Úspešné podnikanie v agrosektore je neoddeliteľne spojené s kvalitným riadením nákladov. Pre poľnohospodársky podnik je kľúčové sledovanie nákladov a výnosov, ako aj ďalších ekonomických informácií na úrovni jednotlivých organizačných stupňov v rámci účtovnej jednotky. Zároveň je dôležité sledovať vzťahy medzi týmito organizačnými stupňami, náklady a výnosy na jednotlivé výkony alebo procesy, sledovanie nedokončenej výroby, stavu hotových výrobkov a vývoja zisku.
Poľnohospodárstvo je odvetvie hospodárstva, kde hlavným výrobným prostriedkom je pôda. Hlavnými produktmi poľnohospodárskej rastlinnej výroby sú potraviny pre obyvateľstvo, krmoviny pre zvieratá a produkty pre iné odvetvia hospodárstva. Značná časť produktov má aj charakter vlastných medziproduktov. Výrobný proces v poľnohospodárstve je zároveň biologickým procesom, ktorý si vyžaduje určitý čas trvania a vplýva naň striedanie ročných období.
Metodika a význam kalkulácií vlastných nákladov
Výsledné kalkulácie a ďalšie ukazovatele, slúžiace na hodnotenie ekonomiky výroby hlavných poľnohospodárskych výrobkov, sa zostavujú podľa jednotnej Metodiky kalkulácie vlastných nákladov poľnohospodárskych výrobkov (autorka: Ing. A. Cenigová, 2000). Táto metodika je záväzná pre respondentov vybraného súboru a môže slúžiť ako odporúčaný vzor pre zostavovanie výsledných kalkulácií v ostatných poľnohospodárskych podnikateľských subjektoch. Publikácia Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva obsahuje výsledky vybraného súboru poľnohospodárskych podnikov za príslušný rok v triedení podľa výrobných oblastí. Sú v nej spracované údaje o skutočných nákladoch vybraných rastlinných a živočíšnych výrobkov a ďalšie ekonomické údaje na posúdenie efektívnosti výroby. Tieto údaje sa považujú za informatívne, získané na základe poskytnutých informácií od respondentov. Údaje o nákladoch poľnohospodárskych komodít sú k dispozícii na web stránke MPRV SR a vo forme brožúry.
Získané informácie sú skutočným obrazom nákladovosti poľnohospodárskych výrobkov v diferencovaných podmienkach Slovenska. Ďalšie výstupné zostavy sa vypracovávajú pre výskumné účely v rôznom triedení a nákladovej štruktúre. Výsledky uvedené v publikácii sa využívajú najmä na hodnotenie efektívnosti výroby poľnohospodárskych výrobkov v rôznych prírodných podmienkach, pri prognózovaní agrárnej politiky, rôzne analýzy a komparácie nákladovosti a tiež aj pri kvantifikovaní škôd na rastlinných výrobkoch spôsobených suchom alebo záplavami.
Sledovanie nákladov jednotlivých výrobkov je metodicky a organizačne náročné, pretože presahuje rámec povinnej účtovnej evidencie. Pred spracovaním nákladov sa značná pozornosť venuje kontrolám vecnej správnosti údajov. Po viacnásobnej kontrole údajov a odstránení nezrovnalostí sa vypracovávajú výstupné zostavy.
Účel kalkulácií
Úspešné podnikanie je podmienené kvalitne zostavenými kalkuláciami vlastných nákladov. Len podnik, ktorý má k dispozícii informácie o výške vopred stanovených a skutočných nákladov svojich odbytových a vnútropodnikových výkonov, sa vie správne orientovať na trhu a v konkrétnej situácii sa dokáže správne rozhodovať. Kalkulácie sa využívajú na riadenie a kontrolu hospodárnosti. Sú potrebné pri oceňovaní zásob vlastnej výroby a slúžia ako podklad pre cenové rozhodovanie, ktorého rámec určuje zákon o cenách č. 18/1996 Z. z. Výška nákladov ovplyvňuje výšku ceny.
Účelom kalkulácie je vyčísliť náklad na výkon a porovnať určené náklady s nákladmi konkurenčného výrobcu. Kalkulácia nákladov je internou informáciou, nie je prístupná verejnosti a slúži ako nástroj vnútropodnikového riadenia. Ide o činnosť, pri ktorej sa vypočítavajú a v určitej štruktúre vyjadrujú náklady výrobkov, prác, resp. služieb (výkonov).
Kľúčové pojmy v kalkuláciách nákladov
Kalkulačná jednotka
Kalkulačnou jednotkou sú druhy odbytových a vnútropodnikových výkonov vymedzené množstvom, časom, úžitkovými vlastnosťami alebo iným spôsobom, napr. kus, tona, meter kubický, prevádzková hodina výkonu, tonokilometer, alebo jednotka zložitosti. Kalkulačná jednotka predstavuje konkrétny výkon (výrobok, práce, služby alebo skupiny príbuzných výrobkov vznikajúcich v rovnakom technologickom procese s približne rovnakou skladbou nákladov), na ktorý sa stanovujú a zisťujú náklady. Kalkulačná jednotka musí byť v zásade zhodná v predbežnej a výslednej kalkulácii.
Štruktúra nákladov
Štruktúra nákladov v kalkulácii je daná kalkulačným vzorcom. Uvedený kalkulačný vzorec si podniky môžu upraviť podľa vlastných podmienok a potrieb pridaním (vynechaním) niektorých položiek a usporiadaním nákladov podľa ich významu pri tvorbe výrobku (výkonu). Rozdielny charakter činnosti podniku spôsobuje odlišnosti názvu kalkulačnej položky; napríklad v poľnohospodárskom podniku namiesto priameho materiálu v živočíšnej výrobe bude krmivo, stelivo, a v rastlinnej výrobe osivo, hnojivo a podobne. Kalkulácie nákladov môžu mať najrôznejšie formy, pričom treba stanoviť takú formu, ktorá bude racionálnym spôsobom zisťovať objektívnu výšku nákladov príslušného výkonu.
Hlavné kalkulačné položky:
- Priamy materiál - obsahuje všetky suroviny, základný materiál, nakupované polotovary a polotovary vlastnej výroby, pomocný a ostatný materiál, ktorého spotreba sa dá určiť na kalkulačnú jednotku. Je to materiál, ktorý vo výrobnom procese vstupuje do výrobku, tvorí jeho podstatu a prispieva k vytvoreniu podstatných vlastností výkonu. Patria sem aj obaly, do ktorých sa výrobok plní.
- Priame mzdy - súvisia s uskutočnením výkonu. Obvykle sú to mzdy výrobných robotníkov za odpracovaný čas, resp. za určitú splnenú prácu alebo mzdy iných zamestnancov, ak ich mzda súvisí s kalkulovaným výkonom a dá sa určiť priamo na kalkulačnú jednotku. Patria sem najmä základné mzdy - časové, úkolové, príplatky a doplatky ku mzdám.
- Ostatné priame náklady - zaraďujeme sem ostatné náklady, ktoré sa dajú priamo určiť na kalkulačnú jednotku, napr. náklady na zákonné sociálne poistenie, náklady na technologické palivo a energiu, odpisy, náklady na záručné opravy, licencie a patenty.
- Výrobná (prevádzková) réžia - vyjadruje spoločné výrobné náklady, ktoré nemožno určiť priamo na kalkulačnú jednotku. Môže to byť akýkoľvek náklad súvisiaci s výrobou, riadením a obsluhou výrobného procesu. Patria sem najmä náklady na opravy, energiu, odpisy dlhodobého majetku, mzdové náklady obsluhujúcich a pomocných zamestnancov.
- Správna réžia - patria sem náklady spojené s riadením podniku ako celku, ktoré sa nezahrnuli do výrobnej réžie. Napr. mzdové náklady, cestovné, nájomné, poštové a telefónne poplatky, náklady na zákonné poistenie miezd zamestnancov.
Delenie nákladov na priame a nepriame
Delenie nákladov na priame a nepriame závisí od konkrétnych podmienok - od foriem organizačnej štruktúry podnikov a typov výroby, od voľby kalkulačnej jednotky, od úrovne noriem spotreby a od presnosti evidencie. Vzhľadom na konkrétne podmienky môžu byť niektoré kalkulačné položky raz priamymi, inokedy nepriamymi nákladmi.
- Priame (jednotkové) náklady - sú to predovšetkým technologické náklady, ktoré priamo súvisia s príslušným výkonom (výrobným procesom daného výrobku) a ktoré sa na kalkulačnú jednotku určujú priamo na základe noriem alebo presným zistením ich skutočnej výšky.
- Nepriame (režijné) náklady - sú to predovšetkým náklady na obsluhu a riadenie výroby. Tieto náklady sa týkajú viacerých výkonov, prípadne jedného výkonu, alebo priamo s ním nesúvisia. Nepriame náklady na kalkulačnú jednotku sa vypočítajú len určitým rozvrhnutím. Nepriame vyčísľovanie nákladov na kalkulačnú jednotku nie je presné a v podnikoch so širším sortimentom je dosť komplikované.
Typy kalkulácií a ich využitie v riadení
Vzhľadom na množstvo a dôležitosť uvedených úloh majú kalkulácie v sústave riadenia nezastupiteľné postavenie, pretože ich podstatou je stanovenie alebo zistenie nákladov vo vzťahu k výkonu, ktorý vzniká ako konečný produkt činnosti podniku. Je nevyhnutné využiť systém kalkulácií v riadení podniku tak, aby pôsobili na celý proces riadenia v časových etapách správne.
Kalkulácie z hľadiska času a funkcií
Ekonomické rozhodnutia vychádzajú väčšinou z faktu, že cena je známa (stanovená trhom) a kalkulácia nákladov má určiť ekonomicky únosnú výšku nákladov. Tým sa vyvíja tlak na hospodársku činnosť podniku, pretože ceny síce závisia od vzťahu ponuky a dopytu, ale ponuka závisí od pomeru nákladov k očakávaným cenám. Kalkulácie sa môžu uplatniť pri všetkých činnostiach podniku.
1. Predbežné kalkulácie
Predbežné kalkulácie nákladov sa zostavujú pred začatím výrobného procesu. Pomocou nich podnik zisťuje, či dostatočne zabezpečil podmienky pre plánované zníženie nákladov pomocou technicko-organizačných opatrení alebo upevnením technicko-hospodárskych noriem. Osobitným druhom predbežných kalkulácií je prepočtová kalkulácia, ktorá sa zostavuje nepravidelne, podľa potreby, napríklad pri vypracovaní ponúk. Reálnosť a účinnosť plánových a operatívnych kalkulácií nákladov výkonov závisí od úrovne normatívnej základne.
2. Plánová kalkulácia
Plánová kalkulácia (tiež nazývaná kalkulácia priemerných, normálnych alebo prognostická kalkulácia) je jedným z nástrojov konkretizácie a zabezpečenia plnenia plánu v podniku. Počas plánovaného obdobia sa plánové kalkulácie nemenia, a to ani keď sa menia výrobné podmienky. Zostavujú sa na základe plánových progresívnych noriem. Priame (jednotkové) náklady sa kalkulujú na základe noriem spotreby a výkonových noriem. Plánová kalkulácia vo forme kalkulácie úplných vlastných nákladov sa aplikuje pri dlhodobejších (viac ako pol roka) objednávkach a pre plánované hodnotenie stavu v daňovej bilancii. Význam plánových kalkulácií je v tom, že môžu určiť dolnú hranicu ceny pri cenovom rozhodovaní a sú jedným zo základných predpokladov zostavenia proporcionálneho plánu podniku. Úlohou podniku je zabezpečiť čo najužšiu väzbu plánových kalkulácií na finančný plán.
3. Operatívna kalkulácia
Operatívna kalkulácia (ak sa nezostavuje pravidelne, nazýva sa aj momentová kalkulácia) je nástrojom na ukladanie konkrétnych úloh vnútropodnikovým útvarom na úrovni vopred stanovených nákladov. Tie vyjadrujú technické, technologické a organizačné podmienky známe v čase jej zostavovania pre obdobie realizovania kalkulovaných výkonov. Zostavuje sa na základe podrobných operatívnych noriem spotreby, ktoré majú platiť v časovom momente uskutočňovania výkonu. Operatívne normy stanovujú príslušné technické útvary podľa predpokladaných, ale reálnych podmienok výroby v príslušnom časovom úseku. Operatívne kalkulácie môžu bezprostredne poskytnúť prehľad o tom, aké náklady vzniknú na uvažovaný výkon. V operatívnych kalkuláciách je už premietnutá realizácia úloh technickej prípravy výroby pri znižovaní nákladov zo zavedených zmien konštrukcie, technológie a organizácie výrobného procesu (prevádzkovej činnosti). Tým sa umožňuje kontrola plnenia limitov stanovených pre útvary technickej prípravy výroby na zníženie nákladov, napríklad pri rozhodovaní. V podmienkach sériovej výroby, kde sa uplatňuje normová metóda kalkulácie výroby, má osobitný význam ročný variant operatívnej kalkulácie zostavenej k stanovenému dňu, ktorá sa označuje ako základná kalkulácia. Operatívna kalkulácia sa využíva predovšetkým v hromadnej a sériovej výrobe ako momentová kalkulácia pri vypracúvaní plánu.
4. Dodatočné (výsledné) kalkulácie
Dodatočné (výsledné) kalkulácie nákladov sa vypracúvajú po ukončení výroby príslušného výrobku a vyjadrujú výšku skutočných nákladov výrobku (výkonu). Sú nástrojom kontroly, či podnik dodržal plánované náklady daného výkonu. Skutočné náklady výkonu sa pritom porovnávajú s jeho plánovanými nákladmi, čo je základom pri kontrole hospodárnosti. Podkladmi pre zostavenie výsledných kalkulácií sú údaje účtovnej evidencie, prípadne operatívnej evidencie a štatistiky. Porovnaním výslednej kalkulácie s predbežnou (operatívnou alebo plánovou) možno robiť rozbor efektívnosti výroby, najmä z hľadiska príčin, ktoré spôsobili negatívne odchýlky skutočnosti oproti plánu. Nevýhodou je, že sa to robí až dodatočne, takže získané poznatky možno použiť iba v nasledujúcom období.
Postupná kalkulácia
Postupná kalkulácia je taká kalkulácia, v ktorej sa spotrebované polotovary vlastnej výroby alebo iné výkony z predchádzajúcich stupňov alebo fáz výroby uvádzajú v kalkulácii nákladov výkonov ďalších stupňov alebo fáz v samostatnej kalkulačnej položke, napr. „Polotovary vlastnej výroby“, „Výkony mechanizmov“ alebo „Poddodávky“. Ako postupná kalkulácia sa zostavuje kalkulácia vyššej dodávky.
Kalkulácie z hľadiska rozsahu nákladov
Obidva spôsoby zostavovania kalkulácií - úplné a neúplné - sú prakticky využiteľné a nenahraditeľné. Podmienky, v ktorých sa kalkulácie zostavujú, resp. v ktorých sa hodnotí ekonomický prínos výkonov, sú rôzne, preto treba vždy zvážiť, ktorú metódu použiť.
1. Kalkulácia úplných nákladov (absorpčná kalkulácia)
Základom kalkulácie úplných nákladov je snaha priradiť všetky podnikové náklady jednotlivým výkonom. Táto kalkulácia obsahuje všetky náklady spojené s uskutočňovaním a realizáciou výkonu, preto sa nazýva aj kalkulácia absorpčná. Pre kalkuláciu úplných nákladov je určitý výrobný program rozhodujúcim predpokladom pre pomerne presnú predpoveď výšky nákladov. Nepostihuje však dynamiku nákladov v závislosti od zmien objemu výkonov.
2. Kalkulácia variabilných (neúplných) nákladov
Pre vedenie podniku je dôležité práve určenie sortimentu výkonov v daných podmienkach s optimálnymi nákladmi, resp. získanie zásadných informácií, či rozšírenie sortimentu v rámci existujúcej výrobnej kapacity bude pre podnik znamenať ekonomický prínos. Náklady teda nemajú byť len následkom, ale predpokladom plánovania objemu a sortimentu výroby. Toto môže poskytnúť práve kalkulácia variabilných (neúplných) nákladov. Základom kalkulácie neúplných nákladov je rozdelenie nákladov na náklady variabilné - závislé na objeme výkonov - a náklady fixné - závislé na čase. Kalkulácia neúplných nákladov do kalkulácie výrobku zahŕňa len variabilné náklady.
Za ziskové rozpätie výrobku sa potom považuje marža (rozdiel medzi predajnou cenou a variabilnými nákladmi), t. j. príspevok na úhradu fixných nákladov a zisku. Toto vymedzenie príspevku na úhradu má zatiaľ viac-menej teoretický charakter, lebo celkové variabilné a fixné náklady sa samostatne sledujú len v malom počte podnikov. Namiesto príspevku na úhradu sa potom používa hrubé rozpätie, ktoré sa zistí ako rozdiel medzi cenou a priamymi nákladmi. Zostavenie takýchto kalkulácií je jednoduchšie a ľahšie, pretože odpadá rozpočítavanie režijných nákladov na kalkulačnú jednotku. Umožňuje rýchlejšiu orientáciu v oblasti cien, najmä pri dodatočnom využití voľnej výrobnej kapacity, variabilné náklady kalkulačnej jednotky sú totiž v tomto prípade hraničné náklady, ktoré predstavujú dolnú hranicu ceny. Marža sa stáva proporcionálnou zložkou ceny.
Avšak, nie je známy zisk na jednotku produkcie a teda ani to, nakoľko výrobky prispievajú k tvorbe zisku podniku. Zistenie zisku až po skončení bežného obdobia pre racionálne riadenie podniku nestačí. Nepoznáme ani druhú časť marže - výšku podielu fixných nákladov pripadajúcich na jeden výrobok. Rentabilita sa pri výkonoch v tomto prípade zistí vo vzťahu marže k cene. Výška tohto ukazovateľa určuje poradie výhodnosti výkonu so zreteľom na úhradu fixných, resp. režijných nákladov a maximalizáciu zisku. Ak sa vychádza z predpokladu, že podiel fixných nákladov na nákladoch celkove sa nemení alebo rastie, potom každý pokles priemerného príspevku na úhradu signalizuje, že klesá rentabilita výkonov. Ak podnik nemá byť stratový, príspevok na úhradu sa musí minimálne rovnať fixným nákladom.
Kalkulácia variabilných nákladov sa môže aplikovať pri neúplnom využívaní výrobnej kapacity, dostatočnom množstve vstupných výrobných faktorov, pomerne stálom výrobnom programe, známych predajných cenách a keď nedochádza ku skokovému vývoju fixných nákladov.
Kalkulácie z hľadiska využitia výrobnej kapacity
1. Dynamická kalkulácia (kapacitná kalkulácia)
Dynamická kalkulácia je taká kalkulácia, pri ktorej sa berie do úvahy vývoj nákladov v čase, ide vlastne o problematiku tzv. dlhodobých nákladov. V praxi sa dynamická kalkulácia označuje ako kapacitná kalkulácia, teda taká, pri ktorej sa berie do úvahy vyrábané množstvo, ktoré sa v čase mení. Je veľmi závislá od nevyhnutného rozdelenia nákladov na fixné a variabilné a na ich správnom zistení.
2. Statická kalkulácia
Statická kalkulácia nepredpokladá rôzny stupeň využitia výrobnej kapacity.
tags: #kalkulacie #na #plosny #postrek #v #polnohospodarstve