Maliny patria k najobľúbenejšiemu drobnému ovociu v našich podmienkach a nemali by chýbať ani vo vašej záhradke. Potešia nielen deti, ale aj ostatných návštevníkov záhradky. Malinám sa darí na celom Slovensku, pričom najviac na strednom a najmä severnom. Dôležité je, aby boli na slnečnom mieste - ideálne na južnom svahu; nikdy ich nevysádzame pod stromami.
Kedy sadiť maliny
Výsadba malín, ale aj černíc, je možná na jeseň aj na jar. Jesenné sadenie je často výhodnejšie, zatiaľ čo na jar nesmieme zabudnúť rastlinky opakovane zalievať.
Jesenné sadenie - často najlepšia voľba
Mnohí skúsení pestovatelia považujú jeseň za ideálne obdobie na sadenie malín. Jesenné sadenie malín sa zvyčajne vykonáva od októbra do novembra. Výhodou jesennej výsadby je najmä to, že pôda je ešte dostatočne teplá a vlhká, čo podporuje tvorbu koreňov. Rastlina sa počas zimy prirodzene zakorení a na jar začína rásť oveľa rýchlejšie. Ak teda premýšľate, kedy sadiť maliny tak, aby mali čo najlepší štart, jesenné obdobie býva vo väčšine prípadov ideálnou voľbou. Odporúča sa sadiť maliny na jeseň, ideálne medzi 15. až 30. októbrom.
Jarné sadenie malín
Mnohí záhradkári sa pýtajú najmä na to, kedy sadiť maliny na jar. Ideálne obdobie je od marca do polovice apríla, keď už pôda nie je zamrznutá a dá sa dobre obrábať. V tomto období sa teploty postupne zvyšujú a rastliny majú dostatok času na zakorenenie pred začiatkom vegetačného obdobia. Jar je vhodná najmä pre začiatočníkov, pretože riziko poškodenia mladých rastlín silnými mrazmi je nižšie ako pri jesennej výsadbe. Ak však chcete, aby sa rastliny rýchlo ujali, je dôležité zabezpečiť dostatočnú zálievku, najmä ak je jar suchá. Pri jarnej výsadbe je dobré vysadiť maliny čo najskôr po rozmrazení pôdy. Čím skôr sa rastliny dostanú do pôdy, tým rýchlejšie začnú vytvárať korene. Prípadne na jar do 15. marca.
Kedy sa výsadbe radšej vyhnúť
Aj keď sú maliny pomerne odolné, existujú situácie, keď sadenie malín nie je vhodné. Výsadbe by ste sa mali vyhnúť najmä v týchto prípadoch:
- keď je pôda zamrznutá alebo premokrená
- počas extrémne suchého obdobia
- v období silných letných horúčav
Ak chcete dosiahnuť dobré výsledky, vždy je lepšie zvoliť stabilné počasie a mierne vlhkú pôdu.
Výber miesta a príprava pôdy
Slnečné stanovište
Maliny milujú slnečné miesta s dostatkom svetla. Najlepšie sa im darí na južných alebo juhozápadných stanovištiach. Miesto by malo byť zároveň chránené pred silným vetrom, ktorý môže poškodiť výhonky. Nevhodné sú aj miesta pod veľkými stromami, kde by maliny museli súperiť o vodu a živiny. Maliny vyžadujú slnečné stanovište. Vhodná priemerná ročná teplota je už nad 6 °C, so zrážkami okolo 700 milimetrov ročne a nadmorskou výškou 500 až 600 metrov (i vyššou).
Príprava pôdy
Pred samotným sadením je veľmi dôležitá príprava pôdy. Maliny preferujú ľahšiu, humóznu a mierne kyslú pôdu s pH približne 5,5 až 6,5. Pôdu je vhodné pred výsadbou dôkladne prekypriť do hĺbky približne 30 cm. Do pôdy môžete zapracovať kompost alebo dobre vyzretý maštaľný hnoj, ktorý zlepší jej štruktúru a obsah živín. Kvalitná príprava pôdy výrazne zlepší úspešnosť sadenia malín. Veľmi dôležité je odburinenie miesta výsadby malín, najmä od trvácich burín. Dôležité je vyhnojenie a stredne hlboké spracovanie pôdy.
Čo však je nesmierne dôležité: pôdu, do ktorej budeme rastlinky sadiť, musíme úplne vyčistiť od pýru. Korene pýru sa už zakrátko zapletú do koreňov malín a rastlinkám odoberajú veľké množstvo živín. Pred výsadbou je potrebné vopred pripraviť pôdu. Do pôdy zapracujeme kompost alebo maštaľný hnoj. Na výsadbu použijeme iba kvalitné a vitálne sadenice, ktoré zbavíme poškodených koreňov. Vlásočnicové korienky neskracujeme vôbec, pretože sú najdôležitejšie pri zakoreňovaní. Slúžia na príjem vody a živín. Pred výsadbou je vhodné namočiť koreňový systém na niekoľko hodín do vody.
Maliny majú podobné nároky ako jahody - vyžadujú humóznu, dobre prevzdušnenú hlinitopiesčitú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou. Najvhodnejšia pôdna reakcia je v rozpätí 5,6 až 6,5 pH. Najvhodnejšie pôdy sú stredne ťažké, výživné, hlinité až piesočnato-hlinité. Nevhodné sú ťažké ílovité a zamokrené pôdy, kde rastliny trpia hubovými chorobami. V ľahkých pôdach rastliny trpia slabými letorastami, ktoré majú tendenciu zasychať a odumierať. Hĺbka ornej pôdy by mala byť aspoň 0,25 m. Maliny z dôvodu ich plytšej koreňovej sústavy sú náročnejšie na pôdnu vlahu. V suchších rokoch doplnková závlaha podstatne zvyšuje úrodnosť aj veľkosť plodov. Rastlina vyžaduje skôr neutrálnu až slabo kyslú pôdu, dostatok základných živín a stopových prvkov. Vyhovuje jej priepustná humózna pôda.
Veľmi dôležité je odburinenie miesta výsadby malín, najmä od trvácich burín. Dôležité je vyhnojenie a stredne hlboké spracovanie pôdy. Odporúčame do jamy pridať fosfor a draslík.
Ako sadiť maliny správne - postup krok za krokom
Keď už viete, kedy sadiť maliny, ďalším krokom je naučiť sa ako sadiť maliny správne. Správna technika výsadby výrazne ovplyvňuje rast rastliny aj jej budúcu úrodu. Sadenie malín nie je zložité, no je dôležité dodržať niekoľko základných pravidiel.
Samotné sadenie malín
Pri výsadbe je dôležité dodržať správne rozostupy medzi rastlinami. Odporúčaná vzdialenosť medzi malinami je približne 40 až 60 cm. Medzi jednotlivými radmi by mal byť odstup približne 1,5 až 2 metre. Sadenice by mali byť vysádzané vo vzdialenosti 1,5 až 2 metre od seba. V prípade výsadby stromčekových sadeníc postačí vzdialenosť do jedného metra.
Pri samotnej výsadbe postupujte nasledovne:
- Vyhĺbte jamu približne 20-30 cm hlbokú.
- Rastlinu vložte do jamy tak, aby korene smerovali prirodzene nadol.
- Zasypte ju zeminou a jemne pritlačte pôdu okolo koreňov.
- Rastlinu dôkladne zalejte.
Správne vykonané sadenie malín je základom zdravého rastu a bohatej úrody.
Nekontajnerované maliny vysadíme do já m hlbokých asi 40 cm a priemerom do 60 cm. Vzdialenosť medzi kríkmi sa odporúča od 0,5 do 1 m, podľa veľkosti odrody. Podľa potreby korene zrežeme a nadzemné výhonky skrátime asi na tretinu pôvodnej dĺžky. Po zasadení výdatne zalejeme, v suchých dňoch maliny musíme zavlažovať.
Pri jesennej výsadbe prihrnieme ešte ochrannou vrstvou pôdy a lístia, ktorá poslúži ako ochrana rastliny pred mrazmi. Na jar sa táto zemina odhrnie.
Dvojročný životný cyklus a remontantné odrody
Maliny sa vyznačujú dvojročným životným cyklom. V prvom roku vyrastajú z adventívnych pukov koreňového krčka silné letorasty, ktoré v ďalšom roku rozkonárujú a prinášajú úrodu. Remontantné odrody rodia už začiatkom jesene prvého roku po výsadbe na letorastoch, druhú úrodu dajú koncom júna až v júli nasledujúceho roka na ročných výhonoch v spodnej časti.
Čo je remontantná malina?
Remontantné maliny sú výnimočné tým, že rodia aj na výhonoch, ktoré narástli v ten istý rok, a aj na výhonoch, ktoré narástli minulý rok. To znamená, že si môžete vybrať, či chcete zberať maliny dva razy do roka (úroda bude slabšia, pretože energia potrebná na rast a dozrievanie ovocia sa delí medzi tohtoročné a dvojročné výhony), alebo si vyberiete, že vám vyhovuje zberať maliny koncom leta až do neskorej jesene (november), ale malín bude viac a budú oveľa kvalitnejšie a väčšie.
Príklad č. 1 (pestovanie ako jednoročné): Ak zasadíte túto jeseň remontantnú malinu, na jar z jej koreňa vyrastú nové mladé výhony. Tieto potrebujú čas, aby vyrástli, zakvitli a maliny na nich dozreli. Preto dozrievajú až koncom leta (september), ale kvitnúť a dozrievať budú postupne až do novembra. Po tom, ako maliny z týchto výhonov oberiete (stále sú jednoročné, vyrástli predsa tento rok), ich môžete buď nechať, alebo odstrihnúť tesne pri zemi. Ak ich odstrihnete, teda na záhone nezostane nič, celý kolobeh sa bude na jar opakovať - maliny z koreňa vyženú nové výhony, opäť im bude trvať celé leto a jeseň, než zakvitnú a dozrejú. Týmto spôsobom sa pestujú maliny ako jednoročné. Hneď po jesennom zbere, najneskôr v novembri, sa všetky výhony odstrihnú pri zemi. Tým sa dosiahnu čerstvé maliny vysokej kvality vtedy, keď inde na trhu už nie sú. Tieto maliny sú veľké, kvalitnejšie a nepostihujú ich choroby a škodcovia.
Príklad č. 2 (kombinovaný zber): Výhon, ktorý na jar vyrástol, oberiete a ponecháte. Odstrihnete z neho len vrchnú 1/3 - (v prvý rok rodí remontantná malina na hornej 1/3 výhonu). Zvyšok, ktorý ponecháte (2/3), budúci rok zakvitne a zarodí. Malina bude mať teda úrodu aj na výhone, ktorý sa už rok predtým oberal. Na tomto skrátenom výhone bude úroda slabšia a plody menšie. Ale pozor, bude už v lete. Okrem toho každý rok budú vyrastať aj nové, jednoročné výhony, ktoré budú rodiť na jeseň (príklad č.1). Úrodu budete mať každý rok aj v lete aj na jeseň. Na výhone, ktorý sa minulý rok obral a skrátil o tretinu, budú maliny už v lete, pretože výhon už bol narastený a potreboval menej času na rast. A maliny budete zbierať aj na jeseň na tých výhonoch, ktoré narástli tento rok.
Agrotechnika po výsadbe a starostlivosť
Počas vegetácie 3- až 4-krát kypríme a odburiňujeme porast malín. Podľa potreby zavlažujeme. Najviac vody potrebujú počas kvitnutia a narastania plodov. Nezabúdame na včasné odstraňovanie zahusťujúcich letorastov.
Po výsadbe je vhodné výhonky mierne skrátiť. Tento krok podporí tvorbu nových výhonkov a lepšie zakorenenie rastliny. Veľmi dôležité je aj mulčovanie pôdy. Mulč z kôry, slamy alebo kompostu pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a zároveň obmedzuje rast buriny.
Počas prvého roku by mali byť maliny pravidelne zalievané, najmä počas suchých období. Nedostatok vody môže spomaliť rast rastliny a znížiť jej vitalitu.
Rez malín
Rez spočíva v každoročnom odstraňovaní odrodených a zahusťujúcich výhonov, hneď po zbere plodov. Jarný rez malín spočíva v odstránení slabých, poškodených alebo vyrodených výhonov. Odporúčame ponechať 6 - 8 silných a zdravých výhonkov na každom kríku, ktoré vyviažeme k opore. Letným rezom sa odstraňujú výhonky, ktoré presahujú hranice riadku. Taktiež sa skracujú výhonky jednoročných malín, ktoré už odrodili. Tie sa skracujú až po prvý púčik, ktorý ešte nerodil.
Raz plodiace odrody môžete strihať ihneď po zbere, kedy odstránite odplodené, drevnaté výhony až pri zemi. Na jar ako prvé vždy odstránime slabo vyvinuté, poškodené alebo vyrodené výhony. Odplodené výhony poznáte podľa drevnatého vzhľadu a zasychajúcich listov. Strihajte ich čo najnižšie pri zemi. V priebehu leta môžeme odstrániť výhonky, ktoré sa príliš rozrástli a presahujú hranicu riadku. Všetky výhonky, na ktorých už dozreli plody a sú vyzbierané, môžete skrátiť.
U dvakrát plodiacich malín sa na jar (február - marec) všetky výhony zrežú o polovicu, čím sa podporí bohatá jesenná úroda. Výnimku predstavujú remontantné maliny, ktoré prinášajú úrodu opakovane.
Pri reze vždy používajte čisté, ostré nožnice a odstráňte aj slabé alebo poškodené výhony, aby mali rastliny dostatok svetla a priestoru.
Výber odrôd
Listine registrovaných odrôd máme dostatok odrôd malín. Medzi stálerodiace maliny patrí napríklad Ada, Polka, Medea a Heritage. Odroda malín Heritage má stredne veľké, červené a lesklé plody. Odroda Autumn Bliss plodí, ako už jej názov napovedá, od konca leta do neskorej jesene. Vyznačuje sa tmavočervenými, sladkokyslými a veľmi aromatickými plodmi. Nevšedná odroda Golden Bliss má plody žltej farby, ktoré sú veľmi aromatické.
Ochrana malín
Z chorôb je nebezpečné odumieranie malín (Didymella aplanata), vírusová mozaika a hniloba plodov. Preventívna ochrana je v zdravej bezviróznej sadbe a vo včasných postrekoch. Zo škodcov je nebezpečný Byľomor ostružinový (ničíme ho odrezaním a spálením výhonkov s hálkami pri jarnom reze), Voška malinová a Kvetárka malinová.
K nebezpečným patrí odumieranie malín, vírusová mozaika a hniloba plodov. Objaviť sa môže aj múčnatka. Vhodnou prevenciou týchto chorôb je dodržanie odporúčanej vzdialenosti (sponu) pri výsadbe, prevzdušňovanie krov a včasné postreky.
Medzi najčastejších škodcov, s ktorými sa môžeme na malinách stretnúť, patrí Byľomor ostružinový. Napadnuté výhonky treba odrezať a spáliť pri jarnom reze. Ďalším nebezpečným škodcom je Malinár plstnatý, ktorý spôsobuje odpadávanie plodov. Na jeho likvidáciu sa neodporúčajú postreky, pretože by boli toxické aj pre opeľujúce včely.
Na malinách sú rozšírené dva druhy vošiek, voška malinová (Aphis idaei) a voška ostružinová (Amphorophora rubi). Obidve vošky cicajú na rube listov, listy sa deformujú a skrúcajú.
Zväčšenie koreňovej sústavy
Nezabudnite na to, aby ste ku koreňom pri výsadbe pridali mykorhízne huby! Rastliny budú mať výrazne silnejšiu koreňovú sústavu, chutnejšie a väčšie plody a budú schopné čerpať vody a živiny. Pridávajte Symbivit!
Zdravotné benefity malín
Maliny sú obľúbeným drobným ovocím, ktoré okrem skvelej chuti obsahujú množstvo vitamínov a zdraviu prospešných látok. Majú pozitívny vplyv na reumatické ťažkosti, ťažkosti pri vyprázdňovaní či obličkové ťažkosti. Zlepšujú imunitu, pomáhajú pri zmierňovaní horúčky a sú bohatým zdrojom antioxidantov.
Maliny sú nabité zdraviu prospešnými látkami. Obsahujú kyselinu jablčnú, vínnu, citrónovú, mravčiu, listovú, pantoténovú, niacín a glykosidy, taktiež sa v nich nachádza pomerne veľa pektínu, trieslovín a rastlinných farbív. Čím je farba plodov tmavšia, tým obsahujú väčšie množstvo antioxidantov. Maliny sú močopudné a žlčopudné, pomáhajú pri problémoch s obličkami a s močovým mechúrom. Priaznivo pôsobia na pečeň, posilňujú imunitu a obranyschopnosť proti infekciám. Pôsobia proti stresu a migréne. Toto sladké ovocie zároveň ovplyvňuje pružnosť a hebkosť kože, vlasom dodáva lesk a zosilňuje ich.
Okrem plodov sa dajú konzumovať aj malinové listy. Ideálne je zberať ešte v čase kvitnutia, keď sú mladé a plné blahodarných látok. Nájdeme v nich vysoký podiel trieslovín a vitamínu C. Prítomné sú tiež cenné minerály, organické kyseliny, pektín a karotén. Čaj z listov malín sa používa pri zápaloch ústnej dutiny na kloktanie, pri horúčkovitých ochoreniach a nachladnutí.