Juhokórejský technologický startup Farm8 od septembra 2019 mení vnímanie poľnohospodárstva tým, že pestuje listovú zeleninu v priestoroch metra. V prostredí umelého osvetlenia LED a pod dohľadom automatizovaného technického systému sa tu úspešne darí 30 odrodám organických jedlých rastlín, vrátane mikrozeleniny, kvetov a klíčkov. Podľa Farm8 je táto podzemná vertikálna farma 40-krát efektívnejšia ako tradičné poľnohospodárske metódy. Napriek skromnej rozlohe 394 metrov štvorcových dokáže denne vyprodukovať približne 30 kilogramov čerstvej zeleniny.
„Chceme zmeniť vnímanie poľnohospodárstva,“ uviedol Lee Hwang-myung, senior manažér projektu.
Urbanizácia a rastúci záujem o mestské poľnohospodárstvo
Záujem o mestské poľnohospodárstvo v Ázii v posledných rokoch narastá. Inovátori v husto obývaných mestách hľadajú riešenia na zníženie emisií uhlíka a zabezpečenie potravinovej nezávislosti. Od roku 2015 vyrástlo v Hongkongu viac ako 60 mestských fariem na rôznych miestach, od bývalých pristávacích plôch pre vrtuľníky až po strechy nákupných centier. Farma v metre v Soule sa stala takým úspechom, že Farm8 už otvorila štyri ďalšie farmy na staniciach metra po celom meste.
Južná Kórea ako globálny ekonomický hráč
Južná Kórea je jedenástou najsilnejšou ekonomikou sveta. Jej bezcolné a beztarifné zblíženie so Spojenými štátmi vnieslo do svetovej ekonomiky svieži vietor. Etapovitá demontáž bilaterálnych obchodných bariér núti ostatných hráčov na globálnom hospodárskom poli zvažovať podobné kroky, aby nezostali pozadu. Dominový efekt tohto trendu sa najostrejšie prejavuje vo východnej Ázii.
Kórejská republika zaberá územie len dvakrát väčšie ako Slovensko, no žije na ňom takmer desaťkrát viac obyvateľov. Po druhej svetovej vojne sa Juhokórejčanom podaril hospodársky zázrak, ktorý ich katapultoval medzi najbohatšie krajiny sveta. Národná mentalita a pud sebazáchovy ich však nenechávajú oddychovať na vavrínoch.
Bezpečnostné výzvy a medzinárodné vzťahy
Južná Kórea musí čeliť neustálej hrozbe zo strany Severnej Kórey, ktorá disponuje jadrovými zbraňami. Vzdialenosť medzi Soulom a demilitarizovanou zónou je len približne 50 kilometrov, čo vytvára permanentnú ostražitosť. Aj napriek silnej armáde a ekonomike, Južná Kórea cíti potrebu udržiavať si priazeň okolitých krajín a medzinárodného spoločenstva. Severokórejský jadrový program sa vyvíja nespútane a Soul sa ho nedarí brzdiť ani napriek ponukám rozsiahlej hospodárskej a finančnej pomoci.
Patróni severu a juhu
Nepriamym protektorom Severnej Kórey je susedná Čína. Rozdelená Kórea jej do istej miery vyhovuje, pretože po prípadnom zjednotení by mohol z Kórey vyrásť vitálny proamerický sused s ekonomikou globálneho dosahu.
Z regionálneho ázijského hľadiska je proamerickosť Soulu odrazom snahy nenechať sa vtiahnuť do prílišnej hospodárskej a politickej závislosti od Japonska alebo Číny. Južná Kórea sa ako „ázijský tiger“ druhej generácie v mnohom od Japonska podučila. Historické skúsenosti z druhej svetovej vojny ako s krutým okupantom však bránia užšiemu spojenectvu. Preto sa Južná Kórea orientuje na spojenectvo so Spojenými štátmi, ktoré vníma ako garanta svojej bezpečnosti a prosperity.
Obchodné vzťahy a globalizácia
Washington toleroval svojmu chránencovi po niekoľko desaťročí pravicový diktátorský režim a štátom riadené národné hospodárstvo. Po páde železnej opony a rozbehnutí globalizačných procesov začali Spojené štáty naplno nástojiť na zreteľnejšom stupni reciprocity v obchode. Dlhoročné rokovania vo Svetovej obchodnej organizácii prinútili Južnú Kóreu uvoľňovať ochrannú ruku nad viacerými hospodárskymi odvetviami.
Americký trh prestal byť najvýznamnejším odberateľom juhokórejských výrobkov, nahradila ho Čína. Obchod s USA stratil punc nenahraditeľnosti, ale zároveň sa objavujú otázky, či bude Južná Kórea s Čínou ako najväčším obchodným partnerom na tom lepšie. Hodnota obchodnej výmeny Južnej Kórey s Čínou bude narastať, spolu s rozsahom hospodárskej prepojenosti.
Aby príliš úzke objatie čínskym drakom nehrdúsilo, hľadá Soul príležitosti na diverzifikáciu obchodných vzťahov. Obchod s USA dnes predstavuje čoraz cennejší vyvažujúci faktor pre národné hospodárstvo aj celý východoázijský región. Žiadalo by si to zvyšovanie obchodnej výmeny aj s Európanmi a Indiou.
Ako sa Južná Kórea stala najindustrializovanejšou krajinou sveta
Ekonomický zázrak a jeho charakteristiky
Južná Kórea prešla od svojej modernizácie dramatickou premenou. V 60. rokoch patrila medzi najchudobnejšie štáty Ázie, dnes je jednou z dvadsiatky najväčších ekonomík sveta. Hustota obyvateľstva v Soule pripomína najväčšie mestá sveta. Krajina sa stala významným regionálnym hráčom a hlasom v globálnej politike.
Ekonomický model Južnej Kórey je postavený na úspešnej industrializácii, masívnych investíciách do infraštruktúry a vzdelávania. V 80. rokoch vstúpila medzi tzv. „ázijské tigre“. Dnes dominujú priemyselné odvetvia ako elektronika, automobilky, lodiarstvo a chemický priemysel, s rastúcim významom služieb, najmä IT, finančníctva a kultúrneho priemyslu. Svetovo známe značky ako Samsung, Hyundai alebo LG tvoria chrbtovú kosť zamestnanosti a exportu.
Výzvy a smerovanie
Ekonomický model je však aj terčom kritiky. Krajina je silne závislá na exporte a na kondícii globálnych trhov. Pretrvávajú regionálne rozdiely v životnej úrovni a inovácie si vyžadujú modernizáciu školstva a investície do vedy. Súčasnú Kóreu netrápia len ekonomické otázky, ale najmä demografické a sociálne výzvy.
Najvážnejším problémom je rýchle starnutie populácie a nízka pôrodnosť, ktorá patrí medzi najnižšie na svete. Prognózy OSN ukazujú, že do roku 2060 počet obyvateľov začne klesať. Urbanizácia dosiahla úroveň nad 80 %, pričom dominantou je Soul a jeho metropolitná oblasť, kde žije viac než polovica všetkých Kórejčanov.
Vláda prijíma opatrenia na podporu pôrodnosti, lákanie zahraničných pracovníkov a podporu menej rozvinutých regiónov. Riešenia ako projekt Sejong - nové administratívne hlavné mesto - majú pomôcť presunúť časť úradov z preťaženého Soulu.
Poľnohospodárstvo v Južnej Kórei
Poľnohospodárstvo v Južnej Kórei čelí výzvam v dôsledku urbanizácie a nedostatku obrábajúcej pôdy. Napriek tomu krajina investuje do moderných technológií a inovácií v tomto sektore.
Špecifiká juhokórejského poľnohospodárstva
Poľnohospodárska pôda predstavuje len malú časť celkovej rozlohy krajiny. Obrábaná pôda je obmedzená, čo viedlo k rozvoju intenzívnych a efektívnych metód pestovania. V minulosti sa ovocie pestovalo na 8,6 % obrábacej plochy, s produkciou okolo 2,4 milióna ton ročne. Spotreba ovocia na obyvateľa bola v roku 2001 vysoká, okolo 55,7 kg/rok.
V roku 2004 sa jablone pestovali na ploche 26 tisíc hektárov s produkciou 360 tisíc ton, čo predstavuje priemerne 13,85 t/ha. Kórejci sú známi exportéri ovocia, najmä jabĺk, hrušiek, sladkých perzimonov (hurmikaki), mandarínok a hrozna. Naopak, dovážajú najmä južné ovocie ako banány, pomaranče a ananás.
Vnútorné podmienky ovplyvňujúce export ovocia zahŕňajú vysoké vstupy do výroby (chemická ochrana, výživa, technické vybavenie) a stále vysoký podiel ručnej práce. Pokles konzumácie čerstvého ovocia vplyvom ekonomickej depresie a strata trhu na Taiwane sú ďalšími výzvami. Kórejskí ovocinári síce produkujú kvalitné ovocie, no nedokážu konkurovať nízkymi cenami krajín ako USA, Chile alebo Čína.
Národný výskumný ústav záhradnícky (NHRI)
Lídrom v organizovaní záhradníckej produkcie a výskumu v oblasti ovocinárstva, zeleninárstva a kvetinárstva je Národný výskumný ústav záhradnícky (NHRI). Ústav sa zameriava na:
- Zvýšenie produktivity, kvality a štandardizácie technológií v ovocných sadoch.
- Modernizáciu jabloňových sadov a vysokú intenzitu pestovania efektívnymi technológiami.
- Použitie čo najmenšieho množstva ručnej práce.
- Produkciu kvalitného ovocia pre domáci aj zahraničný trh pri dodržiavaní podmienok ochrany životného prostredia.
- Šľachtenie nových odrôd jabĺk s využitím najnovších genetických a šľachtiteľských techník.
Stanice NHRI úzko spolupracujú s farmármi, univerzitami a študentmi. Poskytujú konzultácie pri problémoch s chorobami alebo škodcami a analyzujú pôdne vzorky. Ponúkajú tiež kurzy pre farmárov zamerané na využívanie moderných technológií a internetu na získavanie informácií. Existuje aj monitorovací systém šírenia chorôb a škodcov v celej krajine.
Inovácie v pestovaní
Po roku 1990 sa do popredia dostal pestovateľský tvar „štíhle vreteno“. Tento moderný prístup umožňuje efektívnejšie využitie priestoru a zjednodušuje zber úrody.
Kórejská republika, známa aj ako Južná Kórea, je príkladom spoločnosti, ktorá dokázala mobilizovať svoje ľudské zdroja, zvládnuť historické traumy a udržať si jednotu aj v čase rýchlych zmien. Aj keď sú budúce výhľady ovplyvnené vážnymi demografickými, environmentálnymi či bezpečnostnými otázkami, schopnosť Kórejčanov prispôsobovať sa a inovovať v kombinácii s otvorenosťou voči svetu zostáva silným predpokladom úspechu.
tags: #juzna #korea #pestovanie