Figovník (Ficus carica) je v posledných rokoch čoraz populárnejší medzi záhradkármi. Tento nenáročný subtropický ovocný ker alebo nižší strom si nachádza čoraz viac priaznivcov aj v našich končinách, a to vďaka svojej dekoratívnosti, chutným plodom a relatívnej nenáročnosti. Jeho veľké laločnaté listy, krehká silueta a sladké, zdravé plody dodávajú každej záhrade nádych Stredomoria.
Pôvod a rozšírenie figovníka
Figovník má svoje korene v subtropických oblastiach Blízkeho východu a západnej Ázie. Existujú archeologické dôkazy o jeho pestovaní už od 9000 pred n. l., čo z neho robí jednu z prvých kultúrnych rastlín pestovaných človekom. Už od stredoveku sa umelo vysádzal v celom Stredomorí a vďaka zmenám klímy a šľachteným odrodám sa dnes úspešne pestuje aj v oblastiach s miernou zimou, ďaleko od svojho pôvodného rozšírenia.
Charakteristika rastliny
Figovník je opadavý ker alebo malý strom, ktorý zvyčajne dorastá do výšky 3 až 5 metrov, v prirodzených podmienkach dokonca až do 10 metrov. Koruna starších stromov býva veľmi široká a nízka, často nepravidelná. Konáre vyrastajú nízko nad zemou zo skrúteného alebo ohnutého kmeňa. Kôra je hladká, svetlo alebo olovnato sivá s jemným vzorom. Listy sú tuhé, kožovité, veľké 10 až 30 cm, dlaňovito členené do 3-7 lalokov. Laloky sú zaokrúhlené, na líci tmavozelené, drsne chlpaté a matné. Na jednej rastline sa môžu vyskytovať listy rôzneho tvaru, sú veľmi variabilné.
Kvety a plody
Kvety figovníka sú malé a nenápadné, uzavreté v nápadnom zelenom, bankovitom alebo hruškovitom útvare s malým otvorom na vrchole. Doba kvitnutia je od marca do júla. Figa sa však môže vyvinúť aj bez opelenia alebo oplodnenia, tzv. partenokarpicky. Plody, čiže nepravé plody figovníka, dozrievajú do zelených, žlto zelených, fialovo zelených alebo černastých farieb. Chuť plodov je sladká a šťavnatá, s príjemnou špecifickou arómou. Figy sú bohaté na vlákninu, antioxidanty, železo, draslík a vápnik, čo z nich robí cenný doplnok výživy.
V našich podmienkach plodí väčšina figovníkov bez opelenia. Plody, súplodie - figy, dozrievajú u nás od augusta do konca októbra. Figovník začína rodiť pomerne skoro - už v druhom roku po vysadení. Rodí každoročne a väčšina pestovaných odrôd v dvoch vlnách. Prvá úroda sa tvorí z jarného kvitnutia a dozrieva už v lete. Druhá vlna vzniká na jeseň, no plody z nej zvyčajne nestihnú úplne dozrieť. Ak sa na figovníku vytvoria plody, no ešte zelené opadnú, dôvodom môže byť chýbanie špeciálnych hmyzích opeľovačov, ktoré niektoré odrody potrebujú. Tieto plody, s výnimkou najmenších, sú vynikajúcou surovinou na kompóty.
Podmienky pre pestovanie
Figovník vyžaduje teplé a slnečné miesto, ideálne orientované na juh alebo juhozápad, na záveternom stanovisku. Uprednostňuje vlhkú, dobre odvodnenú, mierne vápenatú pôdu s vysokým obsahom humusu. Vyžaduje aspoň 8 hodín priameho slnečného svetla denne. Figovníku vyhovujú rôzne typy pôd, od ľahkých pieskov až po bohaté organické íly a ťažké íly, pokiaľ je zabezpečená dostatočná drenáž. V subtropických oblastiach je rastlina úplne nenáročná, dokáže rásť na akomkoľvek slnečnom mieste, znáša suché pôdy chudobné na živiny a dokáže sa uchytiť aj v skalných rozsadlinách či na kamenných stenách.
Pôda a výsadba
Figovníky nie sú náročné na pôdu. Stačí im bežná záhradná zemina, ideálne slabo alkalická. Výsadbová jama by mala byť minimálne 60x60x60 cm. Do jamy na dno aplikujte kompost alebo záhradnícky substrát zmiešaný s pieskom. Figovník môžete vysadiť do jamy hlbšie, než bol pestovaný v kvetináči. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú do voľnej pôdy od jari do jesene. Voľnokorenné rastliny je odporúčané vysádzať alebo presádzať na jar po odoznení mrazov, keď je pôda už teplejšia.
Zálievka a hnojenie
Rastliny figovníka vynikajúco znášajú sucho, čo je výhodné v súčasných teplejších a suchších letách. Doplnkovú zálievku ocenia najmä počas rastu plodov, ale v období ich dozrievania by sa polievanie malo obmedziť, aby sa predišlo praskaniu plodov. V prípade pestovania v nádobách je potrebná vyššia zálievka. Hnojenie nie je nevyhnutné, ale rastliny na prihnojenie v čase intenzívnej vegetácie a tvorby plodov dobre reagujú. Odporúča sa použiť hnojivo s postupným uvoľňovaním alebo špeciálne hnojivo pre figovníky. Hnojenie by sa malo vykonávať do konca septembra. Kontajnerované rastliny vyžadujú doplnkové prihnojovanie. Závlahu a výživu úplne vylúčte počas zimovania.
Ochrana pred mrazom a zazimovanie
Jediným významným problémom pri pestovaní figovníka v našich podmienkach sú zimné mrazy. Odolnejšie odrody znesú v dobre vyzretom dreve približne -15 °C, pri vyšších mrazoch dochádza k poškodeniu púčikov, výhonkov a silnejších konárov či kmeňov. V najteplejších oblastiach republiky a v mestách, kde sú kríky chránené zástavbou, je možné figu pestovať na vonkajšom stanovišti, ak je leto a začiatok jesene dostatočne teplé, aby jarná násada plodov stihla dozrieť.
Zimná ochrana je nevyhnutná. Proti menším mrazom pomôže obalenie konárov textíliou, ale pri teplotách klesajúcich k -15 °C je potrebná sofistikovanejšia ochrana. Veľmi účinné je ohnutie konárov k zemi a ich zakrytie alebo zahrnutie rôznym materiálom, napríklad suchým lístím, potom prikryté nepremokavou plachtou a zahádzané trávou. Starším kríkom môže stačiť obloženie čečinou. V prípade silnejších mrazov môžu konce výhonkov zmrznúť, počas veľmi chladných zím môže rastlina celá vymrznúť až po zem. Vymrznuté výhonky treba zrezať až na živé drevo a rany zatrieť.
Rastliny možno pestovať aj vo veľkých prenosných kontajneroch a tie na zimu schovávať do pivnice, garáže alebo inej nevykurovanej miestnosti. Figovníky potrebujú počas zimy vegetačný pokoj, takže nízka teplota mierne nad nulou je nutnosťou. Na jar, približne koncom marca, ich môžete znovu umiestniť von a prihnojiť. Dobre zazimované figovníky na jar rýchlo rašia a prinášajú bohatú úrodu.
Rez figovníka
Hoci figovníky nevyžadujú radikálny rez, čiastočný zásah je nutný. Každoročne sa odstraňujú odumreté, namrznuté, suché či inak poškodené konáriky. V prvých rokoch po výsadbe sa robí výchovný rez, kedy sa skráti hlavný výhonok na 5-6 púčikov, čím sa podporí rozvetvenie a obrast, kde sa vytvorí základ úrody. Odrodené výhonky sa odstraňujú po minuloročné drevo, v pazuchách sa vytvoria nové plody. Pre pevnosť a dobre rozloženú kostru kríka je dôležitý každoročný rez.
Odrody figovníkov
Existuje množstvo odrôd figovníka, nie všetky sú však vhodné na pestovanie u nás. Ich vhodnosť limituje najmä minimálna teplota, ktorú jednotlivé odrody znesú. Vyhýbajte sa odrodám náchylným na nízke teploty. Ďalším faktorom je opeľovanie. Keďže drobná osička, ktorá zabezpečuje opeľovanie, u nás nežije, je dobré zvoliť odrody, ktoré nevyžadujú opelenie (partenokarpické).
Choroby a škodcovia
Figovníky sú v našich podmienkach prakticky bezproblémové z hľadiska chorôb a škodcov. Ojedinele sa môžete stretnúť s tzv. hrdzou figovníkov (hnedočervené škvrny na listoch), ktorá sa objavuje v chladnom a vlhkom prostredí a môže spôsobiť opadanie listov a oslabenie rastliny. Najznámejším škodcom je listomôľka figovníková, malá húsenička vyžierajúca listy a pokrývajúca ich pavučinkami. Z ďalších chorôb sa môže vyskytnúť vírusová mozaika. V skleníku ho môžu napadnúť molice, prípadne mravce prilákané šťavou z prasknutých plodov.
Využitie figovníka
Figy sú nielen chutnou a výživnou poživatinou, ale aj liekom. Konzumujú sa čerstvé, sušené, alebo sa z nich vyrábajú kompóty, džemy či víno. Odvar z fíg v mlieku sa používa pri kašli, bolestiach v krku a prechladnutí. Odvar z listov pomáha pri bronchiálnej astme či chorobách obličiek. Listy majú protizápalový účinok a prikladajú sa na rany a vredy.
Rozmnožovanie figovníka
Váš záhradnícky zážitok s figovníkom môže byť obohatený o sladké a zdravé plody, ktoré si budete môcť vychutnať priamo z vlastnej záhrady.