Správne načasovanie sejby je jedným z kľúčových agrotechnických úkonov, ktorý významne prispieva k úspešnému pestovaniu pšenice a predstavuje jednu z najdôležitejších disciplín v rastlinnej výrobe. Voľba správneho termínu sejby, ako aj ostatné agrotechnické opatrenia, zohrávajú zásadnú úlohu pri dosahovaní optimálnych úrod.
Určenie optimálneho termínu sejby
Určiť správny termín sejby pšenice ozimnej je kľúčovým rozhodnutím agronóma. V agroklimatických podmienkach Slovenska sa za optimálny agrotechnický termín sejby pšenice ozimnej tradične považovalo obdobie od 15. septembra do 25. októbra, v závislosti od konkrétnej poľnohospodárskej výrobnej oblasti. Podľa dlhodobých výskumov v Poľsku, aj keď výsledky sa v jednotlivých ročníkoch líšili, z dlhodobého hľadiska dosahujú najvyššie úrody pestovatelia, ktorí sejú ešte pred odporúčaným agrotechnickým termínom.
Avšak v dnešnej dobe poznačenej dopadmi klimatických zmien, ako aj oklieštením osevných postupov, sa termíny menia a určiť ten správny nie je až také jednoduché. Skoro tretina výmery osievajú poľnohospodári po agrotechnickom termíne. Klimatické zmeny prinášajú dlhšiu a teplejšiu jeseň, čím sa vytvorili podmienky, kedy aj neskôr založené porasty ozimných pšeníc stihnú do zimy vyrásť do požadovanej rastovej fázy a prezimovať bez závažnejších problémov.
Vplyv klimatických zmien a osevných postupov
Hra s posunom termínu sejby sa začala potom, čo klimatické zmeny priniesli dlhšiu a teplejšiu jeseň. Vytvorili sa tak podmienky, kedy aj neskôr založené porasty stihnú do zimy narásť do potrebnej fázy a kondície. Posun termínu sejby súvisí aj so štruktúrou našich osevných postupov, ktoré sú výrazne redukované. Až v dvadsiatich percentách býva pšenica ozimná zaraďovaná do osevného postupu aj po slnečnici, sóji a dokonca aj kukurici - či už na siláž, alebo na zrno, ktoré sa zberajú neskôr. Keďže do „normálneho“ agrotechnického termínu sejby pšenice by zostávalo málo času na kvalitnú a zodpovednú predsejbovú prípravu, termín sejby po kukurici býva posunutý na neskôr.
Výskum a skúsenosti z praxe
Poľskí pestovatelia sledujú vplyv termínu sejby na výšku úrody od roku 1986. Z dlhodobého hľadiska výsledky hovoria v prospech sejby na začiatku agrotechnického termínu, alebo ešte skôr, ako je odporúčaný agrotechnický termín. Jednoznačná odpoveď, či siať pred termínom, alebo po ňom, však neexistuje, pretože v jednom roku vyšli výsledky v prospech skorej sejby, nasledujúci ročník všetky tvrdenia vyvrátil a lepšie úrody boli u pšenice zasiatej po agrotechnickom termíne. Boli aj roky, kedy o mesiac oneskorená sejba dala vyššie úrody ako sejba v optimálnom termíne. Z dlhodobého hľadiska však dosahujú najvyššie úrody pestovatelia, ktorí sejú ešte pred odporúčaným agrotechnickým termínom.
Zaujímavé zistenie z poľského výskumu hovorí, že nie je jedno, o koľko dní sejbu posunieme. Pestovatelia, ktorí sejbu posunuli len do desať dní od agrotechnického termínu, mali nižšiu úrodu ako tí, čo siali oveľa neskôr (viac ako 10 dní po termíne). Veľmi neskorú sejaciu dobu vysvetľuje aj rozširovanie používania certifikovaných osív vhodných na neskorý výsev. Pri veľmi neskorej sejbe má použitie kvalitného certifikovaného osiva až 54-percentný podiel na výške úrody. V tejto spleti faktorov zohráva dôležitú úlohu aj predplodina. U neskorej sejby je jej podiel na úrode až 43,2 percenta. Pšenicu odporúča pestovať po cukrovej repe alebo kukurici na zrno.
Aj v Kanade poľnohospodári sejú pšenicu po termíne, dôvodom je neskorý zber sóje. Odborník na pestovanie obilnín v Kanade, Peter Johnson, potvrdzuje, že boli roky, kedy pšenice zasiate v polovici decembra dali vysoké úrody vďaka dlhej a teplej jeseni. Toto obdobie zas vystriedali ročníky, ktoré nahrávali skorej sejbe. Avšak z dlhodobého hľadiska vychádzajú v priemere najlepšie úrody pšeníc zasiatych v optimálnom agrotechnickom termíne. P. Johnson odporúča dodržiavanie optimálneho termínu, ale zároveň dodáva, že posunu sa netreba báť, pretože ani striktné dodržiavanie agrotechnického termínu nemusí byť zárukou vysokej úrody.
Vplyv vlahových podmienok a pôdy
Podľa Petra Johnsona sú ešte dôležitejšie ako dátum sejby vlahové podmienky pôdy. Ak je pôda príliš mokrá, nemali by sme na sejbu tlačiť len z titulu dodržania optimálneho termínu. Za týchto okolností odporúča počkať, kým pôda nepreschne a pšenicu zasiať neskôr, pokojne aj v prvej dekáde novembra. Úrody budú istejšie, ako keď zasejeme načas, ale do blata. V období sucha odporúča skoršiu a hlbšiu sejbu. Tvrdí, že mať zrno v pôde a čakať na dážď je istejšie riešenie, ako vyčkávanie na dážď s následnou s e jbou.
Príprava pôdy a hĺbka sejby
Pôda by mala byť pred sejbou ozimných pšeníc pripravená v drobnohrudkovitej štruktúre s priemernou veľkosťou pôdnych častíc od 0,5 do 1 cm. Klíčenie zrna môžu obmedziť hrudy s priemerom viac ako 5 cm. Negatívne môže pôsobiť aj pôda pripravená príliš na jemno, v ktorej môže dôjsť k ohrozeniu prísunu pôdnej vlahy ku klíčiacim zrnám.
Optimálna hĺbka uloženia osiva do pôdy je pri ozimných pšeniciach 2 až 4 cm. V ostatnom období sa z dôvodu čoraz častejšieho nedostatku vlahy v čase sejby odporúča hĺbku sejby zvýšiť. Treba však pamätať, že hĺbka sejby by nemala presiahnuť 5 až 6 cm, pretože ak je osivo vysiate hlbšie, dochádza k oslabeniu rastliny a zníženiu jej odnožovacej schopnosti. Hovorí sa, že každým centimetrom hĺbky strácame jednu jesennú odnož.
Pri neskorej (neskoršej) sejbe sa odporúča siať hlbšie, než je zvykom. V období sucha sa odporúča skoršia a hlbšia sejba.
Výsevky a moderné odrody
Už dlhšie neplatí, že zárukou vysokých úrod pšeníc sú vysoké výsevky. Tie v posledných rokoch vedú na jeseň k prehusťovaniu porastov, znižujú ich odolnosť proti vymŕzaniu a zvyšujú ich náchylnosť na napadnutie chorobami a škodcami.
Súčasné moderné odrody ozimných pšeníc sa vyznačujú vysokou autoregulačnou a kompenzačnou schopnosťou, čo výsevky umožňuje znižovať až o polovicu. Kým v minulosti bolo možné za optimálne považovať výsevky na úrovni až do 6,5 milióna klíčivých zŕn/ha, v súčasnosti je to od 3 do 4,5 milióna klíčivých zŕn/ha.
Pri veľmi neskorých sejbách je podiel certifikovaného osiva na úrode až 54 %. Ďalším krokom je zvýšenie výsevku. Neskôr založené porasty nestihnú do zimy vytvoriť taký počet odnoží, ako rastliny zasiate v optimálnom termíne, a to nás pripraví o časť úrody. Zvýšením výsevku vieme tento nedostatok vyriešiť. Peter Johnson odporúča navýšiť výsevok o 50 - 60 %.
Pšenica jarná - kedy ju siať
Pšenica jarná je na Slovensku doplnkovou plodinou pšenice ozimnej. Jej plochy výrazne kolíšu v jednotlivých ročníkoch, v závislosti od jesennej sejby a mrazových škôd. V niektorých oblastiach bývajú ozimné formy výrazne poškodzované lesnou zverou.
Jedným zo základných faktorov podmieňujúcich pestovateľský úspech pšenice jarnej je doba výsevu. Veľmi skorý jarný výsev väčšinou zaručuje vysokú úrodu. Vhodné obdobie na výsev trvá až do konca marca. Pri aprílových výsevoch už musíme rátať so znížením úrody. Neskorá seja zhoršuje rastové a vývojové podmienky po celú dobu vegetácie, počet vzídených rastlín sa znižuje, urýchľujú sa rastové a vývojové fázy, nedochádza k plnohodnotnému vývoju vegetatívnych a generatívnych orgánov, rovnako koreňový systém je slabší a tvorí sa menej odnoží, ktoré sú častejšie sterilné.
Pšenica jarná vyžaduje veľmi skorú sejaciu dobu s ohľadom na potrebu jarnej vlahy a dlhšiu vegetačnú dobu oproti ostatným jarinám (jačmeň a ovos). Pšenica má jemnejší koreňový systém než ostatné jariny a citlivo reaguje na nedostatok vlahy. Z tohto dôvodu je potrebné siať pšenicu jarnú ako prvú zo všetkých jarných obilnín (jačmeň, ovos), hneď ako to dovolia vlhkostné a teplotné podmienky (obvykle v marci, v rokoch s teplou a suchou zimou už vo februári).
Výsevy pre jarnú pšenicu sa pohybujú od 4-5 mil. klíčivých zŕn podľa pestovateľskej oblasti, termínu sejby a technológie pestovania. Optimálna hĺbka sejby je 20 - 40 mm.
Výber odrody
V súčasnosti sú medzi pestovateľmi obľúbené také ozimné pšenice, ktoré sú plastické z hľadiska agroekologických podmienok, majú vysoký úrodový potenciál a dobrú odolnosť proti patogénom.
- IS RUBICON: Skorá, bezostinatá odroda s veľmi vysokým úrodovým potenciálom, vyznačujúca sa veľmi produktívnym klasom a vysokou HTZ.
- IS CARRIER: Stredne skorá až skorá ostinatá odroda s veľkým klasom a zrnami s vysokým obsahom lepku so špičkovou potravinárskou akosťou. Vyznačuje sa vysokou odolnosťou proti mrazu.
- IS SPIRELLA: Spĺňa požiadavky na extra skorú vysokolepkovú pšenicu exportnej kvality. Klasí súčasne so stredne skorými odrodami ozimného jačmeňa. Odnožovanie je synchrónne, porast je jednotný, s klasmi vyrovnanej veľkosti. Vyniká veľmi dobrou odolnosťou proti poliehaniu.
- IS DIMENZIO: Univerzálna a veľmi spoľahlivá odroda, vhodná do všetkých agroekologických podmienok Slovenska.
- IS LAUDIS: Ostinatá odroda intenzívneho typu s vysokou potravinárskou akosťou, vhodná do všetkých poľnohospodárskych výrobných oblastí.
- IS FORTIDUR: Stredne neskorá odroda tvrdých ozimných pšeníc, výborne odnožuje, má vysoký úrodový potenciál a nadpriemernú stabilitu sklovitosti zrna, predurčená na výrobu cestovín.
- IS KARMADUR: Odroda tvrdej ozimnej pšenice vytvára klasy s veľkými zrnami.
Rozdelenie pšenice podľa typov
Pšenica (Triticum) je jednou z najstarších a najdôležitejších obilnín na svete, pestuje sa na všetkých kontinentoch a je základom stravy pre miliardy ľudí. Pestovanie pšenice nie je náročné, no vyžaduje si vhodné podmienky a starostlivosť. Pšenica sa delí na niekoľko druhov na základe rôznych vlastností:
- Tvrdá pšenica (Triticum durum): Má vysoký obsah bielkovín a používa sa hlavne na výrobu cestovín.
- Mäkká pšenica (Triticum aestivum): Tento druh je najrozšírenejší a používa sa na výrobu múky pre chlieb, pečivo a ďalšie pekárske výrobky.
- Jarová pšenica: Pestuje sa na jar a zberá sa v lete.
- Ozimná pšenica: Pestuje sa na jeseň a zberá sa na jar alebo začiatkom leta.
- Špalda (Triticum spelta): Starodávna forma pšenice, známa pre svoje vysoké nutričné hodnoty.
Pestovanie pšenice je možné aj v menšom meradle, či už v záhrade alebo na poli.