Pestovanie šalátu v skleníku je pre mnohých záhradkárov obľúbenou činnosťou, a to vďaka jeho relatívne rýchlemu rastu a bohatým výživovým hodnotám. Táto listová zelenina je neodmysliteľnou súčasťou mnohých jedál a záhrad. Vďaka skleníku si môžete dopriať čerstvý šalát nielen na jar, ale aj počas jesene a zimy. Správne načasovanie výsevu a výsadby priesad je kľúčové pre dosiahnutie bohatej a kvalitnej úrody.
Prečo pestovať šalát v skleníku?
Šalát je jednou z najuniverzálnejších rastlín pestovaných v skleníku. Jeho pomerne krátke vegetačné obdobie a odolnosť voči nižším teplotám ho zaraďujú medzi ideálne skoré jarné druhy zeleniny. V našich podmienkach môže skleník zaručiť lepšiu úrodu a vyrovnanejší výnos. Šalát preferuje chladné prostredie, čo znamená, že v zime nemusíte skleník pre jeho pestovanie vyhrievať natoľko ako pri teplomilnejších rastlinách. Navyše, horkú príchuť šalátov spôsobuje prítomnosť intybínu, ktorý má liečivé účinky, priaznivo vplýva na nervovú sústavu, látkovú premenu a funkciu tráviacich orgánov.
Príprava skleníka a pôdy pre šalát
Orientácia a typ skleníka
Záhradný skleník je vhodné orientovať tak, aby slnko svietilo čo najdlhšie na jeho širšiu stranu. Najlepšie je, ak je zároveň chránený zo severnej strany proti chladu a vetru, napríklad budovou alebo primerane vysokou výsadbou. Výhodou pri ochrane pred nízkymi teplotami na jar je napríklad polykarbonátový skleník, ktorého vzduchové komôrky v polykarbonáte spomaľujú prestup chladu do vnútra.
Príprava pôdy
Základom pre bohatú úrodu je správne pripraviť pôdu, čo začína už na jeseň, po zbere poslednej úrody. Po zbere pozbierajte zvyšky rastlín a kompostovaním ich premeňte na kvalitné hnojivo. Vyzretý kompost, prípadne vyzretý maštaľný hnoj, zapracujte na jeseň do pôdy v skleníku. Skontrolujte skleník a opravte prípadné poškodenia.
Na jar prichádza na rad dezinfekcia pôdy v skleníku. Postará sa o to dusíkaté vápno - poprášte ním všetku pôdu v skleníku. Následne ju skyprite a podľa druhu pestovanej zeleniny môžete aj prihnojiť. Dezinfikovať skleník pred výsadbou môžete aj zapálením sírneho knôtu, ktorý sa bežne používa na dezinfekciu drevených sudov.
Ideálne podmienky pre pestovanie šalátu
Šalát nie je príliš náročný na prostredie, avšak pre optimálny rast potrebuje špecifické podmienky.
Teplota a svetlo
- Počas celého dňa udržiavajte teplotu vo fóliovníku/skleníku v rozsahu 10 až 21 °C.
- Vynikajúce večerné teploty sú v rozsahu 7 až 12 °C.
- Šalát dokáže odolávať krátkym striedajúcim sa obdobiam pri 2 °C, najmä ak je chránený vo vnútri skleníka.
- Potrebuje celodenné svetlo, minimálne šesť hodín priameho slnečného svetla každý deň. Ak nemáte dostatok prirodzeného svetla, môžete investovať do osvetľovacej súpravy.
- Šalát je rastlina dlhého dňa, čo znamená, že na tvorbu kvetov a následne plodov potrebuje 11 až 16 hodín denného svetla. Krátky deň brzdí rast kvetov a podporuje vývoj hlávky. V teplom a suchom období šalát vybieha veľmi do kvetu, mnohokrát ešte prv, než vytvorí hlávku.
Pôdna a vzdušná vlhkosť
Veľmi dôležitým činiteľom vo vývoji hlávkového šalátu je pôdna a vzdušná vlhkosť. Šalát vyžaduje dostatočné zavlažovanie počas všetkých štádií rastu. Preto sa mu darí najlepšie na jar a potom na jeseň. Vodné zrážky majú byť rovnomerne rozdelené na celé vegetačné obdobie.
Vhodná pôda a pH
Šalátu sa značne darí v bohatej, ílovitej pôde, ktorá zahŕňa množstvo organického materiálu. Žiada hlinitopiesočnaté pôdy s obsahom humusu a ľahko sa otepľujúce, to znamená, že ideálne je ho pestovať na slnečnom stanovisku. Menej vhodné sú uľahnuté a ťažké pôdy, kde je vývoj pomalší a zber neskorší. Pôda by mala byť dobre odvodnená a mať pH v rozsahu od 6.0 do 7.0.
Výsev semien šalátu na priesady
Šalát pestujeme buď z predpestovaného sadiva, alebo z priamej sejby na stanovišti. Spoľahlivejším spôsobom je však predpestovanie priesad.
Termíny výsevu podľa druhu
- Jarný hlávkový šalát: Semeno vysievame už vo februári do debničiek v skleníku alebo v interiéri.
- Listový šalát: Výsevy robte už koncom februára. Predpestovanie priesad trvá 4 až 6 týždňov.
- Baby šalát: Ak sa už neviete dočkať nasledujúcej záhradkárskej sezóny, môžete si v interiéri vysiať baby šalát už v decembri.
- Všeobecne pre skoré plodiny do skleníka: Prvé semienka je možné do skleníka vysádzať už koncom februára až začiatkom marca (v závislosti od počasia). Toto je najlepšie obdobie, kedy do skleníka sadiť šalát, reďkovku či mrkvu.
Postup predpestovania priesad
Vezmite plastové miniparenisko alebo debničku na balkónové kvety a naplňte ju výsevným substrátom. Semená vysejte plytko, prihrňte tenkou vrstvou substrátu a zavlažte. V prvých dňoch povrch substrátu niekoľkokrát denne dôkladne rosíte rozprašovačom na kvety.
Keď rastliny budú mať tri pravé listy, rozsaďte ich (pikírujte) do sadbovačov alebo do truhlíc do sponu 4 x 4 cm a zalievajte podľa potreby. Semenáčiky, ale aj staršie rastliny zalievajte opatrne, odporúča sa v ranných hodinách, aby do večera obschli. Pre neskoršie vysadzovanie sejeme do pareniska riedko, aby sme ušetrili prácu s rozsádzaním a črepníkovaním.
Kedy vysadiť priesady šalátu do skleníka
Otužené priesady jarného šalátu vysádzame hneď, len čo to pôda dovolí a rastlinky podrastú a vytvoria si dostatočne silný koreňový systém.
Optimálny čas výsadby
- Jarný hlávkový šalát: Priesady s 5 až 6 pravými listami vysádzajte do skleníka už koncom februára (ak ste siali v januári) alebo v marci. Pre neskorší zber aj začiatkom apríla.
- Listový šalát: Priesady vo fáze 4 až 5 pravých listov vysádzajte na stanovište po 4 až 6 týždňoch od výsevu. Ak ste siali koncom februára, výsadba prichádza na rad koncom marca alebo začiatkom apríla.
- Všeobecná zásada: Správny čas, kedy priesady sadiť do skleníka, nastáva približne koncom apríla až začiatkom mája, ale pri šaláte sú termíny v skleníku výrazne skoršie, riaďte sa najmä počasím a stavom priesad.
Technika výsadby a spony
Pri výsadbe na konečné stanovisko je zásadou nesadiť koreňový bal hlboko. Dôležité je sadenice aj s balom opatrne vybrať zo sadbovača. Priesada sa musí zasadiť pevne, ale srdiečko však nesmie byť v pôde utopené.
- Hlávkový šalát: Svetlozelené európske odrody vysádzajte do sponu 30 x 30 cm. Tmavozelené odrody do širšieho sponu 40 x 30 až 40 cm. Priemerne sa na 1 m² vysádza 11 až 16 rastlín.
- Listový šalát: Vysádzajte na stanovište do sponu 30 x 20 až 30 cm, odrody typu ´lollo´ sadíme do užších sponov.
Husté sadenie neskôr komplikuje ošetrovanie. Vhodné je zakryť porast netkanou textíliou ihneď po výsadbe na obdobie 4 až 5 týždňov. Urýchlite tým zber a hlavne ochránite rastliny pred skočkami, ktoré sú schopné zničiť celý porast.
Starostlivosť o šalát po výsadbe
Zálievka
Pôdu v skleníku polievajte vodou, ktorá určitý čas odstála (dažďová voda alebo ohriata studničná). Pre vysoký obsah chlóru je nevhodné používať vodu z vodovodu. Polievajte zavčas ráno alebo neskôr večer, keď už na skleník nepáli slnko. Využiť môžete aj zavlažovanie kvapkovým systémom a polievať priamo ku koreňom rastlín, nie na listy, aby ste predišli šíreniu plesní. Sadenice majú úžitok z pokropenia ihneď po presádzaní ľahkým roztokom morských rias alebo emulzie rýb.
Vetranie
Najmä počas veľkých horúčav je v skleníku dôležité vetranie. Vetrať môžete skleníkovými oknami, alebo v prípade vysokej teploty aj otvorenými dverami. Dôsledná zálievka v kombinácii s pravidelným vetraním pomáha udržať porast zdravý bez plesní. Pozor treba dávať pri veternom počasí - niektoré rastliny znášajú prievan zle a pri silnom vetre im hrozí aj mechanické poškodenie.
Hnojenie a kyprenie
Hlávkový šalát potrebuje živiny, ktoré môže hneď využiť. Ak pestujeme jarný šalát v pôdach chudobných na humus, je najvhodnejšie hnojiť maštaľným hnojom ešte na jeseň. Najlepší je dobre uhnitý hnoj. Miesto maštaľného hnoja môžeme použiť kompost v primeranom množstve. Na jar opatrne doplníme priemyselnými hnojivami (napr. draslík a fosfor). V priebehu vegetácie sa dobre uplatňuje prihnojovanie zriedenou močovkou alebo slabým roztokom liadku, najmä pre bujnejší rast po vysadení.
Porast sa ošetruje hlavne kyprením a zalievaním. Pôdu kyprite asi dva- až trikrát, alebo kým sa nevytvoria hlávky. Šalát nikdy nenecháme zarásť burinou, vždy je dobré jemne ho okopať - nadrobiť trocha hliny v jeho okolí.
Ochrana proti škodcom a chorobám
Šalát je náchylný na niektoré bežné problémy, ako sú útoky ucholakov, lariev a vošiek. Častou chorobou je aj pleseň šalátová (Bremia lactucae). Najväčšími škodcami sú drôtovce a slimáky. Najlepšou obranou proti slimákom je nízka zálievka a ručný zber. Aj iných škodcov, ako sú krtkovia, krtonôžky alebo myši, sa odporúča skôr plašiť mechanicky než chemicky, pretože mnohé šaláty citlivo reagujú na zvyšky herbicídov v pôde. Väčšina pestovaných odrôd je voči hubám rezistentná a virózy sa eliminujú už u osiva.
Naučte sa pestovať zeleninu v skleníku s týmito užitočnými tipmi!
Kompatibilita šalátu s inými rastlinami v skleníku
Šalát sa výborne znesie s mnohými rastlinami, čo umožňuje efektívne využitie priestoru v skleníku. Plodiny by sa ale v skleníku na seba nemali príliš tlačiť, aby sa predišlo rýchlejšiemu prenosu škodcov. Vedľa šalátu sa bude dariť:
- Jahodám
- Šalátovým uhorkám
- Mrkve
- Reďkovkám
- Hrachu
- Špenátu
- Cibuľke
- Skorej bielej kapuste
- Petržlenu
- Cibuli
- Póru
- Melónu
Zber šalátu
Zber šalátu je približne za 3 až 4 týždne od výsadby. U listových šalátov zbierame listy priebežne za týždeň až za 14 dní. Hlávky odrežeme opatrne tak, aby boli úhľadné a mali niekoľko krycích listov. Najvhodnejší čas na zber sú polooblačné dni, inak odrezané hlávky rýchlo zvädnú. V prípade rímskeho šalátu a maslovej odrody šalát zberajte tak, že najskôr odrežete vonkajšie listy, ak chcete, aby časom poskytli viac listov.
Špecifiká pestovania vybraných druhov šalátu v skleníku
Hlávkový šalát
Hlávkový šalát je u nás najrozšírenejšou šalátovou zeleninou. Je to jednoročná zelenina, ktorá má v pôde zväzkovitý koreň. Veľké listy sú stlačené v prízemnej ružici a zvinujú sa do pevnej hlávky. Semeno jarného hlávkového šalátu, ktorý je najvyhľadávanejší, vysievame už vo februári do debničiek v skleníku. Otužené priesady vysádzame v druhej polovici marca alebo začiatkom apríla do sponu 25 x 25, 25 x 30 alebo 30 x 30 cm.
Listový šalát
Pestujte ho z priamych postupných výsevov od apríla do augusta alebo z predpestovaných priesad. Výsevy robte už koncom februára. Priesady vo fáze 4 až 5 pravých listov vysádzajte na stanovište do sponu 30 x 20 až 30 cm, odrody typu ´lollo´ sadíme do užších sponov. Vegetačné obdobie u listových šalátov trvá 8 až 10 týždňov.
Rukola (Eruka siata)
Rukola je jednoročná rastlina s krátkou vegetačnou dobou, úrodu pozberáte o 4 až 6 týždňov od sejby. V zime sa jej darí v skleníku aj napriek nižším teplotám. Je rastlinou dlhého dňa a v čase predlžujúcich sa dní a stúpajúcej teploty vybieha do kvetu. Vysievajte radšej redšie, aby rastlina mala dostatok miesta na vytvorenie ružice listov. Listy zberajte opatrne zrezaním niekoľko centimetrov nad zemou, aby ste nepoškodili srdiečko, čo zabezpečí ďalšiu úrodu. Zber by ste mali stihnúť do objavenia sa kvetných stoniek, lebo v čase kvitnutia už nemá príjemnú chuť, skôr horkú.
Polníček (Valeriánka poľná)
Neskoro v jeseni a v zime dokonale nahrádza hlávkový šalát. Valeriánka nie je náročná a v skleníku dokáže prezimovať, pričom na jar dospieva na skorý zber ako predplodina. Seje sa od konca júla až do októbra priamo na stanovisko do riadkov vzdialených 15 - 20 centimetrov. Počas silnejšej zimy je vhodné hriadku so zasiatou valeriánkou prekryť ihličím alebo slamou aj v nevykurovanom skleníku.