súčasnosti je lesníctvo a výsadba v parkoch, prípadne arborétach, hlavným dôvodom pestovania jedle obrovskej v severnej a strednej Európe, vrátane Slovenska. Je však dôležité poznamenať, že v európskych podmienkach nedosahuje také výšky ako vo svojej domovine. Najstaršie jedince vysadené v Európe okolo roku 1831 zatiaľ väčšinou nepresiahli výšku 50 metrov.
Prehľad: Lesy v Európe
Pestovateľské nároky a odolnosť
Jedľa obrovská je rýchlo rastúci druh, ktorý sa dobre prispôsobuje rôznym podmienkam. Je veľmi odolná voči tieňu, najmä v mladosti, hoci v úplnom tieni je jej rast pomalší. Dokáže rásť na suchých aj na vlhkých pôdach, ale pre optimálny rast vyžaduje dostatočnú vlhkosť. Najčastejšie sa vyskytuje na hlbokých aluviálnych pôdach pozdĺž vodných tokov, v údolných roklinách či na miernych horských svahoch. Na vlhkých stanovištiach je jej rast mimoriadne rýchly, pričom často prerastá iné druhy. Na suchých stanovištiach zostáva v spodných poschodiach lesa, kde zvyčajne vytvára spodnú etáž rastúcu v tieni.
Potrebuje polotieň a veľmi dobre znáša mrazy. Pri výsadbe sa odporúčajú bežné, dobre priepustné zeminy, pretože jedľa obrovská neznáša premokrenie. Staršie rastliny už zvládnu aj krátkodobé prísušky. Množí sa výsevom alebo vrúbľovaním.
Využitie
Drevo jedle obrovskej je mäkké a biele. Nie je veľmi pevné a podlieha rozkladu skôr než drevo iných druhov. Napriek tomu je cenným zdrojom buničiny na výrobu papiera a používa sa aj na výrobu baliacich debien a v stavebníctve.
Pre svoje pekné a bohaté lesklé ihličie, symetriu, intenzívne zelené sfarbenie a atraktívnu vôňu je jedľa obrovská obľúbeným druhom vianočných stromčekov. Pre svoj príťažlivý vzhľad si ju cenia aj v rekreačných oblastiach a v mestských výsadbách, kde sa vysádza ako okrasný strom vo veľkých parkoch.
Rast a životnosť
Táto mohutná jedľa sa dožíva veku 200 - 300 rokov. Zrejme najstaršiu jedľu obrovskú spomína P.E. Aho vo svojej práci z roku 1997. Uvádza v nej počet 472 letokruhov, z ktorých 163 sa nachádzalo v prvých 7,6 cm vzorky (samotný strom mal priemer 87,6 cm a výšku 33,5 m). To naznačuje, že táto jedľa dlho rástla v nižšej etáži lesa, v tieni, čo je typické pre jedle obrovské rastúce na suchých miestach.