Jarný rez viniča je kľúčovou aktivitou pre zabezpečenie zdravej rastliny a kvalitnej úrody hrozna. Je to obdobie, kedy sa rastlina prebúdza z vegetačného pokoja a je optimálne zasiahnuť do jej štruktúry. Správne načasovanie a technika rezu majú priamy vplyv na mrazuvzdornosť, silu, zdravotný stav a celkovú produktivitu kra.
Ideálne načasovanie jarného rezu
Najvhodnejším obdobím na strihanie viniča je koniec zimy až skorá jar. V tomto čase je hrozno ešte vo vegetatívnom spánku, ale už pominula hrozba silných mrazov, ktoré by mohli poškodiť čerstvo zrezané časti rastliny. Optimálna teplota pre rez sa pohybuje medzi 6 až 10 °C.
Termín rezu viniča preto väčšinou vychádza na február až marec, v závislosti od lokality a teplotných podmienok daného roka. Príliš skorý rez by mohol viesť k skoršiemu pučaniu, čo je problematické v oblastiach s častými jarnými mrazmi. Naopak, ak by sme strihali príliš neskoro, z rezov môže začať vytekať miazga, čo rastlinu oslabuje. Tomuto javu sa hovorí aj „vinič plače“ alebo „slzí“.
Ak by sme načasovali rez na skorší termín, silné mrazy by mohli poškodiť konce ostrihaných častí rastliny. Ak by sme strihali neskoro, z rezov by už mohla vytekať miazga a pre rastlinu by to bola záťaž navyše. Vyhnite sa akémukoľvek rezu už zelených častí viniča, pretože takéto zásahy rastlinu oslabujú.
Typy jarného rezu
Jarný rez rozoznávame ako skorý a neskorý:
Predjarný rez (skorý jarný rez)
Skorým jarným rezom sa znižuje slzenie krov a podporuje (urýchľuje) sa pučanie. Uskutočňuje sa koncom februára a v marci, preto sa dá hovoriť skôr o predjarnom reze.
Neskorý jarný rez
Neskorý jarný rez sa robí v oblastiach, kde sa pravidelne vyskytujú neskoré jarné mrazy. Týmto spôsobom sa minimalizuje riziko poškodenia mladých výhonkov.
Základné princípy strihania viniča
Vinič prináša úrodu na jednoročnom dreve. Jednoročné drevo sú vlastne zdrevnatené letorasty z predchádzajúcej sezóny, ktoré postupne dozrievajú a menia farbu zo zelenej na hnedú. Na konci vegetačnej sezóny sú tieto výhonky považované za jednoročné drevo. Na nasledujúcu jar sa z niektorých púčikov na jednoročných výhonkoch vytvoria ďalšie výhonky, na ktorých vzniknú kvety a následne plody.
Ak by sme nechali vinič rásť bez strihania, väčšinu energie by dával do rastu starého dreva a rodivé jednoročné drevo by tvorilo len veľmi malú časť. Prvým krokom každého rezu viniča je preto odstránenie dvojročného, vyrodeného dreva (minuloročných ťažňov) a staré drevo necháme len na kmeni, prípadne na kordónoch, tj. na bočných ramenách kmeňa.
Vyrodené minuloročné ťažne odstrihneme celé, čo najbližšie ku konáru/kmeňu. Staré vyrodené ťažne spoznáme podľa tmavšieho sfarbenia a väčšej hrúbky výhonkov.
Regulácia rastu a rodivosti
Regulácia rastu a rodivosti sa popri správnom spôsobe rezu a zaťaženia kra dosahuje aj správnym tvarovaním rodivého dreva, najmä ťažňov. Tvarovaním, teda ohýbaním ťažňov, eliminujeme vplyv polarity, silu rastu letorastov jednotlivých inzercií, ako aj pomer vegetatívnych a generatívnych orgánov.
Hlavné úlohy rezu viniča
Hlavnou úlohou každého rezu viniča je redukcia množstva jednoročného dreva tak, aby rastlina vytvárala optimálny počet strapcov hrozna. Príliš veľa strapcov by nemalo energiu a živiny na správne dozretie, a v prípade malého počtu strapcov by sme nevyužili potenciál rastliny.
Na viniči ponecháme len zdravé jednoročné výhonky a to tak, aby boli od seba čo najviac vzdialené a skrátime ich na 6 až 10 púčikov. Tieto výhonky (nazývame ich aj ťažne) nám prinesú počas sezóny úrodu. Ťažne je potrebné očistiť aj od starých úponkov, ktorými boli prichytené o vedenie.
Okrem ťažňov môžeme na rastline nechať aj záložné jednoročné výhonky (čapíky). Ich úlohou je zabezpečiť rast výhonkov na ďalšiu sezónu a tvoriť záložnú alternatívu pre prípad, ak by došlo k poškodeniu alebo chorobe časti viniča. Ak by k takejto situácii došlo, vinič môže ďalej rásť prostredníctvom čapíka. Čapíky skracujeme len na jeden až dva púčiky, pretože ich úlohou nie je prinášať úrodu, ale poskytovať záložný plán rastu viniča.
Ťažne aj čapíky striháme vždy minimálne 2 cm nad púčikom a vždy šikmým rezom tak, aby mohla dažďová voda stekať z rezu preč (na stranu, kde nie je púčik, aby ho miazga nezaliala).
Očakávajte, že v oboch krokoch strihania viniča sa spolu každoročne odstránite 70 až 90 % rastu z minulého roka.
Zaťaženie kra a optimálny počet púčikov
Púčiky, ktoré necháme na ťažňoch a na čapíkoch, predstavujú pre vinič zaťaženie, ktoré by sme mali optimalizovať pre konkrétnu rastlinu. Na meter štvorcový zelenej plochy by sme mali nechať 4 až 10 púčikov. Čím je vinič starší a silnejší, tým môžeme zaťaženie (počet púčikov) pridávať.
Počet ponechaných púčikov závisí od požadovaného zaťaženia kra. Odroda viniča ovplyvňuje optimálne zaťaženie. Napríklad odrody s veľkými strapcami potrebujú menej púčikov, aby rastlina zvládla úrodu vyživiť. Medzi ne patria napríklad ‘Frankovka’, ‘Cabernet Sauvignon’, ‘Merlot’, ‘Laurot’, ‘Zweigeltrebe’, ‘Müller Thurgau’, ‘Malverina’ či ‘Veltlínske zelené’.
Dominik Molda dodáva: „Pri reze beriem do úvahy aj jarné mrazy, preto niekedy ponechávam nižšie zaťaženie a neskôr ho upravujem pri zelených prácach. Ak si nie ste istí, ktorý spôsob rezu zvoliť, stredný rez je vhodnou voľbou pre väčšinu odrôd.“ Odrody ako ‘Neuburské’, ‘Svätovavrinecké’, ‘Ametyst’, ‘Dora’, ‘Negra’, ‘Onyx’ či ‘Opál’ ho dobre znášajú.
Tvarovanie viniča
Ďalším účelom strihania hrozna je tvarovanie jeho vzrastu, tak aby ste vinič prispôsobili jeho opore (stĺpik, drôt, pergola a iné), priestorovým podmienkam a aby bol zber hrozna pre vás komfortný.
Zimný rez viniča zvládne každý, vraví dlhoročný pestovateľ zo Smoleníc. Ponúka návod, ako na to
Najčastejšie formy pestovania a rezu
1. Vedenie na záves
Často využívanou formou pestovania viniča v domácich podmienkach, no aj vo vinohradoch, je vedenie na záves, ktoré má viacero výhod. Rodivé ťažne sú od seba dostatočne vzdialené, čo podporuje lepšiu cirkuláciu vzduchu, znižuje riziko hubových chorôb a s viničom a jeho úrodou sa vďaka jeho výške lepšie pracuje. Strihanie viniča v tejto pestovateľskej forme bolo opísané vyššie, no vedenie na záves má viacero foriem - môže mať jedno, dve a staršie, silnejšie rastliny aj viacero ramien v dvoch etážach.
Ramená (kordóny) môžu byť vyvedené v rôznej výške, môžu byť rôzne dlhé a rodivé jednoročné výhonky (ťažne) môžu mať rôznu dĺžku - všetko závisí od veku, sily a zdravotného stavu viniča. Pri samotnom reze nechávame jeden alebo viac čapíkov v hornej časti kmeňa ako zálohu (v prípade odumretia ramena) a jeden čapík na konci každého ramena, čo zabezpečí cirkuláciu živín až na koniec ramena a predĺži jeho životnosť.
2. Stredné vedenie (rýnsko-hessenské vedenie)
Stredné vedenie je najrozšírenejšou formou pestovania viniča vo vinohradoch aj v domácich podmienkach. Nevyžaduje si veľa priestoru, takže jednotlivé rastliny hrozna môžeme vysádzať bližšie pri sebe. Kmienok viniča má približne 1 meter a na vrchu sa končí tzv. hlavou, z ktorej vyrastajú výhonky.
Pri strihaní nechávame na rastline jeden až dva ťažne, ktoré následne prehneme a uviažeme o vodiaci drôt. S prehnutím môžeme pár týždňov počkať, kým do ťažňa nezačne prúdiť miazga, aby sa ťažne nezlomili. Týmto opatrením zabezpečíme, aby sa energia a živiny rozložili po ťažni rovnomerne (v opačnom prípade by smerovali najmä na koniec ťažňa). Okrem ťažňov môžeme na viniči nechať aj záložné čapíky, z ktorých budú počas vegetačnej sezóny vyrastať nové výhonky pre budúcu sezónu.
V našich vinohradoch pestujeme vinič na strednom vedení, ktoré sa označuje ako Rýnsko-hessenské. Stredné vedenie je najrozšírenejšou formou pestovania viniča v produkčných vinohradoch aj v domácich záhradách. Pri strednom vedení má kmienok približne 1 meter a navrchu sa končí tzv. hlavou, z ktorej vyrastajú výhonky.
3. Kolíkové vedenie
Pri tejto forme pestovania viniča nemáme žiaden kmienok a hlava, z ktorej vyrastajú výhonky, je len pár centimetrov nad úrovňou pôdy. Pri tomto type pestovania viniča nepotrebujeme žiadne vodiace drôty. Postačí nám vysoký kolík, o ktorý sa počas sezóny postupne uväzujú rastúce výhonky. Ďalšími výhodami kolíkového vedenia sú malé priestorové nároky (vinič môžeme vysádzať v menších sponoch) a vysoká odolnosť proti silným mrazom.
Špecifické rezy a starostlivosť
Formovacie a omladzujúce rezy
Formovacie prerezávanie je navrhnuté tak, aby rastline dodalo správny tvar. Pri prvom reze zostanú dva výhonky. Tento typ prerezávania sa vykonáva na silnú podporu plodenia.
Sanitárne prerezávanie by sa malo vykonávať spolu so starostlivosťou o hrozno po období „plaču“. Medzi sanitárne rezy patria aj omladzujúce rezy. Rezanie hrozna stimuluje rastlinu k lepšiemu rastu a vytváraniu nových výhonkov, umožňuje rýchlejšie vytvárať nové ovocné puky a pomáha pri odstraňovaní odumretých, suchých, poškodených alebo nadmerne zahusťujúcich výhonkov.
Rez mladých sadeníc
Mladé sadenice viniča sa vysádzajú na jeseň do zeme tak, aby nad povrch vyčnievali dve očká. Celý je prikrytý kopou, ktorá má zabezpečiť dobré prezimovanie. V prvom roku po výsadbe mladého viniča sa hlavný výhonok skráti tak, aby zostali dve očká. Z nich vyrastajú dva výhonky viniča, ktoré tvoria základ novej rastliny. Prvý rok viniča je preto mimoriadne dôležitý a rozhodne by ste nemali zabúdať na vhodný rez. V druhom roku sa tvorí kmeň. Drevnaté časti rastliny sa režú na výšku 70 - 80 cm. Ak je rastlina dostatočne veľká už v druhom roku, hlavný výhonok sa skráti vo výške 150 cm a zvyšné výhonky sa ohnú vodorovne k opore.
Jesenný rez
Na jeseň (zvyčajne november) treba hrozno opatrne orezať, aby sa rastlina na jar bez problémov prebudila počas vegetačného obdobia. Vtedy sa režú aj tie výhonky, ktoré boli v jarnom období vynechané. Po jesennom reze treba vinič dobre chrániť pred mrazom.
Správna technika a nástroje
Pri reze viniča je potrebné, okrem toho, že viete, kedy svoje rastliny ostrihať, musíte vedieť aj to, ako to urobiť správne. Hrozno dobre znáša aj ťažký rez, preto by ste sa nemali báť príliš tvrdého rezu. Častou chybou začínajúcich záhradkárov je príliš tenký rez.
Na strihanie viniča používajte vždy ostré a dezinfikované nástroje. Príliš tupé nožnice alebo záhradné nožnice ranu zbytočne rozstrapkajú a sťažia jej hojenie. Správna technika zabráni vzniku ťažko sa hojacich rán.
Vinič strihajte vždy pod miernym uhlom (oproti oku viniča), vo výške cca 2 cm nad uzlom. Šťava vytekajúca z takejto rany potom nezaplaví púčiky. Rez viniča nesprávne vedený smerom k púčiku môže spôsobiť problémy.
Ak pri reze používame aj pílku a vytvoríme väčšiu ranu do živého dreva, zatrieme ju štepárskym voskom.
Chorobami alebo škodcami napadnuté drevo okamžite odstráňte z blízkosti viniča a spáľte. Takýto ker spáľte a použitý rezný nástroj poriadne dezinfikujte.
Čo je to vegetatívny spánok a „plač“ viniča?
Vegetatívny spánok je obdobie, kedy viničová rastlina neprejavuje viditeľné známky rastu. Je to prirodzený cyklus, ktorý umožňuje rastline regenerovať sa a pripraviť sa na novú rastovú sezónu.
„Plač“ viniča, alebo slzenie, je jav, kedy z čerstvo zrezaných rán vyteká miazga. Tento jav nastáva, keď sa začína zvyšovať teplota pôdy a koreňový systém začína aktívne nasávať vodu a živiny, ktoré potom cirkulujú rastlinou. Preto je dôležité vykonať rez pred začiatkom tohto procesu.
Rozmnožovanie viniča
Vinič môžeme rozmnožovať viacerými spôsobmi:
1. Generatívne - pohlavné rozmnožovanie semenami
Tento spôsob rozmnožovania sa v produkčnom vinohradníctve nepoužíva, pretože rastliny viniča nededia všetky znaky a vlastnosti svojich rodičov. Používa sa pri šľachtení viniča.
2. Vegetatívne - nepohlavné rozmnožovanie
Je to rozmnožovanie vegetatívnymi časťami rastlín, čo zabezpečuje prenos vlastností materskej rastliny na nové potomstvo. Vegetatívne rozmnožovanie delíme podľa spôsobu získania nových rastlín na:
- a) Vegetatívne priame rozmnožovanie - rastlinné telo novovzniknutej rastliny sa skladá z jednej časti. Mladé rastliny sa nazývajú koreňáče.
- b) Vegetatívne nepriame rozmnožovanie - mladé rastliny získame naštepením vrúbľa z viniča hroznorodého na odrezok podpníkového viniča. Rastlinné telo sa skladá z dvoch alebo viac častí.
Výsadba viniča
Pre vinič je najvhodnejšie slnkom prehriate miesto, ktoré je chránené pred vetrom. Optimálnym časom na výsadbu je druhá polovica mesiaca apríl a prvá polovica mája, možná je však aj jesenná výsadba.
Pôdu pred výsadbou starostlivo pripravíme, dôkladne a hlboko prekypíme. Pri ťažkých pôdach zapracujeme do pôdy kompost, prípadne rašelinu, aby sme zlepšili štruktúru pôdy. Taktiež je vhodné pred vysádzaním zapracovať do pôdy aj hnojivá s obsahom minerálnych látok.
Pri výsadbe je odporúčané použiť aj mykorhízne huby, napríklad Symbivit. Tieto huby dokážu zvýšiť úrodnosť, obsah cukrov a antioxidantov v hrozne a zlepšiť celkovú vitalitu rastliny.
Na čo treba dbať pri výsadbe viniča:
- Ak vysádzame vinič pri stene, umiestnime ho minimálne 20 centimetrov od steny.
- Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami pri špalierovej výsadbe alebo vertikálnom kordóne by mala byť 1 až 1,5 metra a pri horizontálnom kordóne 2 až 3 metre.
- Ak sadíme viac radov, šírka v medziradí by mala byť minimálne 1,5 metra.
- Pred vysadením zostrihneme prostokorenný vinič na 1 až 2 zdravé pútiky, pri jesennej výsadbe robíme rez až na jar, pokiaľ sme sadenicu nekúpili už zostrihnutú a ošetrenú voskom.
- Korene skrátime približne na šírku dlane.
- Vinič namočíme do vody zhruba na 12 hodín chránený pred priamym slnkom.
- Do jamy ho vložíme šikmo tak, aby štepená časť bola po zasadení približne 3 až 4 centimetre nad zemou.
- V jame sadenicu do polovice zasypeme ľahkým výživným substrátom, pridáme mykorhízne huby a utlačíme a zalejeme vodou, aby sa zem dostala medzi korene.
- Potom jamu doplníme substrátom a znova dobre utlačíme.
- Ak nie je miesto štepenia zaliate voskom, musíme vinič prekryť zemou, aby sme zamedzili popáleniu očiek ostrým jarným slnkom.
Vinič z kontajnera:
Nakopčenie je odporúčané aj pri jesennej výsadbe, ochránime tak spodné púčiky pred namrznutím. Ak vysádzame vinič kúpený v kontajneri (v črepníku), nakyprenú pôdu okolo vysadenej rastliny utláčame tak, aby sme nepoškodili prípadné novorastúce korienky. Ďalej postupujeme obdobne ako pri vysádzaní prostokorenného viniča, s dôrazom na pridanie mykorhíznych húb a zálievky.
Ku každej sadenici súčasne umiestnime oporný kolík s minimálnou nadzemnou výškou rovnakou ako je plánovaná výška kmienka. V suchom a teplom počasí sadenicu pravidelne zalievame (približne raz za týždeň) dostatočným množstvom vody.
