Obľuba pestovania vlastných paradajok, vrátane obľúbených cherry odrôd, rastie. Ak si chcete vychutnať chuť domáceho ovocia a zároveň mať istotu kvality, vlastnoručný výsev a starostlivosť o rastliny je skvelou voľbou. Tento proces nie je zložitý a zvládne ho aj začínajúci záhradkár.
Kedy začať so siatím paradajok?
Ideálny čas na výsev semienok paradajok na dopestovanie vlastných sadeníc je druhá polovica februára. Netreba sa riadiť výlučne profesionálnymi odporúčaniami, ale skôr vlastnými skúsenosťami a podmienkami. Predpestovanie sadiva trvá približne 1,5 až 2 mesiace, preto je dôležité začať koncom zimy, aby boli sadenice pri jarnej výsadbe do záhonov dostatočne silné.
Výsev semienok paradajok
Pre úspešný výsev budete potrebovať:
- Plastovú nádobu s hĺbkou aspoň 5 cm.
- Substrát vhodný na klíčenie semien.
- Semienka paradajok.
- Rozprašovač na zavlažovanie.
- Potravinársku fóliu alebo mikroténové vrecko na prikrytie.
Postup výsevu:
- Nádobu zľahka naplňte substrátom takmer doplna.
- Urobte asi 1 cm hlboký riadok.
- Do riadku nasypte semienka rajčín, približne 1 ks na 1 cm.
- Výsev zavlažte pomocou rozprašovača, čím zabránite vyplaveniu semienok na povrch.
- Pripravenú misku ideálne zakryte potravinárskou fóliou alebo mikroténovým vreckom. Tým zabezpečíte rovnomernú klímu pre výsev.
Do dvoch týždňov by sa mali objaviť prvé klíčky. V tomto momente je potrebné výsevné misky premiestniť na slnečné miesto.
Starostlivosť o sadenice
Keď sa vytvoria prvé klíčne lístky, odstráňte fóliu a nechajte rastlinky voľne rásť, kým sa nevytvoria pravé listy. Rajčiny sa sadia hlboko, až po klíčne listy, a následne sa udržuje zem vlhká.
Pre vývoj samotnej rastliny je dôležité slnečné miesto a pravidelné zavlažovanie. Sadenice vhodné na sadenie by mali mať výšku 10-20 cm. Pred vysadením je nutné sadenice aklimatizovať, aby si zvykli na vonkajšie podmienky. Aklimatizácia by mala trvať aspoň 7 dní. V prvý deň ich na polotienisté miesto v záhrade vyneste na 2-3 hodiny, postupne interval predlžujte a presúvajte na slnečnejšie miesto.
Druhy paradajok a ich delenie
Paradajka jedlá (Solanum lycopersicum) je vytrvalá bylina z čeľade ľuľkovitých. V našich klimatických podmienkach sa pestuje ako jednoročná rastlina. Plodom je dužinatá bobuľa s vysokým obsahom vody, vlákniny, vitamínov a minerálnych látok.
Odrody paradajok sa delia do troch základných skupín:
- Tyčkové odrody: Najvyššie, zvyčajne vyžadujú oporu. Majú spravidla najväčšie plody a vyššie výnosy.
- Kríčkové odrody: Nižšie, rozrastajú sa do šírky, majú viac vrcholov a rastú aj bez opory.
- Cherry paradajky: Najmenšie vzrastom rastliny aj plodom, bobule sú veľmi sladké s pevnou šupkou, vhodné na priamu konzumáciu.
Príklady odrôd:
- ‘Valdo’
- ‘Tornádo F1’
- Klasická odroda: vysoká rastlina, veľké červené okrúhle plody.
- ‘Tumbling Tom Yellow’: malé žlté plody na drobných kríkoch.
- ‘Mirado Red’: drobné oválne plody rastúce v trsoch.
- ‘Oxheart’
Možnosti pestovania: zo semien alebo zo sadeníc
Paradajky je možné pestovať buď zo zakúpených sadeníc (klasických aj vrúbľovaných), alebo zo semienok.
Vrúbľované sadenice
Vrúbľované sadenice sú finančne náročnejšie, ale sú odolné voči stresu, prispôsobené rôznym podmienkam, vitálne a bohato korenia. Zvyčajne sú vrúbľované na tekvicovú podnož. Táto vrúbľovaná časť musí zostať nad úrovňou pôdy.
Pestovanie zo semien
Pri výbere semien si vždy overte informácie na obale, ako je vhodná doba na výsev, pokyny na pestovanie a veľkosť rastliny či plodov. Na pestovanie paradajok zo semienok používajte vždy certifikované sadivo. Semená získané zo zakúpených či vypestovaných plodov nie sú k ďalšiemu výsevu príliš vhodné, často ide o hybridy, ktoré sa nedajú znovu množiť s očakávanými výsledkami.
Výsadba paradajok do záhonov
Sadenice paradajok vysádzajte do záhrady až potom, keď už viac nehrozia nočné mrazy. Teplota pôdy by mala dosiahnuť aspoň 15 °C. Tieto podmienky nastanú koncom apríla až v máji, najlepšie je však počkať až do polovice mája.
Postup výsadby:
- Vyberte vhodné miesto. Paradajky nikdy nepestujte tam, kde v minulom roku rástla rastlina z čeľade ľuľkovitých.
- Kríky potrebujú dostatok svetla a tepla (minimálne 6 hodín priameho slnka denne). Pôda by mala mať pH 6,2 - 6,8.
- V záhone pripravte jamky. Spon by mal byť 80x40(50) cm, konečná vzdialenosť závisí od odrody.
- Jamky by mali byť o pár centimetrov hlbšie ako koreňový bal.
- Do jamky umiestnite rastlinu s celým balom tak, aby bol asi 3-5 cm pod úrovňou zeme.
- Následne korene prihrňte zeminou a s citom pritlačte. Vysádzanie do väčšej hĺbky podporí tvorbu koreňov aj z časti stonky.
- Tyčkovým odrodám poskytnite oporu (drevené či kovové tyče).
Pestovanie paradajok v nádobách
Paradajky je možné pestovať aj na balkóne či terase. Zaobstarajte si dostatočne veľké nádoby s objemom do 60 l a s drenážnymi otvormi. Na trpasličie odrody postačia aj menšie nádoby. Do črepníkov nasypte priepustný záhradný substrát s dostatkom živín. Dbajte o časté zalievanie, aby sa pôda nevysušila.
Pri výbere nádoby je dôležité, aby nebola príliš veľká, pretože v prebytku zeminy môžu vzniknúť problémy s koreňmi a rastlina sa stáva náchylnou na hnilobu. Objem 7-12 l je spravidla postačujúci. Mladú paradajku zasaďte dostatočne hlboko, aby bola spodná časť stonky pokrytá zeminou do výšky 5 cm až 10 cm. Rastliny si tak vytvoria ďalšie korene, čím sa zlepší vstrebávanie vody a živín.
Hnojenie a výživa
Paradajky sú náročné na živiny. Pred výsadbou do kvetináča alebo záhona substrát premiešajte s kompostom. Živiny je nutné dodávať počas celej vegetačnej doby. Môžete použiť vo vode rozpustné hnojivá aplikované so zálievkou každých 14 dní. Hnojivo by malo obsahovať všetky dôležité makro aj mikroprvky, alebo zvoľte výživu priamo určenú na hnojenie paradajok a paprík. So zásobovaním môže pomôcť aj prípravok Symbivit.
Paradajky sú rastliny s vysokou spotrebou dusíka, preto vyžadujú špeciálne hnojivo na paradajky. Hnojivo s dlhodobým účinkom sa neodporúča. Dbajte na dostatočné zalievanie. Hnojivo bohaté na draslík a horčík prospeje aj ich chuti.
TIP: Talianski vedci zistili, že morská soľ vo vode, ktorou paradajky zalievate, im dodáva arómu. Paradajky sú síce menšie, ale aromatickejšie a obsahujú viac antioxidantov. Dbajte však na to, aby pôda nebola presolená.
Zaštipovanie paradajok
So zaštipovaním paradajok začíname, keď dosiahnu výšku približne 20 cm. Odstraňujeme vždy malé výhonky, ktoré sa nachádzajú medzi stonkou a hlavným výhonom, prípadne medzi dvoma hlavnými výhonkami. Tieto bočné výhonky bývajú obvykle 3-5 cm dlhé. Odstraňujeme ich pravidelne, približne raz za týždeň.
Pri kolíkových odrodách nezabúdajte odstraňovať bočné výhonky. Vylamovanie zálistkov (bočných výhonkov) je dôležité, aby rastlinu príliš neoslabili. Pri všetkých druhoch paradajok je potrebné zabezpečiť, aby sa spodné listy a plody nedotýkali zeme. Vlhkosť z pôdy a málo prúdiaceho vzduchu vytvárajú ideálne prostredie na vznik hubových ochorení.
Zber úrody
Nezrelé plody paradajok sú jedovaté a nevhodné na konzumáciu. Dozreté paradajky prezradí sýta červená farba. Záhradkári odporúčajú zbierať ich zrána. Plody dozrievajú postupne, preto rastlinu každé dva až štyri dni prezeráme a zrelé paradajky opatrne odtrhávame smerom dole.
Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. Ak predpoveď hlási slnečné dni, pripravte sa na zber.
Ako skladovať paradajky, aby zostali čerstvé
Bežné choroby a škodcovia
Pri pestovaní paradajok sa môžete stretnúť s rôznymi ochoreniami a škodcami:
Choroby:
- pleseň zemiaková (fytoftóra): agresívna hubová choroba listov, šíri sa najmä počas výdatných zrážok.
- bakteriálna bodkovitosť: napáda listy, stonky aj plody.
- septóriová škvrnitosť paradajok: napáda listy a vňať, spôsobuje nižšiu úrodu.
- kladospóriová škvrnitosť: listová huba, prejavuje sa žltými škvrnami a hnednutím listov.
- hniloba špičiek plodov: spôsobená nedostatočnou výživou alebo závlahou, alebo nerovnováhou živín.
- slnečný úpal: poškodenie intenzívnym slnečným žiarením, najmä u predpestovaných sadeníc.
Škodcovia:
- strapka západná: vyciciava rastlinné šťavy, prenáša vírusové ochorenia.
- pásavka zemiaková (mandelínka): ničí listy.
- molica skleníková (biela muška): cicia rastlinné šťavy, vylučuje medovicu.
- vošky: spôsobujú žltnutie a opadávanie listov, prenášajú vírusové ochorenia.
Prevenciou proti chorobám a škodcom sú správne pestovateľské postupy, dostatočné vetranie, optimálna zálievka a dodržiavanie sponu.