Kompostovanie je biologický proces, pri ktorom sa organický materiál z domu a záhrady mení na humus pôsobením kyslíka, baktérií a mikroorganizmov. Na to, aby proces kompostovania prebehol úspešne, je potrebné vytvoriť optimálne podmienky pre činnosť a rozvoj mikroorganizmov a pôdnych organizmov, ktoré sa na kompostovaní podieľajú. Kompost je vhodný na zlepšenie vlastností pôdy. V závislosti od obsahu živín sa zrelý kompost môže používať aj ako hnojivo na kvetinové a zeleninové záhony.
Základné predpoklady pre úspešné kompostovanie
Proces kompostovania si vyžaduje dodržiavanie určitých zásad, aby sa dosiahla optimálna premena organického materiálu na prospešný humus.
Správna veľkosť materiálov
Materiál, ktorý sme nazbierali, musíme pred zamiešaním do kompostu upraviť na správnu veľkosť. Najdôležitejšie to je v prípade ťažšie rozložiteľných materiálov (uhlíkatých) - drevo, stonky starších rastlín, tvrdšie časti zeleniny, slama, kukuričné kôrovie. Úpravu veľkosti materiálov, ktoré chceme kompostovať, môžeme urobiť pučením, sekaním, lámaním, strihaním. Platí, že čím sú menšie častice, ktoré chceme kompostovať, tým sa rýchlejšie skompostujú. Drvením totiž zväčšujeme plochu, na ktorú môžu mikroorganizmy a pôdne organizmy pôsobiť. Rovnako nám menšia veľkosť častíc pomôže aj pri manipulácii s materiálom (napr. pri prekopávaní). Veľkosť jednotlivých častíc, ktoré ideme kompostovať, má však vplyv aj na ostatné základné podmienky, ktoré musíme dodržať.
Vyvážené miešanie materiálov
Základným predpokladom pre dobrý rozklad je vyvážené miešanie materiálov. Do kompostéra by sme ich nemali dávať len tak bezhlavo. Každý druh má totiž iné vlastnosti. Platí, že dusíkaté materiály (hnoj, trus, pokosená tráva, kuchynský biologický odpad, pozberové zvyšky zo záhrady...), ktoré sú väčšinou mäkké, šťavnaté a zelené; musíme zmiešavať s uhlíkatými (drevná štiepka, piliny, hobliny, lístie, slama, papier...), ktoré sú zväčša tvrdé, hnedé, suché. Ak budeme kompostovať všetok záhradný odpad so zvyškami z kuchyne, mali by sme sa priblížiť k správnej surovinovej skladbe. Optimálny pomer C:N v namiešanom kompostovanom materiáli je 30 - 35:1 v prospech uhlíka. Keďže uhlíkaté materiály vznikajú na záhrade väčšinou v inom období ako dusíkaté, je vhodné si ich upravené uskladniť. Skladovať ich môžeme napr. vo vreciach vedľa kompostéra.
Zabezpečenie dostatočného prístupu vzduchu
Kompostovanie je aeróbny proces - za prístupu kyslíka. Vyššie bolo napísané, že čím menšie častice do kompostu dávame, tým sa nám skôr skompostujú. Platí však aj toto pravidlo: čím sú menšie častice, tým je medzi nimi menej dutiniek, kde sa môže udržať vzduch. Bez neho však kompost iba hnije a zapácha. Na prístup vzduchu by sme mali myslieť už pri výbere kompostéra. Nesmieme zabudnúť na vetracie otvory, ktoré umožnia samovoľné prevzdušňovanie. Ďalšou z možností ako zabezpečiť dostatok vzduchu v komposte je jeho prekopávanie. Malo by sa prekopávať minimálne 1-2x počas doby rozkladu. Prácu si môžeme uľahčiť, ak pri zakladaní kompostu na dne kompostéra urobíme tzv. drenážnu vrstvu z väčších (cca 20 cm), hrubších (cca 2-5 cm) konárov. Do nej potom vpichnime niekoľko (podľa veľkosti kompostéra, ideálne 2 až 5 ks) perforovaných trubiek, ktoré budú mierne presahovať úroveň zásobníka. Až potom do zásobníka začneme ukladať materiály na kompostovanie. Tento systém zabezpečí dostatočné prevetranie kompostu. Namiesto trubiek môžeme použiť napr. drevené koly, ktoré po naplnení kompostéra vytiahneme, čím zabezpečíme prúdenie vzduchu (komínový efekt). Prekopávkou okrem prevzdušnenia zabezpečíme aj dôkladné premiešanie všetkých kompostovaných materiálov, čím sa zabezpečí rovnomernejší rozklad.
Udržiavanie správnej vlhkosti
Správna vlhkosť je nevyhnutnou požiadavkou správneho kompostovania. Ak má kompostovaný materiál nedostatok vlhkosti, proces sa spomaľuje alebo až zastavuje. Správna vlhkosť úzko súvisí s predchádzajúcimi podmienkami. Čím je hrubšia štruktúra zmesi materiálov, tým môže obsahovať vyššiu vlhkosť, ale aj tým dlhšie trvá rozkladný proces. Nesmieme zabudnúť, že do uzavretého kompostéra sa bez našej pomoci voda nedostane. Pri pokročilejšom rozklade sa dá optimálna vlhkosť zistiť jednoduchým spôsobom: hrsť kompostovaného materiálu stisneme v ruke. Medzi prstami by sa malo objaviť len niekoľko kvapiek tekutiny (cca 3 až 4). Po roztvorení ruky by mala zmes materiálov zostať pohromade. Ak vytečie veľa vody, je materiál prevlhčený a musíme do neho pridať suché, savé a hrubšie materiály.
Čo možno kompostovať a čo nie
Na kompostovanie je vhodný len odpad organického pôvodu. Je dôležité, aby neobsahoval žiadne škodlivé alebo nevhodné suroviny, ako sú plasty a kompozitné materiály, fólie, guma, drevo alebo kosti. V opačnom prípade nebude kompostovanie úspešné a váš kompost nebude vhodný na neskoršie použitie.
Vhodné materiály na kompostovanie:
- Zvyšky z kuchyne (ovocie, zelenina, kávová usadenina, čajové vrecúška)
- Pokosená tráva
- Listy zo stromov a kríkov
- Drevná štiepka, piliny, hobliny
- Slama
- Papier a kartón (nesmie byť potlačený farebnými atramentmi)
- Pozberové zvyšky zo záhrady
- Hnoj a trus (najmä od bylinožravcov)
Nevhodné materiály na kompostovanie:
- Mäso, ryby a mliečne výrobky (priťahujú škodcov a spôsobujú zápach)
- Kosti
- Tuky a oleje
- Chemicky ošetrené rastliny
- Choré rastliny (môžu obsahovať patogény)
- Plasty, sklo, kovy
- Textílie
- Drevná hmota z chemicky ošetreného dreva
- Výkaly mäsožravých zvierat (kvôli riziku prenosu parazitov a chorôb)
Výber miesta pre kompost
Pre kompost si v ideálnom prípade vyberte tienisté alebo polotieňové miesto v záhrade, ktoré je chránené pred vetrom. Slnečné miesto nie je vhodné, pretože kompost v lete rýchlo vysychá. Váš kompost potrebuje priame spojenie s pôdou, aby sa v ňom mohli vyskytovať pôdne živočíchy, napríklad dážďovky. Neumiestňujte ho na pevný povrch (kameň alebo betón). Pri výbere miesta dbajte na to, aby bol kompost ľahko a pohodlne prístupný. Ešte jedna rada pre väčšiu harmóniu v susedských vzťahoch: neumiestňujte kompost priamo na hranicu pozemku.
Zakladanie kompostoviska
Kompostovisko by v zásade nemalo presiahnuť šírku a výšku 1,50 m. Pre biologickú premenu musí byť vždy k dispozícii dostatok kyslíka a vlhkosti. Príliš prevzdušnený kompost rýchlo vysychá; príliš nepriepustný kompost neposkytuje dostatok kyslíka pre potrebné pôdne organizmy. Preto je veľmi dôležité, aby bol kompostovaný materiál dostatočne rôznorodý pre správny pomer. V zásade platí, že čím je zmes pestrejšia, tým je kompost hodnotnejší. Aby ste urýchlili kompostovanie, mali by ste všetok odpad nakrájať alebo nakrájať na čo najmenšie kúsky. Môžete tiež pridať ďalšie živiny. Každú čerstvo pridanú vrstvu kompostu napríklad jednoducho posypte urýchľovačom kompostovania. Je biologicky aktívny a veľmi účinný. Už za šesť až osem týždňov budete mať kvalitný mulčovací kompost. Mimochodom: počas dlhších období sucha je potrebné kompost z času na čas zalievať.
Kedy je kompost zrelý?
Za predpokladu dobrých rozkladných procesov je kompost zvyčajne po dvoch až troch mesiacoch polozrelý. Má vôňu čerstvej lesnej pôdy a okrem niekoľkých hrubých častí už nemá vláknitú štruktúru. Kompost je zrelý najneskôr po šiestich mesiacoch. Spoznáte ho podľa toho, že organické zložky sa zmenili na tmavý humus s výraznou vôňou.
Test klíčivosti
O zrelosti kompostu sa môžete presvedčiť aj praktickým testom, tzv. testom klíčivosti. Tento test pozostáva v odbere podielu kompostu, ktorý navlhčíme a umiestnime do misky. Princípom tohto testu fytotoxicity je vysiatie žeruchy do kompostu. Kompost navlhčíme, misku prikryjeme fóliou tak, aby sme v nádobe udržali určitú vlhkosť. Ak nám semená žeruchy nevyklíčia vôbec, znamená to, že kompost nie je pripravený, a že sa v ňom nachádzajú látky škodlivé pre rastliny. Intenzívne zelené klíčne lístky svedčia o vyzretom komposte, zatiaľ čo žlté alebo hnedé lístky o nevyzretom, surovom komposte.
Na čo sa dá kompost použiť?
Kompost je v zásade vhodný pre celú záhradu. Jeho použitie sa odporúča najmä v záhrade pred jarnou výsadbou a ako pôdny kryt pod stromami a kríkmi. Na plochy s kyslomilnými rastlinami (rododendrony, fuchsie a vresy) by ste kompost nemali používať, pretože tieto rastliny môžu zožltnúť. V závislosti od typu výsadby a množstva už pridaného hnojiva sa kompost rozprestrie vo vrstve vysokej do piatich centimetrov a povrchovo sa zapracuje hrabľami. Obsahuje veľké množstvo fosforu a draslíka. Ak okrem kompostu používate aj iné hnojivá, mali by ste to brať do úvahy.
Kompost má široké uplatnenie nielen v záhrade ale aj v domácnosti. Ocení ho pôda pri jej zúrodňovaní, trávnik, takmer všetky plodiny, ovocné stromy a taktiež izbové rastliny. Obsahuje totiž nespočetné množstvo výživných látok, ktoré podporujú ich rast. Zároveň sa jeho tvorbou podieľate na ekologickom spôsobe nakladania s biologickými odpadmi.
Zrelý kompost je stabilný, nie je príliš silný, a preto ak disponujeme jeho malým množstvom, môžeme ho umiestniť aj lokálne - napr. priamo k rastlinám. Odporúča sa aplikovať 10-20 kg kompostu na 1 meter štvorcový ročne. Vzhľadom k vysokej zásobe živín nie je potrebné vo väčšine záhrad používať viac ako 2 -3 litre kompostu na 1 m2. Toto množstvo platí hlavne pre zeleninovú záhradu, živé ploty a okrasné kríky.
Z kompostu si môžete pripraviť aj výživný výluh. Ten je ideálny ako listové hnojivo v podobe postreku, ktoré rastliny rýchlo zásobuje živinami. Rastliny, ktoré sú pravidelne vyživované kompostovým výluhom, sú odolnejšie proti chorobám a škodcom. Výluh si pripravíte zmiešaním 1 kg zrelého preosiateho kompostu s 10 l vody.
Prečo sa oplatí kompostovať?
Vytváraním vlastného kompostu získavame cenné univerzálne hnojivo prospešné nielen v našej záhrade, ale aj v domácnosti. Povrchové kompostovanie je užitočným doplnkom kompostovania. Zvyšky úrody, listy a odumreté časti rastlín sa rozprestierajú na povrchu pôdy priamo na mieste ich vzniku. Hrubý a drevnatý materiál by sa mal opäť používať len v rozdrvenej forme. Výsledkom je mulčovací kryt, ktorý významne prispieva k zdraviu rastlín a pôdy.
Kompostovanie je postavené na jednoduchom procese, ktorý si však vyžaduje určité zásady. Kompostovanie je postavené na jednoduchom procese, ktorý si však vyžaduje určité zásady. Kompostovanie je postavené na jednoduchom procese, ktorý si však vyžaduje určité zásady.