Jozef Krajči bol významnou osobnosťou katolíckej cirkvi na Slovensku, pôsobiacou ako kňaz, pedagóg a odborník na cirkevné právo. Narodil sa 26. apríla 1941 vo Volkovciach.
Vzdelanie a kňazská formácia
Svoju cestu k duchovnému povolaniu začal absolvovaním jedenásťročnej školy v Zlatých Moravciach, kde v roku 1958 úspešne zmaturoval. Následne v rokoch 1958 - 1963 študoval teológiu na Bohosloveckej fakulte v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený 15. decembra 1963.
Profesijná dráha v cirkvi
Po vysvätení začal Jozef Krajči svoju pastoračnú a úradnú činnosť v Banskej Bystrici, kde pôsobil ako kaplán (1964), aktuár a ceremoniár biskupského úradu, a taktiež ako notár diecézneho cirkevného súdu (1964 - 1967). V roku 1967 sa stal prefektom kňazského seminára v Bratislave, neskôr krátko pôsobil ako kaplán v Jure pri Bratislave.
Od roku 1970 sa jeho hlavným pôsobiskom stala Cyrilometodská bohoslovecká fakulta v Bratislave, kde zastával viaceré významné funkcie:
- 1970 - 1983: tajomník fakulty
- 1974: odborný asistent
- 1984: docent cirkevného práva
- 1988: prodekan fakulty
Popri pedagogickej činnosti pôsobil od roku 1984 aj ako notár diecézneho súdu v Hradci Králové. Po roku 1990 pokračoval vo farskej službe v Plaveckom Štvrtku, kde pôsobil až do júna 2009.
Odborná a publikačná činnosť
Jozef Krajči sa ako docent cirkevného práva intenzívne zameriaval na nový Kódex kanonického práva, pričom sa systematicky usiloval oboznamovať katolícke duchovenstvo s jeho nariadeniami. Svoje teologické a právne úvahy publikoval v periodikách ako Pútnik svätovojtešský, Katolícke noviny, Duchovný pastier a v denníku Nový čas.
| Dielo / Článok | Zdroj / Rok |
|---|---|
| Boh, človek a vesmír | Katolícke noviny, 1969 |
| Kódex 1983 a žena | Duchovný pastier, 1989 |
| O rímskej kúrii | Katolícke noviny, 1989 |
| Partikulárne cirkvi a cirkevná provincia | Katolícke noviny, 1989 |
Verejné angažovanie a spoločenský kontext
Významný zlom v jeho verejnom pôsobení nastal na zasadnutí ústredného výboru ZKD 22. októbra 1989, kde verejne vyslovil požiadavku na právo občanov na náboženskú slobodu a žiadal slobodné vyučovanie náboženstva. V neskoršom období pôsobil aj na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a na Fakulte práva Janka Jesenského Vysokej školy Danubius v Sládkovičove.