Starostlivosť o záhradu nekončí letným zberom úrody. Nielen na jar, keď máme radosť z pestovania kvetov a zeleniny, musíme prihnojovať. Aj po zbere je dôležité sa starať o záhradu a záhony. Jeseň je kľúčovým obdobím, keď sa záhrada pomaly pripravuje na zimný odpočinok, no zároveň je to čas na vykonanie dôležitých úprav, aby na jar prosperovala.
Pôda je po uplynulej pestovateľskej sezóne vyčerpaná. Jesenné hnojenie je neoddeliteľnou súčasťou prípravy záhrady na nadchádzajúcu zimu a následný jarný rast. Pomáha rastlinám pripraviť sa na nadchádzajúcu zimu a zlepšuje ich odolnosť voči chladným teplotám. Hoci sa rast spomaľuje, rastliny stále potrebujú živiny na posilnenie koreňového systému a ukladanie zásob na prežitie zimy.
Význam a ciele jesenného hnojenia
Jesenné hnojenie zlepšuje štruktúru pôdy a zabezpečuje dostatok živín, ktoré rastliny potrebujú na prekonanie zimy a silný jarný štart. Počas zimy dochádza k rozkladu organických hnojív, čo pomáha obohacovať pôdu o humus a potrebné mikroživiny. Týmto spôsobom vytvárame zdravšie a úrodnejšie pôdy, ktoré sú odolnejšie voči chorobám a škodcom a lepšie zadržiavajú vlhkosť.
Pravidelná aplikácia živín v tomto období zabezpečí, že rastliny budú mať potrebnú výživu počas zimy a pripravia sa na úspešný začiatok jarného rastu. Ak sa počas jesenných mesiacov o pôdu v úžitkovej časti záhrady dôkladne postaráte, budete mať menej práce na jar a zároveň prispejete k vyššej úrode v nasledujúcom roku.
Voľba správneho hnojiva na jeseň
Ešte predtým, ako sa pustíte do jesenného hnojenia, je potrebné vybrať vhodné hnojivo. Na výber máte dve základné skupiny hnojív - priemyselné (anorganické) a organické.
Organické vs. Priemyselné (Anorganické) hnojivá
- Priemyselné hnojivá: Predstavujú rýchly a ľahko dostupný zdroj živín pre rastliny. Zvoliť si môžete jednozložkové (vápenaté, dusíkaté a podobne) alebo viaczložkové (obsahujú viac látok potrebných na rast rastlín). Nevýhodou je, že zhoršujú štruktúru pôdy, nepodporujú tvorbu humusu a môžu prispievať k znižovaniu jeho množstva v pôde až k jej vyčerpaniu. Často sa vyrábajú z neobnoviteľných zdrojov.
- Organické hnojivá: Sú druhou, k prírode šetrnejšou a pre pôdu oveľa prospešnejšou možnosťou. Rozklad organického hnojiva trvá o niečo dlhšie, preto sa odporúča aplikovať práve na jeseň, aby poskytlo rastlinám živiny počas nasledujúcej sezóny. Vďaka dlhšiemu uvoľňovaniu látok je ich potrebné pridávať do pôdy menej často. Prispievajú k zlepšeniu štruktúry pôdy a podporujú tvorbu humusu. Sú ideálnym riešením pre ekologické poľnohospodárstvo a bio pestovanie. Najvhodnejšie sú organické hnojivá, ktoré pomaly uvoľňujú živiny.
Kľúčové živiny pre jesenné hnojenie
Zásobné hnojenie je najmä dodanie prvkov ako je fosfor, draslík a vápnik. Tieto prvky sú viazané v pôde a rastliny si ich postupne odoberajú, preto je vhodné, aby boli optimálne zastúpené v pôde. Pretože počas vegetácie máme málo možností, ako dodať tieto živiny rastlinám, odporúča sa ich dostať do pôdy jesenným hnojením počas rýľovania a spracovávania pôdy.
- Draslík (K): Je kľúčový, pretože posilňuje bunkové steny rastlín, čím zvyšuje ich odolnosť voči mrazu, chladu a suchu. Vyšší obsah draslíka zvyšuje aj odolnosť porastu proti pôvodcom hubových chorôb, napríklad plesni snežnej.
- Fosfor: Dôležitý pre vývoj koreňového systému. Môže sa aplikovať vo forme granulovaného superfosfátu.
- Vápnik: Podporuje celkový vývoj a vitalitu rastlín.
- Nízky obsah dusíka (N): Pri jesennom hnojení je kľúčové vyberať hnojivá, ktoré sú bohaté na draslík a fosfor, ale majú nízky obsah dusíka. Dusík podporuje rast zelenej hmoty, čo je počas jesene nevhodné, pretože nové výhonky by mohli byť poškodené mrazom. Na rozdiel od jarnej sezóny, kedy je dusík kľúčový pre rast rastlín, na jeseň by sme sa mu mali vyhýbať alebo ho obmedziť.
- Horčík (Mg): Jesenné hnojivo by malo obsahovať aj horčík. Na dodanie horčíka rastlinám je najlepšia horká soľ, ktorá je dostupná v kryštalickej aj tekutej forme.
Prehľad organických hnojív vhodných na jeseň
Organické hnojivá sú na jeseň tou najlepšou voľbou, pretože sa rozkladajú postupne a poskytujú živiny dlhodobo.
Maštaľný hnoj
V minulosti žiadne anorganické a minerálne hnojivá neboli a naši predkovia používali k hnojeniu hlavne klasický hnoj. Ten zapracovali do pôdy prevažne na jeseň, pretože vedeli, že v pôde dôjde počas zimy k rozkladu pevných zložiek hnoja, a na jar budú mať živiny pripravené. Maštaľný hnoj je veľmi silné a koncentrované organické hnojivo, bohaté na rôzne živiny v závislosti od jeho druhu.
- Dnes máme hnoj k dispozícii aj vo forme granúl, z ktorých sa živiny uvoľňujú o niečo rýchlejšie ako z klasického hnoja. Jeseň je ideálne obdobie na dodanie kravského alebo konského granulovaného hnoja s rohovinou na záhony.
- Je možné využiť aj granulované slepačince, ktoré oproti ostatným organickým hnojivám obsahujú veľké množstvo fosforu. Zmesou napríklad konského hnoja s rohovinou a slepačincami dodáte záhonu skvelý organický kokteil, po ktorom rastliny na jar nájdu záhony pripravené a plné všetkých potrebných živín.
- Maštaľný hnoj sa rozkladá postupne, aplikuje sa preto do pôdy na jeseň zarýľovaním. Potrebné je dávať pozor na dávkovanie, pravidelnosť hnojenia je raz za 3 až 4 roky. Po jeho rozhodení na záhon je potrebné ho zarýľovať, aby sa uvoľnené živiny udržali v pôde. Pozor si dávajte hlavne na správne množstvo, priveľa maštaľného hnoja by mohlo „spáliť“ neskôr pestované rastliny. Na čerstvo vyhnojených záhonoch pestujte nasledujúci rok rastliny prvej trate, ktoré sú náročné na živiny.
Kompost
Domáci kompost si vyrobíte sami v kompostéri vo vašej záhrade. Je ideálnym organickým hnojivom na jeseň, pretože obohacuje pôdu o základné živiny a zlepšuje jej štruktúru. Okrem toho, že získate organické hnojivo bohaté na množstvo živín, znížite tiež množstvo odpadu vyvážaného z domácnosti a záhrady. Zbytky po zbere, ktorých je na jeseň na záhrade určite veľa, odporúčame kompostovať a vytvárať si vlastný kompost, ktorý je tým najlepším, čo môžeme záhonom dopriať. Kompost pozitívne ovplyvňuje aj úspešnosť zakorenenia rastlín a pomáha udržiavať vlhkosť.
Aplikovať ho môžete takmer po celý rok v rôznych množstvách podľa potreby konkrétnych rastlín. Ako plošné hnojenie môžete kompost zapracovať, resp. zarýľovať, do pôdy na jeseň alebo na jar. Množstvo závisí od stavu pôdy a tiež od rastlín, ktoré na záhone plánujete pestovať. Pri chudobnej pôde môže byť pred pestovaním náročných druhov zeleniny maximálna dávka ľahkého záhradného kompostu až 10 kg na m2.
Pretože na jeseň zhromaždíme v komposte veľké množstvo materiálu a potrebujeme naštartovať intenzívnejší proces rozkladu, odporúčame použiť urýchľovač kompostu - zmes mikroorganizmov, ktoré rýchlo rozkladajú drevité stonky a urýchľujú dozrievanie kompostu.
Zelené hnojenie
Ako zelené hnojenie sa využívajú rastliny s hlbším koreňovým systémom, ktoré pôdu prekypria do hĺbky a zároveň ju obohatia o dusík a ďalšie zložky. Ich rast tiež pozitívne vplýva na pôdnu mikrobiologickú aktivitu a obmedzuje prerastanie buriny. Pestovanie rastlín zeleného hnojenia, ako sú vika, horčica alebo facélia, nielen obohatí pôdu o mnohé živiny prirodzeným spôsobom, ale pomôže zlepšiť aj jej štruktúru. Ďatelina či lucerna majú bohatý a hlboký koreňový systém, vďaka čomu pôdu do hĺbky prekypria.
Nevýhodou je, že ak chcete, aby bolo zelené hnojenie účinné, musíte na to myslieť dostatočne dopredu. Najlepšie je rastliny vysiať začiatkom jesene, a to na záhony, ktoré sa uvoľnia po zbere úrody. Zelené hnojenie však môžete využiť takmer celoročne a pestovať ho na voľných záhonoch aj skoro na jar alebo počas sezóny.
Vápnenie pôdy
Samostatnou kapitolou zásobného hnojenia je dodanie vápnika. Hnojenie vápnikom by sa malo robiť raz za 4 roky. To je presne doba, za ktorú sa postupne rozpadne a uvoľní vápnik z mletého dolomitického vápenca. Toto hnojivo je vlastne nerast namletý na jemný prášok a vápnik sa z neho uvoľňuje postupne počas 4 rokov. Po celú túto dobu vápenec ovplyvňuje aj kyslosť pôdy, takže nemôžeme čakať výsledky hneď v prvom roku; ide o dlhodobý proces.
Vápnenie má priaznivý vplyv na celkový vývoj a vitalitu pestovaných rastlín a má tiež významné dezinfekčné účinky pre pôdu. Mletý vápenec je možné aplikovať rozhádzaním pred rýľovaním, alebo napríklad plošným rozhádzaním na trávnik, kde topiaci sa sneh na jar pomôže so zapracovaním do hustých trávnych drnov. Zaujímavé je tiež využitie granulovaného dolomitického vápenca.
Dôležité upozornenie: Nepoužívajte klasické nehasené stavebné vápno! Pri búrlivej chemickej reakcii vyvolanej stykom tohto vápna s vodou dôjde k poškodeniu trávnika aj kultúr v pôde. Okrem jesenného hnojenia nezabudnite v priebehu novembra záhony povápniť. Aplikácia mletého vápenca slúži na neutralizáciu pôdy, ktorú zároveň dezinfikuje.
Jesenná starostlivosť o špecifické rastliny a pôdu
Príprava vytrvalých rastlín na zimu
Na jeseň nás čaká aj príprava vytrvalých rastlín na zimu. Konifery, trávniky, ruže a stálozelené kríky potrebujú v tomto období inú výživu. V priebehu vegetácie ich intenzívne hnojíme hlavne dusíkom, aby boli čo najzelenšie. To ale pre tieto rastliny predstavuje na jeseň veľké nebezpečenstvo. Dusík síce umožňuje rýchly nárast zelenej hmoty, ale bunky sú krehké a mäkké a v zime by zmrzli. Preto je potrebné tieto rastliny zmenou hnojenia pripraviť na zimné mrazy.
- Trvalky a kvitnúce rastliny: Jesenné hnojenie pomôže trvalkám vytvoriť silný koreňový systém a zabezpečí im dostatok energie na prežitie zimy.
- Ovocné stromy a kry: Ovocné stromy a kry profitujú z jesenného hnojenia, ktoré podporuje ich zdravý rast a výnosy na jar.
Hnojenie trávnika
Trávnik začneme v polovici augusta intenzívne prihnojovať jesenným trávnikovým hnojivom, ktoré má vyvážený pomer živín a väčší obsah draslíka, čím spevní bunkovú stenu tráv. Jesenným trávnikovým hnojivom sa oplatí prihnojovať aj počas vegetácie, hlavne v období sucha, pretože zloženie živín v tomto hnojive významne ovplyvňuje hospodárenie s vodou v rastlinách. V priebehu jesene budú stačiť maximálne tri aplikácie a trávnik perfektne prezimuje. Jesenné hnojenie trávnika je dôležité na posilnenie jeho odolnosti voči zime.
Starostlivosť o ihličnany
Konifery ošetríme niektorým z jesenných hnojív na ihličnany. Tieto hnojivá pomôžu k rýchlejšiemu vyzretiu dreva, spevnia bunky nových prírastkov a posilnia ihličie. S prihnojovaním začneme už na konci augusta.
Stromy, ktoré nikdy nestrácajú listy! | Veda pre deti
Jesenné úpravy a čistenie
Na jeseň tiež môžeme pripraviť a vydezinfikovať záhony pre jarné siatie, vyčistiť skleník od buriny, chorôb a škodcov z tohtoročnej sezóny. Do pôdy k ovocným stromom a kríkom môžete zapracovať aj vyzretý a preosiaty kompost. Pri jesennom upratovaní je možné zakopať do pôdy aj pozbierané ovocie, ktoré už nebudete využívať, alebo pokosenú trávu. Podobne môžete naložiť aj s mladou, jednoročnou burinou bez vytvorených semien a známok chorôb. Je možné využiť aj rastliny, ktoré ste pestovali za účelom zeleného hnojenia.
Technika a načasovanie hnojenia
Aplikáciu jesenných hnojív nie je potrebné odkladať. Začať ich používať už môžeme v priebehu augusta, aby mali rastliny dostatok času pripraviť sa na zimu. Hnojivo aplikujte rovnomerne na povrch pôdy, ideálne ho jemne zapracujte do vrchnej vrstvy, aby sa lepšie spojilo s pôdou. Pri samotnej technike hnojenia je dôležité rovnomerne rozložiť hnojivo po povrchu a následne ho plytko zapracovať do pôdy. Ak sa hnojenie uskutoční na jeseň, v zimnom období hnojivo uvoľní živiny a bude pripravené na jarné obdobie. Dajte pozor, aby ste hnojenie ukončili skôr, ako prídu prvé silné mrazy.
Hnojivá dodajú pôde nové živiny, podporia pôdne mikroorganizmy a starajú sa nielen o rastliny, ale aj o dlhodobé zdravie a úrodnosť pôdy. Hnojivo zapravíme do pôdy a zalejeme.
Špecifiká pôdy a jesenné spracovanie
V jesennom období sa odporúča jesenné kopanie výlučne na ťažkých, ílovitých pôdach. Kopaním otočíme veľké kusy zeme, hrudy. Na výrazne ťažkých pôdach kopeme znova aj na jar, pretože inak to jednoducho nejde. Na takýchto pôdach sa odporúča pri kopaní pridávať minerálny prášok, ktorý obsahuje minerály bentonit a zeolit. Obe sa dobre integrujú medzi ílové častice a tým uvoľňujú pôdu.
Na ľahších, piesočnatých pôdach nie je kopanie odporúčané. Takúto pôdu len mierne rahlíme pred výsevom alebo sadením. Inak rýchlo narušujeme rovnováhu v pôde. Ľahšie, piesočnaté pôdy potrebujú viac organickej hmoty, ktorá zlepšuje schopnosť pôdy zadržiavať vodu a živiny.