Rez starej višne: Kedy a ako na to

Višňa (Prunus cerasus) je obľúbený ovocný strom pestovaný pre svoje šťavnaté a kyslé plody, ktoré sú ideálne na výrobu džemov, koláčov alebo likérov. Správne rezanie a tvarovanie višní je nevyhnutné pre zabezpečenie bohatého plodenia a zdravého rastu stromu. Rez višne nie je tak zložitý, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Višne rastú vo forme nižšieho stromu s malebnou rozložitou korunou, ktorú je potrebné pravidelne ošetrovať správnym rezom. Cieľom rezu je tak, ako aj pri iných ovocných druhoch, zabezpečenie optimálneho presvetlenia koruny a zmladenie rodivého dreva, čo má priamy vplyv na kvalitu plodov.

Dôležitosť rezu a načasovanie

Zimný rez ovocných stromov patrí medzi najdôležitejšie zásahy v záhrade. Správne načasovanie a technika rezu rozhodujú o tom, ako budú stromy rásť a rodiť v nasledujúcej sezóne. Vykonanie zimného rezu predstavuje kľúčový zásah pre podporu rodivosti, vyváženú korunu stromov a zdravé dreviny. Čím košatejšia je koruna stromu, tým viac živín spotrebuje na udržanie nadmernej hmoty. Strom je potom vyčerpaný a prináša menej kvalitných plodov. Pravidelný rez a tvarovanie sú nevyhnutné pre zdravý rast a vysokú produktivitu.

Kedy strihať višne?

• Skorá jar: Najlepší čas na rez višní je skoro na jar, tesne pred tým, ako strom začne vytvárať nové výhonky. V tomto období je strom stále v pokoji, ale blížiaci sa rast podporí hojenie rezov a nový silný rast. Višne strihajte skoro na jar predtým, ako ukončia svoje vegetačné obdobie.
• Po zbere ovocia: Ďalším obdobím, keď môžeš vykonať ľahký rez, je po zbere ovocia, najmä ak sú na strome poškodené alebo choré vetvy. Višne sa režú počas vegetácie, ideálne v období po zbere plodov. Dôležité je to hlavne preto, že v tomto čase stromy menej trpia glejotokom a rany sa po reze rýchlejšie a lepšie hoja.

Typy rezu višní

Existuje niekoľko typov rezu, ktoré sa používajú v závislosti od veku a stavu višňového stromu.

Výsadbový rez

Pri výsadbe mladých stromčekov si môžeme zvoliť medzi jarným a jesenným termínom. Či už sa rozhodneme pre jesennú, alebo jarnú výsadbu, k výsadbovému rezu pristupujeme spravidla začiatkom marca, tesne pred pučaním. Výsadbový rez je jednorazovým úkonom, ktorého hlavným cieľom je vytvorenie presvetlenej korunky so silnými kostrovými, teda hlavnými konármi. Pri výbere nových sadeníc si v súčasnosti môžeme vybrať z veľkého množstva zaujímavých odrôd, ktoré sa líšia kvalitou plodov, či odolnosťou voči chorobám i mrazu.

1. Ako prvé si zvolíme štyri až päť výhonkov, ktoré budú tvoriť základ pre kostrové konáre. Výhonky by mali byť rovnomerne rozložené do všetkých smerov, pričom by mali zvierať so stredníkom ideálne 45-stupňový až 60-stupňový uhol.
2. Stáva sa, že niektoré z výhonkov nerastú vhodne, v takomto prípade môžeme využiť techniku rozpierania alebo vyviazania výhonkov do želanej polohy.
3. Vybrané výhony skrátime približne o polovicu dĺžky, nezabúdame, že najvrchnejšie očko musí smerovať von.

Výchovný rez

K výchovnému rezu pristupujeme raz ročne do 4 až 5 rokov po výsadbe stromčeka, jeho cieľom je nadviazať na ciele výsadbového rezu, ktorým je v prvom rade zapestovanie stabilnej a správne tvarovanej koruny. Celkove výchovný rez trvá 4 až 5 rokov a vybrané výhonky sa pri ňom skracujú pomerne hlboko, aby sa zabezpečil silný rast a pravidelné rozkonárovanie. Okrem toho sa odstraňujú prebytočné, zahusťujúce výhonky.

• Pri výchovnom reze skrátime ročný prírastok na hlavných konároch približne o polovicu, pričom najvrchnejší púčik musí opäť smerovať von z koruny.
• Následne úplne odstránime všetky vzpriamene rastúce výhony, ale aj tie, ktoré rastú dovnútra koruny.
• Nevyhnutné je tiež odstránenie akýchkoľvek vlkov či výmladkov.

Udržiavací rez

Udržiavací rez vykonávame každoročne v letnom období, po zbere úrody. Jeho cieľom je zmladenie rodivého dreva a udržanie presvetlenej koruny stromu. Višne majú podstatne väčšiu potrebu udržovacieho rezu v porovnaní s čerešňami. Vytvárajú väčší počet slabších polokostrových konárov a výhonkov zahusťujúcich korunu. Višne začínajú rodiť veľmi skoro na dlhých jednoročných výhonkoch. Na udržiavací rez sú o niečo náročnejšie než čerešne, lebo tvoria viac slabších polokostrových konárov a výhonkov. Tieto korunu zahusťujú, čo spôsobuje vznik takzvaných vyholených konárov.

• Pri udržiavacom reze najprv odvedieme všetky dlhé holé výhony na nové mladé výhonky, vďaka čomu podnietime tvorbu nového dreva.
• V prípade, že strom nedisponuje žiadnymi novými výhonkami, všetky holé výhony skrátime na dvojcentimetrový čapík.
• Aby ste vyhoľovaniu konárov predišli, už od štvrtého či piateho roku po vysadení skracujte všetky dlhé vyrodené výhonky až po kratšie rozkonárenie.

Omladzovací rez

Omladzovací rez sa odporúča každé 3-5 rokov, aby sa podporil nový rast a udržal strom v dobrom zdravotnom stave. Ak je to s postupom rokov potrebné, na zmladzovací rez využite techniku Zahnovho rezu kôstkovín. Keď začína intenzita rastu klesať, začneme s pravidelným detailným zmladzovaním na pevnejšie rozkonárenia na báze vyhoľujúcich konárikov.

• Odstráňte staršie vetvy, ktoré už neprinášajú ovocie, a nechaj priestor pre mladé, produktívne výhonky.
• Počas omladzovacieho rezu sa zameraj aj na odstránenie výhonkov, ktoré vyrastajú zo spodnej časti kmeňa (tzv. vlky).

Špecifiká rezu višní

Višne sa od čerešní odlišujú nielen chuťou plodov, ale aj úplne iným charakterom rastu. Plody prinášajú na jednoročných, až 60 cm dlhých a tenkých konároch, ktoré ďalej rastú do dĺžky a na konci majú listy, kvety a plody. Spodná časť koruny je väčšinou holá. Vzhľadom na to, že je pre ne charakteristické zakladanie generatívnych púčikov v dolnej časti výhonkov, najmä v prípade slabšieho rastu dochádza často k vyhoľovaniu konárov a pre niektoré odrody je charakteristický previslý rast v staršom veku. Vhodným opatrením na zamedzenie vyhoľovania je rez zameraný na podporu sily rastu, čím sa dosiahne menší podiel generatívnych púčikov na výhonkoch a lepšie rozkonárovanie.

Zahnova metóda rezu

Zahnova metóda rezu kôstkovín vychádza z princípu, že bočný konár nesmie v žiadnom prípade presahovať polovicu hrúbky konára z ktorého vyrastá (v mieste rozkonárenia). Predpokladom takého stavu je dodržiavanie správnej podradenosti a nadradenosti konárov, aby bočné konáre príliš nemohutneli a neobmedzovali rozvoj materských konárov. Pri odstraňovaní hrubších konárov niekedy musíme použiť metódu postupného zosadenia rezom na dlhý "relatívne oslabene aktívny čapík". Podstatou je postupné skracovanie odstraňovaného konára rezom na dlhý, oslabený čapík (v tomto prípade je to rôzne dlhá, rezom potlačená časť konára). Pri kôstkovinách nesmú byť bočné konáre hrubšie ako polovica hrúbky hlavného konára pod rozkonárením.

• Pri tomto postupe konár, ktorý zamýšľame odstrániť najprv skrátime rezom na prevod na nadol smerujúci konár.
• Ponechaný útvar rastie relatívne slabšie (hrubne pomalšie ako materský konár), nesmie byť však príliš krátky aby nezaschol.
• Ponechaná vetvička na "čapíku" ho udržuje natoľko aktívny, že strom tento zásah prežije bez následkov. Dĺžka "čapíka" závisí od jeho pomeru k hrúbke odstraňovaného konára. Čím hrubší a aktívnejší je odstraňovaný konár, čím kolmejšie je jeho postavenie, čím vlhkejšie je stanovište, tým dlhší "čapík" nechávame.
• Princíp je potom v postupnom prevedení funkcie a pomeru dĺžky na vybraný konár. Konár, ktorý chceme odstrániť najprv oslabíme skrátením, čím sa ponechávaný konár posilní a priemer nakoniec odrezaného konárika je menší ako polovica materského konára. "Čapík" potom odrežeme rezom na konárový krúžok.
• Na zachovanie vhodného pomeru hrúbky konárikov treba dbať už v škôlke a silnejšie bočné letorasty treba oslabiť v raste zaštipovaním.

Čapík však nemôže zostať prikrátky, aby nevyschol. V niektorých prípadoch tak môže mať až 80 cm.

Rez na podporu rodivosti

V prípade odrôd s prevahou rodivosti na jednoročnom dreve (napríklad 'Morela neskorá') sa odporúča pravidelné odstraňovanie vyrodených konárikov spätným rezom na nahor rastúci konárik.

Všeobecné zásady rezu višní

Pravidelný rez a tvarovanie sú nevyhnutné pre zdravý rast a vysokú produktivitu.

1. Odstránenie mŕtvych a chorých vetiev: Prvým krokom je odstránenie všetkých mŕtvych, chorých alebo poškodených vetiev, ktoré môžu slúžiť ako vstupná brána pre choroby a škodcov.
2. Riedenie koruny: Višne majú tendenciu vytvárať hustú korunu, čo obmedzuje prúdenie vzduchu a prienik svetla. Počas presvetľovania režte výhony rastúce do stredu koruny, smerom nadol alebo tie, ktoré sa križujú. Odstráň slabé, tenké vetvy, ktoré neprinášajú ovocie.
3. Otvorená koruna: Najlepším tvarom pre višne je otvorená koruna, ktorá umožňuje prienik svetla a vzduchu do stredu stromu. Pri tvarovaní stromu odstráň centrálne vetvy a ponechaj 4 až 6 hlavných vetiev, ktoré rastú smerom von. Vyvážený rast: Dbaj na to, aby si odstránil prebytočné vetvy, ktoré rastú v strede alebo smerom k zemi.
4. Správna technika rezu: Rez veďte vždy tesne pri konárovom krúžku, bez ponechania dlhých čapíkov.

Náradie a ošetrenie po reze

Počas zimného rezu je veľmi dôležité používať kvalitné záhradné náradie.

• Ostré a čisté záhradné nožnice: Používanie ostrého a čistého záhradného náradia je nevyhnutné, aby si zabránil poškodeniu stromu a prenosu chorôb. Dvojčepeľové nožnice zabezpečia hladší rez živého dreva. Pákové alebo prevodové nožnice uľahčia prácu pri silnejších konároch. Na prácu v korunách a odstránenie hrubších vetiev sa vám osvedčia kvalitné nožnice na konáre, ktoré uľahčia a urýchlia strihanie.
• Dezinfekcia náradia: Pred každým rezom, najmä ak pracuješ s chorými alebo poškodenými vetvami, vydezinfikuj svoje náradie, aby si predišiel šíreniu infekcií z jednej rastliny na druhú.
• Ošetrenie väčších rán: Väčšie rany (viac ako 2,5 cm v priemere) môžu byť náchylné na infekciu, preto je dobré použiť záhradný vosk alebo špeciálny prostriedok na ošetrenie rezných miest.
• Kontrola po reze: Po reze je dobré pravidelne kontrolovať strom, či nevykazuje príznaky stresu alebo ochorení. Ak vaša višňa trpí chorobami, odstráňte napadnuté časti stromu a použite vhodné fungicídy alebo iné prípravky na ošetrenie.

Tvarovanie višní podľa rôznych metód

Voľne rastúca koruna

Spon výsadby 6,0-8,0 x 5,0-6,0 m, výška kmeňa 0,9-1,1 m. Výchovný rez voľnejších tvarov trvá 2 až 4 roky. Cieľom je zapestovať pevnú a relatívne riedku korunu s 3 až 4 kostrovými konármi a terminálom, ktorý možno neskôr zosadiť rezom na prevod na vhodný kostrový konár.

• Pri výsadbe hrotiaka odmeriame výšku kmeňa a ponecháme nad ňou 6 - 10 zdravých púčikov, z ktorých zapestujeme základy kostrových konárov.
• Pri použití stromčeka so zapestovanou korunkou pri nepravidelnej korunke môžeme konáriky zosadiť na jeden najvhodnejší, vzpriamený a postupovať ako v predchádzajúcom prípade.
• Ak máme korunku s dvoma bočnými konárikmi, zrežeme ich na prvý vonkajší púčik a stredník na 6 púčikov.
• V prvom roku zapestujeme 4 kostrové výhonky, v lete vyštipneme nepotrebné a rastúce pod ostrým uhlom odklonu.
• V druhom roku pri jarnom reze výhonky kostrových konárov zrežeme do rovnováhy, v priebehu vegetácie vylomíme konkurenčné letorasty.
• Ak sú konáriky rovnomerne rozložené, tak sa výchovný rez končí a zasahujeme len v nevyhnutných prípadoch.
• Druhé poschodie sa spravidla založí samo, odporúča sa však vhodným rezom predísť tvorbe kostrových konárov blízko seba (praslenovito usporiadaných).

Dutá koruna čerešní podľa Sargerovej metódy

Spon 4,6 x 4,6 m, výška tvaru 3 m, podpník vtáčnica alebo mahalebka. Výsadba sa zakladá s použitím hrotiakov.

• V prvom roku sa hrotiak skráti vo výške 0,9 m. Z hľadiska potreby oslabenia rastu sa odporúča robiť rez po napučaní púčikov. Ponechané púčiky vyprodukujú vertikálne rastúce prírastky.
• V ďalšom roku na jar stromček zrežeme pod týmito vertikálnymi prírastkami, čím sa podporí zmohutnenie bočných konárikov s väčším uhlom odklonu, z ktorých založíme korunku.
• V lete ponecháme 3 základy kostrových konárov vzdialené 0,25 m od seba.
• Pri jarnom reze v ďalšom roku tieto skrátime do roviny 1,2 m nad pôdou. Z vytvorených letorastov v lete ponecháme 2, ostatné úplne odstránime.
• Na jar 4. roka nižšie postavený, von z koruny smerujúci výhonok vyviažeme do vodorovnej polohy, neskracujeme ho, horný výhonok, ktorý bude pokračovaním kostrového konára skrátime vo výške 0,7 m nad rozkonárením.
• Rovnako pokračujeme v ďalších rokoch do dosiahnutia výšky 3 m, kedy predlžovanie kostrových konárov ukončujeme rezom na prevod na vhodný bočný konár.

Štíhle vreteno čerešní

Použitie štíhleho vretena aké je známe pri jabloniach je v prípade čerešní komplikované silným rastom odrôd čerešní a podpníkov a výrazným akrotonickým charakterom rastu. Spon 4-4,5 x 1,5-2,5 m (1000 až 1650 stromov na 1 ha), výška stromu je 2,0 až 3,0 m. Na výsadbu sa používajú hrotiaky alebo stromčeky s predčasným obrastom. Pri tomto type vretena sú vhodné sú i stredne silno rastúce až silnejšie rastúce podpníky.

Odporúčané spony pre čerešne v tvare vretena:

• Prunus mahaleb SL 64, Dunabogdány: 4-4,5 x 2,5m
• Prunus mahaleb, PiKu 4.20: 4 x 2-2,5m
• Mahaleb x Mazzard hybrid MaxMa 14, MaxMa 97, Prob hybrid, Tabel Edabriz, Gisela 5: 4 x 1,5-2m

Základom štruktúry tohto typu vretena sú trvalé bazálne konáre a dominantný stredný konár. Konáriky rodivého obrastu sa nachádzajú na bazálnych konároch a na stredníku. Rozkonárené bazálne konáre, ktoré vyvažujú silný vrcholový rast stredníka a akrotonické rozkonárovanie. Vyvažujúce bazálne konáre sa ohýbajú 80 až 90 stupňov od vertikály, v prvom roku pomocou rozperiek, neskôr použitím dvojstupňového sektorového rezu počas jedného až dvoch rokov. Stredník počnúc druhým rokom zostáva bez rezu. V blízkosti vrcholového púčika sa na ňom spravidla vytvárajú silné letorasty, ktoré sa však koncom júna zaštipujú na 3 až 4 listy. Tenké, horizontálne prírastky vyrastajúce zo stredníka sú základom rodivých konárikov v nasledujúcich rokoch v prípade, že sa neodstránia ich vrcholové púčiky. Dvojstupňový sektorový rez sa na nich používa iba jeden krát, kvôli jeho dobrému vplyvu na rozkonárovanie.

tags: #kedy #strihat #staru #visnu #2