Cesnak, vedecky známy ako Allium sativum L., patrí do čeľade amarylkovitých a má svoje korene v strednej Ázii a severovýchodnom Iráne. Táto rastlina, ktorá pochádza z divého cesnaku (Allium longicuspis), je už tisícročia využívaná nielen ako zelenina a korenie, ale aj ako liečivá rastlina. Jeho prispôsobivosť klimatickým podmienkam od tropických po chladné ho urobila celosvetovo obľúbeným.
Historické záznamy o jeho používaní siahajú až do obdobia Sumérov, Egypťanov a Číňanov pred 6000 rokmi. Zaujímavosťou je zmienka o tom, že "Perzskí králi konzumovali neobyčajné množstvo cesnaku. Uvádza sa, že jeden kráľ so svojími spoločníkmi spotreboval denne až 26 kíl cesnaku." (Zdroj: O.Konvička: Česnek, Olomouc 1998).
Cesnak získal prezývku "Smradľavá ruža" pre svoj vzhľad a arómu, ktorá sa však uvoľní až po narušení jeho buniek narezaním, pomliaždením či rozpučením. V minulosti mu ľudia často prisudzovali aj mystické vlastnosti, no jeho účinky boli využívané na povzbudenie a posilu vojakov aj otrokov.
Naši predkovia si cesnaku veľmi vážili a používali ho v bežných aj sviatočných dňoch pre seba, zvieratá i rastliny. Dodnes sa zachovali tradície, ako napríklad podávanie chleba, soli a strúčika cesnaku ako prvého chodu Štedrej večere. Moderné vedecké štúdie potvrdzujú jeho mnohostranné účinky, keďže obsahuje:
- antibiotické
- antidiabetické
- antioxidačné
- antifungálne
- hepatoprotektívne
- imunomodulačné
- protizápalové
- kardiovaskulárne ochranné
- protirakovinové
- protiopatické
- neuroprotektívne
- bioaktívne zložky
Aj keď nemusíme rozumieť všetkým odborným názvom, je zrejmé, že cesnak je nielen chutný, ale aj mimoriadne zdravý.
Druhy cesnaku
Pôvodným druhom bol divý cesnak (Allium longicuspis), z ktorého sa postupne vyšľachtilo mnoho odrôd. Delenie cesnaku sa líši v závislosti od regiónu a môže byť založené na šírke listov, počte a tvaroch strúčikov, ich farbe či dobe dozrievania. Niekedy sa dokonca cesnakom označujú aj rastliny, ktoré ním v pravom zmysle slova nie sú.
Z botanického hľadiska rozlišujeme cesnak kuchynský (Allium sativum L.) na dva základné typy:
Cesnak paličiak (Allium sativum var. OPHIOSCORODON, Allium sativum var. PEKINENSE)
Tento typ je ľudovo nazývaný "ten s pevnou stonkou". Na tvrdej stonke vytvára kvetný puk a guľovité kvetenstvo s pačibuľkami, čo znamená, že dokáže kvitnúť. V hlavičke okolo tvrdej stonky sú usporiadané jednotlivé strúčiky, ktoré bývajú väčšie a v menšom počte (zvyčajne 6 - 10). Oproti nepaličiaku je aromatickejší a má väčšie hlavy, avšak uvádza sa, že má horšiu skladovateľnosť. Napriek tomu je u nás s obľubou pestovaný.
Cesnak nepaličiak (Allium sativum var. SATIVUM)
Nepaličiak nemá pevnú stonku, pretože nevytvára kvetný puk. Je typický menej aromatickou chuťou. Vo všeobecnosti sa lepšie prispôsobuje klimatickým a pôdnym podmienkam, čo z neho robí ľahšie pestovateľnú rastlinu. Preto sa vo svete teší väčšej obľube a je častejšie pestovaný ako paličiak. Tvorí väčší počet strúčikov (nad 10 kusov), ktoré sú menšie, no so spoľahlivejším a vyšším výnosom. Jeho výhodou je aj dlhšia skladovateľnosť oproti paličiaku. Keďže nemá pevnú stonku, jedným z obľúbených spôsobov jeho spracovania pred sušením je zapletenie do tzv. vrkoča.
Pestovanie cesnaku
Pestovanie cesnaku je pomerne jednoduché a nenáročné, zvládnu ho aj začiatočníci. Kľúčom k úspechu je dodržiavanie niekoľkých základných pravidiel.
Kedy sadiť cesnak
Cesnak sa môže sadiť na jeseň alebo na jar, pričom každý termín má svoje špecifiká. Voľba závisí od odrody a klimatických podmienok.
Jesenný cesnak
Jesenný cesnak je na Slovensku najčastejšie vysádzaným typom. Výsadba prebieha počas neskorej jesene, od druhej polovice októbra do polovice novembra, ideálne čo najneskôr, kým pôda nezamrzne, ale strúčiky sa stihnú zakoreniť. Ideálna teplota pôdy by nemala presahovať 8 °C.
Príliš skorá výsadba by mohla viesť k predčasnému vyklíčeniu a následnému zamrznutiu, čo by negatívne ovplyvnilo úrodu. Presný termín výsadby sa líši v závislosti od regiónu, pričom teplotné rozdiely môžu spôsobiť posun vhodného času výsadby o niekoľko dní až týždňov.
Hĺbka výsadby jesenného cesnaku je 8 - 10 cm, teda hlbšie ako pri jarnej výsadbe, aby prezimoval v pôde.
Jarný cesnak
Jarný cesnak sa vysádza po rozmrznutí pôdy, v teplých oblastiach už vo februári, v chladnejších skôr na prelome marca a apríla. Neskorší termín výsadby vedie k výrazne nižšej úrode.
Pri jarnej výsadbe platí, že dátum závisí od počasia v danom regióne. Hĺbka výsadby je plytšia, 3 - 5 cm.
Existujú odrody určené pre jesennú aj jarnú výsadbu, ale klasické jesenné odrody možno s úspechom vysadiť aj na jar, aj keď s o niečo menšou úrodou. Jarný cesnak je spravidla vhodnejší na dlhodobejšie skladovanie a je odolnejší voči chorobám a škodcom.
2 spôsoby, ako pestovať cesnak - Rýchla záhradná epizóda 100
Kde sadiť cesnak
Cesnak je nenáročný na pôdu, ale najlepšie sa mu darí na slnečnom stanovisku v kyprej, stredne ťažkej pôde s dostatkom vápnika a humusu. Pôdu je vhodné pripraviť s týždňovým predstihom, aby si sadla.
Cesnak neznáša priame hnojenie čerstvým maštaľným hnojom, ale dobre znáša kompost. V prípade núdze možno použiť menšie množstvo zrelého hnoja. Z priemyselných hnojív je vhodný napríklad Cererit.
Ideálnym miestom na výsadbu cesnaku sú plochy, kde predtým rástla hlúbová alebo plodová zelenina. Nevhodné sú predplodiny z čeľade cibuľovitých. Na jednom záhone by sa cesnak mal pestovať opäť najskôr po štyroch rokoch, aby sa predišlo šíreniu háďatka a iných škodcov.
Morenie cesnaku
Morenie cesnaku je dôležitou formou ochrany sadbového materiálu pred škodcami, ako sú háďatko, vlnovník cesnakový, a pred plesňovými a hubovými chorobami.
Na jeden kilogram sadby sa zvyčajne používa asi liter roztoku, napríklad z prípravku Sulka K zriedeného na 4 %. Pred morením je potrebné hlavičky cesnaku rozobrať na jednotlivé strúčiky.
Strúčiky sa namáčajú do roztoku. Výrobca odporúča dobu namáčania 6-12 hodín, no skúsení pestovatelia uvádzajú, že stačia aj dve hodiny, najmä pri prevencii proti vlnovníkovi hneď po zakúpení sadby.
Po vybratí z roztoku je potrebné strúčiky dobre vysušiť. Pred výsadbou je možné cesnak namočiť ešte raz do čistej vody, ale najneskôr 24 hodín pred samotnou výsadbou.
Dôležité upozornenie: Namorený cesnak nie je vhodný na konzumáciu v kuchyni, preto je nevyhnutné ho riadne označiť.
Sadenie cesnaku
Cesnak na sadenie sa kupuje v špecializovaných obchodoch. Pred výsadbou je dôležité použiť kvalitné, zdravé a nepoškodené strúčiky z overených zdrojov.
Strúčiky sa oddeľujú tesne pred výsadbou. Sádzajú sa špičkou nahor.
Hĺbka výsadby:
- Jesenný cesnak: 8 - 10 cm
- Jarný cesnak: 3 - 5 cm
Rozostupy:
- Medzi strúčikmi v riadku: 6 - 15 cm (v závislosti od odrody a typu)
- Medzi riadkami: 20 - 40 cm
Pri výsadbe je dôležité dodržať správny spon, aby sa zabezpečila dostatočná vzdušnosť a priestor pre rast. Príliš hustá výsadba znižuje výnos.
Po výsadbe je vhodné pôdu zavaliť (utlačiť) a v prípade sucha zaliať.
Hnojenie cesnaku
Cesnak je náročný na živiny, preto je dôležité zabezpečiť mu dostatočný prísun.
Pred sadením je vhodné do pôdy zapracovať vyzretý kompost alebo iné vhodné prírodné hnojivo. Cesnak citlivo reaguje na prítomnosť chlóru, preto je pri výbere priemyselných hnojív vhodnejšie zvoliť tie s nízkym obsahom chlóru a s draslíkom vo forme síranu draselného.
Počas vegetácie je možné cesnak prihnojiť, napríklad liadkom amónnym s vápencom.
Zber cesnaku
Dátum zberu cesnaku závisí od odrody a podmienok pestovania. Zvyčajne dozrieva od polovice júla do začiatku septembra.
Indikátory zrelosti:
- Paličiak: Kvetné stvoly sa narovnajú do vzpriamenej polohy. Odporúča sa nechať 2-3 kvetné stvoly ako ukazovateľ zrelosti.
- Nepaličiak: Vňať začne poľahnúť alebo žltnúť a usychať.
Pri zbere je dôležité zberať cesnak v správnom čase. Predčasný zber znamená malé hlavy, neskorý zber môže viesť k rozdeleniu strúčikov a zhoršeniu skladovateľnosti.
Zber sa vykonáva opatrným vyrýľovaním. Po zbere sa cesnak očistí od hrubej nečistoty a nechá sa doschnúť na vzdušnom, tmavom mieste asi 10 dní (s celou vňaťou aj koreňmi).
Skladovanie cesnaku
Po vysušení sa z cesnaku odstrihnú korene a stonka sa skráti na približne 3-4 cm. Cesnak sa následne skladuje na tmavom, suchom mieste s nízkymi teplotami (ideálne 0-5 °C) a dobrým prúdením vzduchu. Vhodné sú vzdušné bedničky alebo zväzky.
Správne skladovanie zabezpečí, že cesnak si zachová svoje kvality a bude sa dať dlhodobo uchovať.
Choroby a škodcovia cesnaku
Pri pestovaní cesnaku sa môžeme stretnúť s rôznymi chorobami a škodcami, ktoré môžu ohroziť úrodu.
Škodcovia
- Vlnovník cesnakový: Malý roztoč, ktorý napáda uskladnený cesnak.
- Háďatko cesnakové: Hlísta, ktorá poškodzuje korene a cibule.
- Fúzavka cesnaková: Mucha, ktorej larvy spôsobujú poškodenie rastlín.
Prevenciou proti škodcom je používanie kvalitnej, namorenej sadby z overených zdrojov a dodržiavanie osevného postupu.
Choroby
- Hubové choroby (napr. fusárium): Môžu sa objaviť najmä pri príliš skorom jesennom sadení alebo pri nevhodných pôdnych podmienkach (príliš ťažká, vlhká pôda).
- Plesne: Často sa vyskytujú pri nedostatočnom preschnutí alebo zlom skladovaní.
Pri prvých príznakoch ochorení je možné použiť vhodné chemické prípravky, ale vždy s ohľadom na ich bezpečnosť a správne dávkovanie.