Pestovanie papriky: od predpestovania až po zber

Paprika (Capsicum) patrí, podobne ako paradajky alebo zemiaky, do čeľade ľuľkovitých. Jedlé plody rastliny našli široké uplatnenie v kuchyniach celého sveta. Rod paprika zahŕňa viac ako 40 rôznych druhov a desiatky, ak nie stovky odrôd, ktoré sa od seba líšia veľkosťou či tvarom kríka, farbou, veľkosťou i chuťou plodov, prípadne aj obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje pálivú chuť.

V záhradách bežne nájdeme hlavne papriku siatu (Capsicum annuum). Ide o jednoročnú rastlinu a hospodársky veľmi významnú plodinu. Tento druh zahŕňa širokú škálu farieb a chutí, nájdeme tu klasické sladké „bell“ papriky, kapie, feferónky, chilli papričky a ďalšie. Paprika je cenená nielen pre svoju chuť, ktorá sa líši v závislosti od odrody, ale aj pre svoje zdravotné vlastnosti - je plná vitamínov a minerálov. Má tiež nízky obsah kalórií, takže je vlastne ideálnou pochúťkou pre ľudí.

Prečo pestovať kapiu? Jej zdravotné benefity

Kapia je u nás veľmi obľúbenou odrodou, predovšetkým pre jej sladkastú chuť a šťavnatú dužinu. Tieto červené papriky v sebe však ukrývajú omnoho viac. Kapia je bohatým zdrojom antioxidantov a vitamínov A, C, K, a tiež vlákniny a karotenoidov. Paprika je hotovou zásobárňou vitamínu B, C a pre ľudské zdravie je veľmi dôležitá, hlavne v čerstvom stave.

Kapia, podobne ako iné druhy paprík, priaznivo vplýva na naše zdravie. Odporúča sa pri redukčnej diéte, pri nedostatku železa, ale tiež ako prevencia kardiovaskulárnych ochorení. Zelená paprika je skvelý zdroj kyseliny listovej a vitamínu E. Vitamíny v paprike sú skvelé pre zdravý zrak. Karotenoidy chránia ľudskú sietnicu pred oxidačným poškodením, čím môžu znížiť riziko šedého zákalu aj makulárnej degenerácie.

Má mnoho nesporných prínosov pre zdravie, preto nečudo, že ju s obľubou konzumujeme nielen čerstvú, ale tiež spracovanú.

Predpestovanie sadeníc papriky

Pestovanie paprík zo semienok je jedna z najčastejších variant, ku ktorej sa záhradkári prikláňajú. Paprika pochádza z teplej a slnečnej Strednej Ameriky, preto má pomerne vysoké nároky na teplo a svetlo. Od klíčenia cez pestovanie až po obdobie zberu je veľmi náročná na teplo. Nemá rada striedanie teplých a studených období počas vývinu a ani neskôr jej nesvedčia výraznejšie denné výkyvy teplôt.

Výber semien a substrátu

Dbajte na certifikované osivá, semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné. Pri výbere substrátu na vysievanie osiva si treba dať záležať. Musí byť kvalitný s upraveným pH (6 až 8) a s nižším obsahom živín. V zasolených alebo kyslejších pôdach rastú papriky nevyrovnane a často trpia chlorózami. Nepoužívame zeminu zo záhrady ani čistú rašelinu, volíme kvalitný výsevný alebo supresívny substrát. Neobsahuje veľa živín ani solí, na ktoré sú klíčiace papriky veľmi háklivé.

Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť.

Optimálny termín výsevu

V našich podmienkach sa paprika pestuje iba z predpestovanej sadby. Papriku možno predpestovať už koncom januára, avšak najvhodnejší termín na predpestovanie je 2. február (Hromnice), inak by sa mal výsev robiť najneskôr do 20. februára. Semená papriky majú dlhšie dobu klíčenia, preto ju môžeme vysievať už koncom februára, prípadne začiatkom marca. Druhá polovica februára a začiatok marca je na vysievanie najoptimálnejšie obdobie, dlhší deň a viac svetla mladým rastlinkám prospeje.

Platí, že do polovice februára už majú byť semiačka papriky zasadené. Semienka si vysaďte 6 - 8 týždňov pred sadením do záhrady. Za tento čas vám sadenice dorastú do veľkosti približne 10 - 20 cm. Celková dĺžka predpestovania je 70 - 90 dní.

Postup výsevu a podmienky klíčenia

Osivo papriky vysievame do výsevných misiek naplnených substrátom. Semená papriky následne rozosejeme na vrch substrátu. Výsevy musia byť rovnomerné, jednotlivé semienka sa nemajú dotýkať. Papriku nemusíme vysievať do riadkov, pretože mladé rastlinky budeme neskôr pikírovať. Po výseve semená zasypeme tenkou vrstvou substrátu a jemne ho utlačíme. Ideálna hĺbka vysievania je 0,5 až 1 cm. Vysiate semienka zasypte niekoľko milimetrovou vrstvičkou jemne preosiateho substrátu, ktorý udržujte primerane vlhký.

Takto vysadenej paprike musíme zabezpečiť vhodné svetelné a teplotné podmienky. Rastliny potrebujú čo najviac slnečných lúčov, aby neboli slabé, s tenkými stonkami a zle vyvinutými koreňmi. Výsevnú misku je najlepšie umiestniť na slnečný parapet, ktorý nie je tesne pri vykurovacích telesách. Na pestovanie vyberte miesto so stálou teplotou medzi 20 a 30 °C.

Papriky potrebujú na klíčenie vysoké teploty, ideálne 26 až 30 °C. Hoci v byte im takéto podmienky zabezpečíte len ťažko, skúste sa im aspoň priblížiť. Myslite na to, že teplota je na prvom mieste. Semená klíčia pri teplote 18 °C, no hneď po vysiatí je dôležité udržať vysokú teplotu 26 až 30 °C cez deň a 20 až 22 °C v noci. Paprika potom najlepšie klíči pri teplote 27-30 °C (7 - 8 dní). Avšak pri teplote 13-14 °C sa doba klíčenia zdvojnásobuje (15 dní), a pri teplote pod 13 °C sa klíčenie zastavuje. Doba klíčenia je taktiež závislá na odrode a veku osiva.

Výsevy môžeme podporiť zakrytím fóliou pre lepšie udržanie vlhkosti. Zalievame rosením, inak hrozí vyplavenie semien.

Pikírovanie a starostlivosť o mladé priesady

Po vyklíčení semien, asi o 2 až 3 týždne po výseve, získame mladé rastlinky. Keď sa začnú objavovať klíčne lístky, teplotu znížte na 20 až 22 °C cez deň a 14 až 16 °C v noci. Rastlinám doprajte dostatok svetla a teplotu asi 22 °C cez deň a okolo 15 °C v noci. Pri zamračenom počasí ju znížte. Po vyklíčení sa teplota upraví na 15-17 °C (približne na týždeň) a následne na 17-20 °C počas dňa a počas noci by mala teplota klesnúť približne o 5 °C až do finálnej veľkosti sadeníc.

V období dvoch klíčnych listov prichádza na rad pikírovanie. Ak ste siali redšie, nechajte semenáčiky pred rozsádzaním zosilnieť a pikírujte až keď ich môžete pohodlne uchopiť medzi prsty do črepníkov s priemerom 6 až 8 cm. Rastlinky opatrne vyberieme z misky a rozdelíme ich koreňové sústavy. Papriky presádzame do vopred pripravených nádobiek. Môžeme použiť malé kvetináče, tégliky od jogurtov a podobne. Do každého umiestnime 2 mladé rastlinky.

V tomto kroku použijeme plnohodnotný substrát, najlepšie s postupne sa uvoľňujúcimi živinami. Vypestovať si však môžete aj takzvanú voľnokorennú sadbu, keď ich prepikírujete do debničiek so 6 až 7 cm vrstvou substrátu. Získané priesady necháme rásť na svetlom parapete, zavlažujeme a pravidelne otáčame, aby mali vyrovnaný rast.

Výsadba papriky na trvalé stanovisko

Pred tým, ako papriku vysadíte von, bude sa musieť aklimatizovať. Aklimatizácia by mala trvať aspoň týždeň. Priesady otužujte - rastúce priesady polievajte opatrne, ideálne 2- až 3-krát za týždeň. Paprika nemá rada premokrenie, zemina preto musí medzi jednotlivými zálievkami mierne preschnúť. Na tento účel aklimatizácie vyberte miesto v polotieni kryté pred vetrom. Prvý deň nechajte papriku vonku na 2 - 3 hodiny. Počas nasledujúcich dní tento čas postupne predlžujte. Meniť by ste mali tiež miesto aklimatizácie, aby mala viac slnka.

Termín a podmienky výsadby

Najlepší čas na sadenie papriky závisí najmä od počasia. Sadenice presadíme z nádobiek do skleníka týždeň alebo dva po poslednom mraze, keď sa počasie ustáli na vyššej teplote. Do vykurovaného skleníka ich môžete sadiť už v druhej polovici marca, do studeného v druhej polovici apríla a na vonkajšiu hriadku po 15. máji.

Výsadba do voľnej pôdy je od 15. mája, do krytých stavieb (fóliovník, skleník) o dva týždne skôr. Von ich budete môcť presadiť až vtedy, keď priemerná nočná teplota neklesne pod 12 °C. Dôležité je tiež, aby ich neohrozil mráz. Paprika by sa nemala na trvalé stanovisko vysadzovať, pokiaľ teploty klesajú pod 8 °C. Pri tejto teplote zastavuje rast a nastáva takzvané sprchávanie (opad) kvetov. Keď sa počasie vonku ustáli a pôda prehreje približne na 15 °C, môžete začať s presádzaním.

Vhodné sadenice k výsadbe na trvalé stanovisko by mali mať 250 - 300 mm s viditeľnými prvými kvetnými základmi. Priesada je vhodná na vysádzanie, keď je 12 až 14 cm dlhá, husto olistená, stonka má priemer 5 mm a rastlina má dobre vyvinutú koreňovú sústavu.

Ideálne stanovište a pôda

Na pestovanie papriky je vhodné teplé a slnečné stanovisko, škodia im teploty pod bodom mrazu. Miesto výsadby by malo byť slnečné. Vyberte stanovisko s priepustnou pôdou a minimálne 6 hodinami slnečného žiarenia denne. Paprika vyžaduje kvalitné pôdy s vysokým obsahom humusu a lokalitu chránenú pred vetrami. Darí sa jej najmä na ľahších hlinitopiesčitých pôdach s neutrálnou reakciou. Okrem mrazíkov sú papriky náchylné aj na vietor - volíme chránené miesto, ideálne blízko múrov (tu pozor na zatienenie).

Všeobecne by sme sa mali zamerať na to, aby sme papriky nevysádzali na rovnaké miesto v záhone dva roky po sebe. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine. Na konci apríla si záhon, do ktorého hodláme papriky vysadiť, prekryjeme čiernou netkanou textíliou. Vďaka tomu sa pôda pekne prehreje, čo papriky vyžadujú.

Výsadba a rozostupy

Priesady papriky vysádzame podľa potrieb konkrétnej odrody, ideálne 30 až 60 cm od seba. Papriky vysádzame v štvorcovom spone s rozostupmi 40-60 cm, v závislosti od veľkosti použitej odrody. Papriky môžeme sadiť do jednej jamky 2 ks, pre opelenie a vzájomnú oporu.

Výsadbové jamy vyhĺbte dostatočne hlboko. Koreň aj stonka až do 5 cm od prvých listov by sa mali nachádzať v pôde. Paprika si zo stonky postupne vyženie ďalšie korene a bude lepšie rásť. Sadenice zahrňte pôdou, utlačte a polejte. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu. Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou.

Starostlivosť o papriky

Zálievka a hnojenie

Paprika má pomerne veľké nároky na živiny. Pestovanie papriky nie je náročné ani čo sa týka hnojenia. Postačí jej dávka kompostu pri presádzaní. Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom, avšak s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období. Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka. Na hnojenie paprík sa najčastejšie používa síran amónny vo forme liadku.

Dostatočný príjem dôležitých prvkov po celú vegetačnú dobu im môžeme zaistiť s pomocou prípravku Symbivit na papriky. Nejedná sa o žiadny chemický postrek, ale o čisto prírodné mykorhizné huby, ktoré žijú s rastlinou v symbióze na jej koreňoch a na oplátku ju neustále zásobujú živinami.

Paprika je náročná na vlahu, no netreba to príliš preháňať. Polievame pravidelne, asi 2 až 3-krát za týždeň väčším množstvom vody. Paprika má plytké korene a bude potrebovať polievanie 2 - 3 krát týždenne podľa množstva zrážok. Pričasté polievanie jej škodí. Korene by nerástli dostatočne do hĺbky a mala by náchylnosť k hnilobe a hubovým ochoreniam. Nedostatok vody spôsobuje tmavnutie vrchných listov. Naopak prebytok vlahy spôsobuje prílišné ochladzovanie pôdy a žltnutie rastlín.

Vyštipovanie a opora

Zalamovanie papriky nie je len otázkou estetiky. Správnym zásahom totiž docielime nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov.

Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší. Často sa môžete stretnúť s rýchlym pučaním nových výhonkov od najspodnejších častí rastliny, pod prvými či najstaršími listami, alebo dokonca od koreňovej časti.

Pri niektorých odrodách (najčastejšie pri nižších a drobnejších) sa môžeme stretnúť s tým, že si rastlina tvorí korunu sama. Aby ste zvýšili produktivitu, keď má paprika približne 15 cm výšku, odtrhnite vrcholové výhonky. Rastlina sa tak viac rozvetví. Okrem hnojenia môžeme bohatej úrode pomôcť aj tým, že z papriky odstránime prvé kvety. Rastlinu zbytočne vyčerpávajú.

Čím väčšie a mäsitejšie odrody pestujete, tým dôležitejšie bude vyviazať ich o pevný drevený kôl alebo oceľovú tyč. K vyšším odrodám môžete pre lepšiu oporu rastliny zatĺcť do zeme kolík.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Papriky sú počas vegetácie ohrozené viacerými chorobami. Z vírusových ochorení napáda papriku ružicovitosť, tabaková mozaika alebo pestrolistosť. Niektoré vírusy sa prenášajú aj semenami, preto používajte kvalitné a certifikované osivo. Ďalšou chorobou je fytoftórová hniloba. Spomedzi škodcov papriky ohrozujú najmä vošky a molice.

Zber úrody

Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Papriky dozrievajú postupne, preto sa zberajú prebierkou. Papriku vždy zberajte s časťou stopky, čo je dôležité, ak chcete plody aspoň na niekoľko dní uskladniť.

Štádiá zrelosti papriky:

• Technická zrelosť: Plody dosiahnu odrodovú veľkosť, vytvoria sa v nich semená a majú dostatočne vyzretú stenu. V tejto fáze v nich prevláda zelené farbivo chlorofyl. Ak chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v takzvanej technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s „kôrkou“.
• Botanická zrelosť: Zelené farbivo - chlorofyl sa odbúrava za súčasnej tvorby iných, pre papriku charakteristických farbív. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste.

Pestovanie papriky v nádobách a skleníku

Papriky sa obvykle pestujú v záhonoch, nič však nebráni túto zeleninu vysádzať aj do nádob. Obľúbenou alternatívou je aj pestovanie papriky v kvetináči. Výhodou je, že rastliny sa dajú jednoducho prezimovať v interiéri a na ďalšiu sezónu budú produktívnejšie. Ak paprike doprajete dostatočne veľkú nádobu s dobrou drenážou, bude sa jej dariť nielen na balkóne, ale pokojne aj vo vnútri na okennom parapete.

Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne. Na dno kvetináča dáme zároveň drenážnu vrstvu, aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť. Čo sa týka substrátu, volíme klasický záhradný, ktorý premiešame s menším množstvom kompostu. Ak sú nádoby s paprikami vo vnútri, treba im trochu pomôcť s opelením.

Obľúbené je tiež pestovanie papriky v skleníku alebo fóliovníku. Papriky tu dozrievajú skôr. Paprikám sa v skleníku darí veľmi dobre - majú optimálnu vlhkosť, dostatočne vysokú teplotu, sú chránené pred vetrom, ale zároveň majú dostatok svetla. Pri pestovaní v skleníku dodržujeme obdobné pravidlá ako pri nádobách; denne zalievame, pomôžeme s opelením a pravidelne hnojíme.

Medzi záhradkármi panuje fáma, že papriky sa neznesú s paradajkami - toto sa však nezakladá na pravde, a tak môžete papriky smelo vysádzať v záhone či v skleníku vedľa paradajok.

Prezimovanie papriky

Aj keď sa paprika zvyčajne pestuje ako jednoročná rastlina, s trochou úsilia sa vám ju podarí prezimovať v interiéri. Najľahšie je to s paprikami, ktoré pestujeme v nádobách. Rastliny skrátime na 10 až 15 cm. Pokiaľ je hlavná stonka príliš krátka a nízko nad zemou sa rozvetvuje, skrátime takto stonky, ktoré z nej vybiehajú.

Prezimovať možno aj papriky vysadené voľne do pôdy. Stačí, ak ich po zbere úrody vykopeme s veľkým koreňovým balom a presadíme do kvetináča. Počas zimy držíme papriku v miestnosti s teplotou 15 až 20 °C. Aj v tomto období potrebuje veľa svetla, ideálne je nechať rastlinu priamo na okne.

Obľúbené odrody paprík

Existuje mnoho odrôd paprík. K obľúbeným odrodám patrí napríklad odroda PCR, ktorá má žltozelené, mierne pálivé a šťavnaté plody. V našich záhradách by nemala chýbať ani skorá odroda Slovakia. Odroda Rafaela F1 prináša veľmi chutné plody v krásnej tmavočervenej farbe. Veľmi prispôsobivá odroda je Slovana F1. Rastliny sú vyššie, plody sú pevné a majú zelenú farbu.

Ďalšie známe odrody sú: Aurea, Blava, Ilsa, Ilika, Polanova, Derma, Katrena, Tosinka, Viki, Bojanka, Dilara, Zuzka, Pikanta, Nova.

Spracovanie úrody kapie

Existuje množstvo spôsobov, ako si rýchlo a chutne spracovať väčšiu úrodu papriky. Môžete ju plniť, piecť, grilovať, sušiť aj zavárať, prípadne použiť čerstvú do zeleninových šalátov a sendvičov.

Zaváraná kapia

Zaváraná kapia je obľúbenou pochúťkou. Poďakujete si, že ju máte v špajze vždy, keď nebude dať čo na chleba. Je obľúbenou pochúťkou na chlebíčky, ale tiež ako základ po mäso, či na prípravu rôznych omáčok. Jedlo skvelo dochutí a dodá mu i množstvo vitamínov. Recept na zaváranú kapiu je skutočne jednoduchý, vyskúšajte ho.

Postup prípravy zaváranej kapie:

1. Červenú papriku najprv umyte pod tečúcou vodou. Dôkladne očistite od jadrovníka a jadierok.
2. Nakrájajte na menšie časti, buď na štvrtiny, alebo podľa vlastných preferencií pokojne i na drobnejšie časti, prípadne rezance.
3. Takto pripravenú kapiu poukladajte natesno do čistých zaváraninových pohárov.
4. Pripravte si nálev: Do 1 litra vody nasypte ½ balíčka Deka, pridajte ocot a cukor. Poriadne rozmiešajte, aby sa Deko a cukor vo vodnom náleve úplne rozpustili. Nechajte prejsť varom.
5. Takto pripraveným nálevom zalejte kapiu v zaváraninových pohároch tak, aby neostali suché miesta navrchu.
6. Nakoniec kvapnite do každého pohára trochu oleja a zatvorte.
7. Pripravenú kapiu sterilizujeme v teplom vodnom kúpeli po dobu 10 minút.
8. Po vytiahnutí z vody ukladajte poháre hore dnom na suchú utierku a prikryte dekou.

Kapiová pomazánka

Ľahká, svieža, zdravá, taká je kapiová pomazánka. Ak sa vám v záhrade z úrody kapie zvýšilo, neváhajte vyskúšať recept na jej prípravu. Použiť ju možno všestranne, podobne ako zaváraná kapia sa najviac hodí na chlebíčky, či pod mäso.

Postup prípravy kapiové pomazánky:

1. Kapiu a paradajky si umyjeme, papriku zbavíme jadrovníka a jadierok. Cibuľu a cesnak ošúpeme a nakrájame.
2. Takto pripravenú zeleninu pomeľte na mäsovom mlynčeku prípadne rozmixujte mixérom.
3. Do zmesi stačí pridať ocot, olej, soľ, cukor a červenú papriku.
4. Varte na miernom ohni približne polhodinu, nech sa pomazánka zredukuje a zhustne.
5. Pripravenou, ešte teplou pomazánkou naplňte zaváraninové poháre a dobre ich uzavrite.
6. Sterilizujte v teplom vodnom kúpeli po dobu 10 minút.
7. Následne už stačí uložiť hore dnom na suchú utierku a prikryte dekou do ďalšieho dňa.

Kapia v oleji

Pri príprave kapie v oleji postupujeme podobne ako pri jej zaváraní.

Existujú aj iné spôsoby spracovania: Žltú papriku nakrájame na rezance. Vodu zmiešame s octom, cukrom a soľou a necháme prevariť. Nálev necháme vychladnúť a zalejeme papriku. Dochutíme octom a soľou.

Prípadne: Fazuľu prelisujeme do misy (prípadne rozmixujeme), pridáme zmäknuté maslo, soľ, biele korenie a citrónovú šťavu podľa chuti. Umytú papriku očistíme a rozkrojíme ju po dĺžke na hrubšie pásiky alebo necháme v celku a vyberieme iba jadro. Takto pripravenú papriku naplníme fazuľovým krémom.

tags: #kedy #predpestovat #kapiu