Jesetery: Rast a rozmnožovanie

Jesetery predstavujú jednu z najstarších skupín kostnatých rýb, ktoré obývajú subtropické, mierne a subarktické rieky a jazerá na pobreží Eurázie a Severnej Ameriky. Tieto ryby sa vyznačujú pretiahnutým telom, často impozantnými rozmermi a sú charakteristické tým, že sa živia z dna a na trenie sa vracajú proti prúdu riek. Niektoré druhy jeseterov sú cenené pre svoje ikry, z ktorých sa vyrába luxusný kaviár.

Vzhľadom na pomalý rast a neskoré pohlavné dospievanie sú jesetery obzvlášť citlivé na znečistenie a fragmentáciu prostredia. Ich fosílny záznam siaha približne 200 miliónov rokov do minulosti, čo ich radí medzi najstaršie aktinopterygiálne ryby. Kostra jeseterov je primárne chrupavkovitá, bez vyvinutých stavcov. Charakteristické sú pre nich štyri fúziky pred bezzubými ústami, ktoré slúžia ako hmatové orgány na detekciu potravy na kalnom dne riek. Jesetery sa živia prevažne bentickými organizmami, ako sú mušle, kôrovce a malé ryby.

Jeseter malý (Acipenser ruthenus)

Jeseter malý je druh ryby z čeľade jeseterovitých, ktorý je na Slovensku pôvodným druhom a predstavuje posledného divo žijúceho jesetera v krajine. Obýva najmä veľké, pomerne rýchlo prúdiace toky úmorí Čierneho, Kaspického a Baltského mora. Na Slovensku sa vyskytuje v povodí Dunaja, vrátane jeho prítokov ako Váh a Nitra, a v poslednom čase sa častejšie objavuje aj v Malom Dunaji.

Tento druh má sivasté, hnedasté alebo zelenkasté sfarbenie. Jeho hlava prechádza do dlhého špicatého rypca, v spodnej časti ktorého sa nachádzajú ústa a štyri fúziky. Na chrbte má 11 až 17, na boku 56 až 71 a na bruchu 10 až 18 kostených štítkov. Chvostová plutva je nesúmerná, s výrazne dlhším horným lalokom.

Jeseter malý môže dosiahnuť dĺžku až 125 cm a hmotnosť okolo 16 - 19 kg. Najvyšší zaznamenaný vek bol 27 rokov. V prírode sa živí drobnými bezstavovcami, ako sú larvy hmyzu, červy, kôrovce a mäkkýše, zriedka aj drobnými rybkami. Samce pohlavne dospievajú vo veku 3 - 5 rokov, samice v 5. - 8. roku života. Trenie prebieha spravidla v máji, keď teplota vody stúpne nad 10 °C. Samice kladú obrovské množstvo ikier, od 10 000 do 140 000 na samicu, na štrkovité dno v miestach s rýchlym prúdom.

Jeseter malý je zákonom chránený. Od 15. marca do 31. mája je v prírodných tokoch zakázané ho chytať alebo usmrcovať. Vo voľnej prírode je považovaný za ohrozený druh.

Chov jesetera malého v záhradnom jazierku

Chov jesetera malého v záhradnom jazierku je oproti iným rybám náročnejší, predovšetkým kvôli vyšším nárokom na kvalitu vody. Nevyhnutná je kvalitná filtrácia a sledovanie koncentrácie dusíkatých látok. V lete je potrebné zabezpečiť silnejšie prúdenie vody alebo vzduchovanie. Jesetery zle znášajú liečivá, ale pri bežných podmienkach netrpia chorobami.

Pri chove v zajatí dosahujú podstatne menšie rozmery (40-70 cm) ako v prírode. Existuje aj albinotická forma, ktorá sa často počas života mení na svetložltú. Odporúča sa kupovať ryby s dĺžkou nad 15 cm, nakoľko menšie jedince nemusia dobre zvládať aklimatizáciu. Pri transporte je dôležité minimalizovať stres, ktorý spôsobuje produkciu slizu a zhoršenie kvality vody. Jeseter malý znesie aj vyššie teploty ako 18 °C, pokiaľ je voda dobre okysličená.

Základné údaje o jeseterovi malom:

• Dĺžka: 40 - 60 cm (priemerná), v cudzine až 125 cm
• Hmotnosť: 0,5 - 1,5 kg (priemerná), v cudzine i cez 10 kg
• Dĺžka života: do 27 rokov (v Rusku), v Dunaji do 13 rokov
• Pohlavná dospelosť: samce 3-5 rokov, samice 4-7 rokov
• Doba rozmnožovania: máj - jún (pri teplote vody nad 10°C)
• Lovná miera: 45 cm
• Doba ochrany: 15. marec - 31. máj

Jeseter ruský (Acipenser gueldenstaedti)

Jeseter ruský je jedným z druhov jeseterov, ktorý sa ojedinele vyskytuje aj na slovenskom úseku Dunaja. Vzhľadovo sa do istej miery podobá jeseterovi malému, s čím je spojená možnosť zámeny, najmä pri menších jedincoch. Jeseter ruský sa živí potravou, ktorá spadne na dno a mohla by kaziť vodu v záhradnom jazierku.

Charakteristický je pre neho široký rypec, pravdepodobne najširší spomedzi európskych druhov jeseterov. Horný lalok chvostovej plutvy je omnoho dlhší ako spodný. Jeseter ruský patrí k veľkým druhom jesetera, môže prekročiť dĺžku 2 metrov a hmotnosť 100 kg (v bežnom chove v záhradnom jazierku sú to skôr 80-160 cm s hmotnosťou 4-30 kg). Rastie pomerne rýchlo, najmä v prvých rokoch života. Telo je zdobené výraznými bielymi kosticami v piatich radoch a krásnym bielym ohraničením plutiev.

V minulosti sa tento druh vyskytoval v Dunaji až k mestám ako Bratislava a objavoval sa aj v riekach Sáve a Tise. V súčasnosti je na slovenskom úseku Dunaja veľmi vzácny, hoci na dolnom toku, najmä pod Železnou bránou, je ešte relatívne hojnejší. Zlepšenie kvality vody a obmedzenie lovu dávajú nádej na pomalý nárast jeho populácie.

Jeseter ruský je hospodársky významný druh, lovený pre mäso aj kaviár. Jeho stavy však klesajú a na mnohých miestach je chránený. Pohlavne dospieva neskoro - samce v 8 - 12 rokoch, samice v 13 - 15 rokoch. Trenie prebieha v oblastiach s rýchlym prietokom vody, predovšetkým na dne rieky v hĺbke minimálne 6 metrov, pri teplotách 12 až 16 °C.

Typické znaky jesetera ruského:

• Špicatá hlava s ostrým chrupavkovitým rypcom
• Spodné trubicovité ústa s 4 dole visiacimi fúzikmi
• Chýbajú šupiny, boky sú holé s radmi kostených štítkov
• Asymetrická chvostová plutva s dlhším horným lalokom
• Veľké, svetlé kostené štítky nápadne kontrastujúce s tmavou farbou tela
• Krátky a široký rypec, mohutná, krátka hlava s vysokým čelom

Iné druhy jeseterov a ich charakteristika

Rodina jeseterov zahŕňa mnoho druhov s rôznymi vlastnosťami a rozšírením:

• Huso huso (Vyza veľká): Údajne môže dosiahnuť viac ako 6 m a 2000 kg v Kaspickom mori. Patria medzi najdlhšie žijúce ryby, s maximálnym zaznamenaným vekom 118 rokov. Pohlavne dospievajú samce v 12-16 roku a samice na 16-22 rok.
• Jeseter hviezdnatý (Acipenser stellatus): Dosahuje dĺžku 220 cm a hmotnosť 80 kg. Má dlhý, úzky a sploštený rypec. Vyskytuje sa v povodiach Azovského, Čierneho a Kaspického mora, migruje aj v Dunaji. Pohlavnú dospelosť dosahujú samce v 4-7 rokoch, samice v 10 rokoch.
• Jeseter veľký (Acipenser sturio): Prirodzeným biotopom sú rieky v povodí Baltského, Čierneho a Azovského mora. Dosahuje dĺžku 1,25 metra a hmotnosť 16 kg. Pohlavnú dospelosť dosahujú samce v 4-5 rokoch, samice v 7-8 rokoch. Je považovaný za zraniteľný druh.
• Tŕň (Acipenser nudiventris): Úspešne sa mu darí v sladkej aj slanej vode. Nachádza sa v Čiernom, Kaspickom, Azovskom a Aralskom mori. Dospelé jedince môžu dosiahnuť dĺžku viac ako 2 metre. Je uvedený v Červenej knihe Ruska.
• Jeseter jazerný (Acipenser fulvescens): Veľká ryba s tupým ňufákom, dosahujúca maximálnu dĺžku 2,74 metra a hmotnosť 125 kg. Obýva systém Veľkých jazier a povodia riek v Severnej Amerike.
• Beluga (Huso huso): Môže vážiť až 1500 kg a dosiahnuť dĺžku viac ako 4 metre. Obýva Čierne, Azovské a Kaspické more, migruje do riek ako Dnester, Volga, Dneper, Don a Dunaj.
• Jeseter sachalinský (Acipenser mikadoi): Vzácny druh, dorastajúci do dĺžky až 2 metre a hmotnosti 60 kg. Obýva studené vody Japonského a Ochotského mora.

Biotop, migrácia a rozmnožovanie

Jesetery sa delia na sladkovodné, anadrómne (žijú v mori, rozmnožujú sa v riekach) a semianadrómne (žijú v pobrežných vodách, rozmnožujú sa v ústiach riek). Prirodzeným prostredím jeseterov sú vody v severnom miernom pásme Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Sú dobre adaptované na mierne podnebie a znášajú nízke teploty vody.

Väčšina druhov je aspoň čiastočne anadrómna, čo znamená, že sa neresia v sladkej vode a živia sa v brakických vodách pri ústí morí, alebo migrujú pozdĺž pobrežia. Vzhľadom na dlhý reprodukčný cyklus, dlhé migrácie a citlivosť na environmentálne podmienky sú mnohé druhy vážne ohrozené nadmerným rybolovom, pytliactvom a znečistením.

Jesetery sa neresia na jar a v lete, pričom sa delia na sezónne rasy - zimné a jarné, ktoré migrujú na neresiská v rôznych obdobiach. Pohlavnú dospelosť dosahujú medzi 5. a 21. rokom života. Samice sa neresia približne každé tri roky, samce častejšie. Rozmnožovanie vyžaduje sladkú vodu a silný prúd, pričom teplota vody je kľúčová pre vývoj vajíčok. Samica môže naklásť až niekoľko miliónov vajíčok, ktoré sa prilepia na dno.

Potrava jeseterov:

• Poter: Zooplanktón (dafnie, cyklopsy), malé kôrovce a červy.
• Mladé jedince: Larvy hmyzu, malé krevety, slimáky a kôrovce.
• Dospelé jedince: Predovšetkým bielkoviny z bentických organizmov (kôrovce, larvy hmyzu, mäkkýše), ale aj malé ryby.

Kaviár z jesetera je považovaný za jednu z najprestížnejších a najdrahších lahôdok na svete, často nazývaný „čierne zlato“.

tags: #jeseter #rast #rozmnozovanie