Pojem folklorizmus predstavuje súbor historicky vzniknutých slovesných, hudobných, vokálnych, tanečných a divadelných prejavov, ako aj javov materiálnej kultúry. Slúži na realizáciu, využitie a pretvorenie tradičnej ľudovej kultúry v nepôvodných podmienkach. Tento fenomén tvorí dočasnú a módne determinovanú zložku národnej kultúry, pričom jeho vzťah k tradícii môže byť kladný, záporný alebo neutrálny.
Definícia a teoretické východiská
Zatiaľ čo tradičný folklór je otvorenou štruktúrou stereotypov v rámci ľudovej kultúry, v ktorej vznikol, folklorizmus nadobúda v modernej spoločnosti a socialistickom systéme iné kvality. V rámci tohto subsystému sa stretávame s rôznymi formami, ako sú:
- Tradičný folklór
- Folklór jednotlivých skupín (dedinský, mestský, robotnícky)
- Pololudová tvorba
- Inzitná (naivná) tvorba
- Amatérske (ochotnícke) prejavy
Z hľadiska národopisu delíme štruktúru folklorizmu na individuálne (intimné, rodinné) prejavy a verejné kolektívne prejavy, kam patrí predovšetkým štátne politická a vlastenecká reprezentácia.
Historický vývoj a inštitucionalizácia
Stabilizácia folklorizmu ako kultúrneho prúdu bola úzko spätá s činnosťou etnografov, literárnych historikov a jazykovedcov. Kľúčovým medzníkom bola Národopisná výstava českoslovanská v Prahe (1895), ktorá podnietila vznik časopisu Český lid a založenie Národopisnej spoločnosti československej. Neskôr, v roku 1924, sa uskutočnil významný zjazd národopisných pracovníkov, ktorý riešil otázky ochrany pamätníkov, organizácie folklórnych archívov a prepojenia národopisu so školstvom a umením.
Folklorizmus ako nástroj reprezentácie
Vývoj folklorizmu v 20. storočí prešiel niekoľkými fázami:
| Obdobie | Hlavná charakteristika |
|---|---|
| 1890 - 1925 | Prvá fáza "svérázu", konzervatívna a nacionálne orientovaná. |
| 1938 - 1945 | Druhá fáza "svérázu" ako forma pasívneho protinemeckého odporu. |
| Po roku 1945 | Etatizácia folklóru, využívanie krojovaných skupín pri politických oslavách. |
V povojnovom období sa vystúpenia folklórnych súborov začali štrukturálne podobať ochotníckemu divadlu s kánonickým textom a režiou. Vznikali nové kolektívy, ktoré kultivovali tradičný alebo štylizovaný tanec. Zároveň sa tradícia v mestskom prostredí, napríklad v kroužkoch rodákov, transformovala na nostalgický vzťah, kde pôvodná spätná väzba medzi interpretom a vnímateľom často chýba.
Súčasné problémy a premeny
V modernej spoločnosti dochádza k javu, kedy folklórne prvky môžu degenerovať až do polohy kýča. Folklorizmus sa často stáva ideologicky zaťaženým, čo sa prejavuje napríklad v zobrazovaní ľudových artefaktov na bankovkách, známkach alebo v rámci veľkých výstav. Napriek snahe odborníkov o udržanie autenticity sa mnohé archaické zvyky po kolektivizácii dedín postupne vytrácajú alebo menia svoju sémiotickú funkciu v súlade s aktuálnymi spoločensko-politickými tendenciami.