Ruže sú právom považované za kráľovné záhrad. Ich nádherné kvety, podmanivá vôňa a široká paleta farieb robia z ruží jednu z najobľúbenejších rastlín na svete. Úspešný rast ruží začína ešte pred prvým kvetom, a to správnym načasovaním a postupom výsadby. Či už vysádzate romantické popínavé ruže, elegantné čajohybridy alebo odolné kry, správny štart rozhoduje o tom, ako bohato a zdravo budú kvitnúť. Tento článok vás prevedie všetkým, čo potrebujete vedieť o výsadbe, starostlivosti, hnojení, reze a ochrane ruží pred chorobami a škodcami.
Druhy ruží a ich výber
Existuje mnoho druhov ruží, ktoré sa líšia vzrastom, veľkosťou kvetov a spôsobom pestovania. Pri výbere ruže je dôležité všímať si jej mrazuvzdornosť a odolnosť voči chorobám. Pestované ruže majú rozličnú odolnosť voči klimatickým podmienkam. Najotužilejšie sú botanické druhy, po nich sadové (hybridné) ruže. V menej priaznivých klimatických podmienkach treba väčšiu pozornosť venovať zazimovaniu.
Ruže sa často rozdeľujú podľa spôsobu rastu a účelu. Napríklad ruže, ktoré sa plazia po zemi, sa označujú ako pôdopokryvné ruže, zatiaľ čo ruže, ktoré dorastajú do výšky desať a viac metrov, sa klasifikujú ako popínavé ruže. Takéto "triedy ruží" sa nesmú zamieňať s druhmi ruží, ktoré označujú biologickú taxonómiu. Aj keď sa klasifikácia prekrýva, jednoznačné rozdelenie je takmer nemožné. Vo všeobecnosti sa rozlišuje medzi divokými a záhradnými ružami. Ruža (Rosa) patrí do čeľade ružovitých (Rosaceae), rovnako ako jablká, černice, jahody a čerešne.
Ideálne miesto pre výsadbu ruží
Výber správneho miesta je úplný základ pre zdravý rast a bohaté kvitnutie ruží. Mnohí záhradkári robia opakujúce sa chyby, ktorým sa dá jednoducho predísť. Ruže milujú slnko a je to ich hlavný zdroj energie pre rast a kvitnutie. Na úspešné pestovanie ruží potrebujeme dodržať niekoľko jednoduchých zásad a odporúčaní.
Požiadavky na slnečné svetlo
Ružiam sa najlepšie darí na slnečnom mieste, kde majú aspoň 6 až 8 hodín priameho slnka denne. Dôležitý je dostatok ranného slnka, ktoré rýchlo osuší listy ruže od rosy alebo dažďa, čo je dlhodobá prevencia proti chorobám. Rastliny však nesmú byť umiestnené na plnom popoludňajšom slnku, pretože pri celodennom oslnení ruže veľmi rýchlo odkvitajú a pri južných stenách budov trpia na slnečný úpal a sucho. Ak ružiam doprajete málo slnka, odrazí sa to na ich vzhľade aj zdraví. V tieni alebo na polotienistom stanovišti kvitnú oveľa menej, vytvárajú slabšie výhony a často sa nepekne „vyťahujú“ za svetlom.
Cirkulácia vzduchu a priestor
Ruže potrebujú dostatočnú vzdialenosť výsadby od ostatných rastlín, aby medzi nimi mohol dostatočne cirkulovať vzduch. Dobrý prietok vzduchu je pre ruže rovnako dôležitý ako slnečné svetlo. Pomáha rýchlejšie sušiť listy po daždi alebo zálievke a tým znižuje riziko chorôb. Ak ruže vysadíte príliš blízko múrov, plotov, hustých kríkov alebo v rohoch záhrady bez dostatočného priestoru, vytvoríte tzv. „zavretý“ priestor. V ňom sa vzduch len pomaly pohybuje, vlhkosť sa drží dlhšie na listoch a pôde, čo vytvára ideálne podmienky pre vznik plesňových ochorení, najmä čiernych škvŕn, múčnatky či hrdze.
Vyhýbanie sa konkurencii koreňov
Ruže by mali byť vysadené bez konkurencie koreňov stromov alebo tieňa budov. Aj keď sa to môže zdať ako dobrý nápad doplniť ružami prázdne miesto pod stromom, v praxi to ružiam vôbec neprospieva. Korene stromov sú silné a rozsiahle, rýchlo spotrebujú vodu aj živiny z pôdy, čím ružiam zoberú všetko, čo potrebujú pre rast. Pod stromami býva menej slnka a vzduchu, takže ruže často trpia nielen suchom, ale aj tieňom a vysokou vlhkosťou. Šípové ruže sa tiež nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä takých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu, ako sú brezy, javory, jasene a pod. V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu a inej zeleniny, alebo kríkov drobného ovocia.
Optimálna pôda pre ruže
Ruže sú pomerne náročné, pokiaľ ide o správnu pôdu. Ak nájdete správne miesto a pripravíte pôdu, vaša ruža sa môže dožiť pokojne aj 20 rokov. Pôda pre ruže by mala byť bohatá na živiny, vlhká, dobre prevzdušnená a dobre priepustná.
Typ a pH pôdy
Ružiam sa darí najlepšie v hlinitých, piesočnato-hlinitých, ľahších a nie príliš suchých pôdach, ktoré sú dostatočne vzdušné a pri daždi alebo zalievaní dobre prijímajú vodu. Ideálne pH pôdy pre ruže je medzi 6,0 až 7,0, teda mierne kyslé až neutrálne. Ak je pôda príliš kyslá (pH pod 6), môžete ju upraviť pridaním dolomitického vápenca alebo záhradného vápna, ktoré pH zvýšia.
Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité, zlievavé, trvale zamokrené, bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké. Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev. Kľúčové je, aby pôda nebola premokrená, čo často vedie k hnilobe koreňov. Zle odvodnená pôda je jednou z najväčších pascí pre ruže. Väčšina ruží je očkovaná na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody, tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takých prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť.
Zlepšenie pôdy a drenáž
Ťažké, ílovité pôdy je potrebné pred výsadbou dobre zrýľovať a kyprieť. Zlepšujú sa pridaním kompostu, vyzretého hnoja, rašeliny, piesku alebo záhradného substrátu. Tieto prísady zabezpečia lepšiu vzdušnosť, odvodnenie a priepustnosť. Pridanie dobre vyzretého kompostu obohatí pôdu o organické látky, zlepší jej štruktúru, zadrží vlahu a podporí život prospešných mikroorganizmov. Zapracujte ho do pôdy v hĺbke aspoň 30 cm, ideálne v pomere 1 diel kompostu ku 2 dielom pôvodnej pôdy.
Ak máte ťažkú alebo zle priepustnú pôdu, drenáž je nevyhnutná. Na dno výsadbovej jamy nasypte 5 - 10 cm vrstvu štrku, keramzitu alebo hrubého piesku. Tým zabránite tomu, aby korene ruží stáli vo vode a riskovali hnilobu. V prípade veľmi zlej pôdy zvážte vyvýšený záhon. Ak máte piesočnatú pôdu, mali by ste do nej pred výsadbou zapracovať kvalitný záhradný kompost, konský hnoj a substrát pre ruže s obsahom ílových minerálov.
Únava pôdy
Tí, ktorí chcú vysádzať ruže, často počujú o takzvanej únave pôdy. Dôvody tohto javu neboli doteraz úplne vysvetlené. Existujú rôzne hypotézy, ktoré súvisia okrem iného s vylučovaním koreňov rastlín. Napríklad na ľahkých pôdach môže pestovanie jednej ruže spôsobiť, že následne vysadené ruže budú trpieť spomaleným rastom. Preto je najlepšie vybrať pre svoje ruže čerstvé miesto pôdy. Prípadne môžete skúsiť vymeniť zeminu do hĺbky až 50 cm, ak chcete nahradiť ruže novými.
Kedy sadiť ruže: Načasovanie výsadby
Správne načasovanie výsadby ruží je rozhodujúcim krokom k úspešnému zakoreneniu a následnej bohatej kráse. Najlepší čas na výsadbu ruží je na jeseň alebo na jar, avšak závisí to od typu sadenice.
Voľnokorenné ruže
Voľnokorenné sadenice ruží môžeme sadiť v období ich vegetačného pokoja. Najväčší experti odporúčajú vysádzanie voľnokorenných ruží najmä na jar, ešte pred pučaním (od marca do apríla), alebo v miernejších oblastiach aj na jeseň, asi 6 týždňov pred prvými mrazmi (od októbra do polovice novembra). Pôda má vtedy optimálnu teplotu, vyššiu vlhkosť a rastlina tak môže pokojne rozvinúť koreňový systém bez stresu z horúčavy alebo chladných nocí. Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených ťažkých pôd. Priveľmi teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné. Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar, pretože ich spoľahlivé zazimovanie je prácne. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar.
Kontajnerové ruže (v črepníkoch)
Ruže v črepníkoch s koreňovým balom sú veľmi praktické, pretože ich môžeš vysádzať takmer počas celého vegetačného obdobia, od skorej jari až do jesene, ideálne však od marca do októbra, ak nie je pôda premrznutá alebo príliš premočená. Prvé obdobie výsadby kontajnerových ruží sa začína začiatkom mája a končí v júni. Druhá hlavná sezóna výsadby prebieha na jeseň, optimálnymi mesiacmi sú september a október. Kontajnerové rastliny sa v zásade môžu vysádzať počas celého roka, okrem obdobia mrazov. Ak si vyberiete ruže v rašelinnom bio-obale, máte istotu, že pri sadení nepoškodíte koreňový systém, pretože sa v tomto obale vysádzajú rovno do pôdy.
Príprava sadeníc a pôdy pred výsadbou
Pred výsadbou dôkladne vyčistite plochu záhona od buriny, veľkých kameňov či konárov. Ak chcete, aby vaše ruže boli zdravé, bohato kvitli a vydržali dlhé roky, príprava pôdy je kľúčová. Zrýľujte záhon, odburiňte a pri rozhrabávaní zapracujte dobre vyzretý kompost.
Ošetrenie voľnokorenných sadeníc
Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom. Pred samotným namočením skráťte korene rastliny. Poškodené korene treba odstrániť a zostávajúce sa skrátia asi o polovicu. Voľnokorenné sadenice ruží namočte do vedra s vodou na 12-24 hodín.
Pokiaľ sadíte na jar, skráťte výhony zrezaním na 1-3 očká podľa sily výhonu. Pri jesennej výsadbe zrezávajte iba konce nalomených alebo poškodených konárikov a ponechajte tri až päť najsilnejších konárikov. Jarným rezom sa odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia podľa sily na dva až tri púčiky. Pokiaľ sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov.
Príprava výsadbovej jamy
Jama na výsadbu ruží by mala byť aspoň dvakrát taká hlboká a široká ako koreňový bal. Pre stromčekové ruže by mala mať zhruba hĺbku 60 cm. Jej dno a boky poriadne skyprite vidlami. Na dno navŕšte kopček kompostovej zeminy. V žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá priamo do jamy. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe. Pre dobrý štart ružového stromčeka je vhodné pridať substrát pre ruže alebo dobre vyzretý odležaný kompost.
Výsadba ruží krok za krokom
Výsadba do voľnej pôdy
- Príprava jamy: Vykopte jamu s rozmermi približne 40 x 40 x 40 cm (alebo väčšiu pre stromčekové ruže). Dno a boky skyprite.
- Základňa: Na dno jamy navŕšte kopček kompostovej zeminy.
- Umiestnenie sadenice: Sadenicu ruže vložte do jamy. Korene sa nesmú násilne ohýbať, rozložte ich voľne tak, aby smerovali dolu.
- Hĺbka výsadby: Sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 3-5 cm pod povrchom pôdy (riadite sa dobre viditeľným „uzlom“, ktorý po zasadení musí byť v zemi). Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy.
- Zasypanie a utlačenie: Vyplňte medzery vo výsadbovej jamke kvalitnou zeminou, ktorú pevne utlačte, aby sa odstránili vzduchové bubliny.
- Zálievka: Dôkladná zálievka je nevyhnutná, najmä pri vysádzaní na jar. Keď voda vsiakne, zemina sa doplní a potom sa rastlina nakopcuje do výšky 20 cm.
Jednoduché pestovanie ruží: Sprievodca pre začiatočníkov k nádhernej záhrade
Výsadba ruží v kvetináčoch
Ruže sa všeobecne považujú za záhradné rastliny, no existuje čoraz viac odrôd, ktoré sa dajú ľahko pestovať v nádobách. Ideálne sú kríkové alebo trpasličie ruže.
- Výber kvetináča: Vyberte si dostatočne veľký kvetináč so šírkou a hĺbkou aspoň 30 cm, aby sa korene mohli správne rozvíjať. Vo všeobecnosti platí, že čím väčšia ruža, tým viac priestoru by ste mali koreňom poskytnúť. Kvetináč musí mať odvodňovacie otvory.
- Drenáž: Na dno kvetináča nasypte drenážnu vrstvu (z pemzy, štrku alebo keramzitu).
- Pôda: Na výsadbu ruží budete potrebovať buď špecifickú zeminu na ruže, alebo kvalitnú zeminu do kvetináčov, ktorá je vysoko priepustná. Pôdu v kvetináči nakyprite.
- Uvoľnenie koreňov: Pred vysadením ruží opatrne uvoľnite korene ruží.
- Umiestnenie: Je dôležité umiestniť ružu tak, aby mali jej korene centimeter priestoru medzi sebou a okrajom kvetináča. Miesto štepenia by malo byť mierne pod povrchom pôdy.
- Zasypanie a utlačenie: Kvetináč pomaly naplňte kompostom. Zeminu mierne pritlačte, aby ste odstránili prípadné vzduchové bubliny.
- Zálievka: Vždy zabezpečte dobrú zálievku.
Špecifiká výsadby a rozostupy
Vzdialenosť medzi rastlinami
Dôležitá je hustota vysádzania ruží, ktorá závisí od vzrastu a kultivaru. Každá ruža má svoj prirodzený rastový tvar a veľkosť. Ak túto vlastnosť podceníte a zasadíte ruže príliš nahusto, veľmi rýchlo si začnú konkurovať, obmedzovať svetlo a vzduch, a tým si navzájom znižovať vitalitu. Ruže potrebujú dostatok priestoru pre svoje korene a nerady bojujú s inými koreňmi o živiny a vodu.
- Slabo rastúce kultivary (napr. trpasličie ruže) sa sadia vo vzdialenosti 0,3 - 0,4 m.
- Silnejšie rastúce kultivary (napr. kríkové ruže) vo vzdialenosti 0,4 - 0,5 m a viac.
- Pri výsadbe ruží v radoch je nevyhnutná vzdialenosť 50 centimetrov a aspoň jeden meter medzi radmi.
Popínavé a stromčekové ruže
Popínavé ruže tvoria špecifickú skupinu. Vzdialenosť vysádzania týchto ruží závisí od vzrastu kultivaru, ale aj od spôsobu použitia. Minimálna vzdialenosť býva 1,2 m, ale niekde to môže byť aj viac ako 2 či 3 m. Popínavé ruže by ste mali vždy vysádzať pozdĺž steny alebo pergoly.
Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrici. Stromček sa vysádza v šikmej polohe odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať. Vzdialenosť medzi jednotlivými stromčekovými ružami by mala byť približne 80 - 100 cm.
Starostlivosť o ruže po výsadbe
Ruže síce vyžadujú starostlivosť, no za vašu snahu sa vám odvďačia nádhernými kvetmi a vôňou.
Zálievka
Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Staršie ruže majú hlboké korene, a tak si dokážu poradiť aj s dlhšie trvajúcim suchom, no počas kvitnutia a horúcich letných dní im doprajte občasnú zálievku. Polievanie by malo byť skôr zriedkavejšie a hlboké (viac vody) ako časté s menším množstvom vody. Ruže polievame zavčas rána, neskoro večer alebo pri oblačnom počasí, aby neutrpeli šok zo studenej vody. Nikdy nepolievame ruže za veľkého horka, iba skoro ráno a večer. Pri závlahe treba dbať na to, aby sa voda nedostala na listy, kvôli chorobám. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov, aby rastlina cez zimu neuhynula suchom. U ruží siahajú korene veľmi hlboko, z tohto dôvodu je dôležité rastline dodať správne množstvo vody (až 50 litrov na 1 m²), čo by malo vystačiť zhruba na 10 až 14 dní. V letných mesiacoch, kedy teploty stúpajú vysoko, tento interval skráťte.
Kyprenie a mulčovanie
Ruže si vyžadujú nakyprenú a nezaburinenú pôdu, preto plytká okopávka a časté kyprenie ušetria veľa hnojenia a zálievky. Skyprená vrchná vrstva chráni hlbšie vrstvy pôdy pred vyschnutím. Hlbokým kyprením sa však môže rastlinám uškodiť, preto sa obrába len do hĺbky 10 cm. S blížiacou sa jeseňou treba obmedziť kyprenie pôdy, aby sa zastavil rast a obnovovanie výhonkov. Pre ruže je veľmi výhodné mulčovanie, čiže nastielanie. Záhon sa zakrýva vhodným materiálom, napr. lístím, pokosenou trávou, rašelinou, drvenou kôrou alebo štiepkami. Mulč zabraňuje rýchlemu vysychaniu pôdy a udržuje koreňovú oblasť v chlade.
Hnojenie
Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinový trus je výdatné hnojivo najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu. Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky.
S prihnojovaním začnite až v nasledujúcich rokoch po výsadbe, keďže špeciálny substrát pre ruže obsahuje potrebné živiny. Ideálne doplňujte základné prvky, ako dusík, fosfor, draslík, vápnik, železo, horčík. Hnojte prevažne na jar, ďalej potom ku koncu júna, kedy sa začínajú tvoriť púčiky. V období od apríla do júla (prípadne do obdobia, kedy ruža prestáva kvitnúť) je vhodné ruže hnojiť raz mesačne hnojivom s postupným uvoľňovaním. Pri hnojení platí, že menej je viac, takže si je potrebné dávať pozor na nechcené prehnojenie.
Rez ruží
Pravidelný rez pomáha ružiam sústrediť svoju energiu na kvitnutie a udržiavať ich tvar v požadovanom tvare. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik. Rez sa musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol.
- Zimný rez: Pred začiatkom zimy sa všetky výhony skrátia podľa sily vzrastu danej odrody (rovnaká výška 30-50cm). V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu.
- Jarný rez: Na konci zimy, po posledných mrazoch, keď sa nalejú puky, sa robia hlbšie rezy. Bezo zvyšku sa odstránia všetky slabé a staré výhony. Ponechajú sa 3-5 najlepších výhonov, ktoré sa skrátia podľa sily vzrastu danej odrody na 10-15 cm.
- Letný rez (odstraňovanie odkvitnutých kvetov): Pokiaľ sa odstraňujú odkvitnuté kvety až po opadaní lupienkov obyčajným odštipnutím kvetnej stopky, je to zásadná chyba. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerovať na von, ako aj pri jarnom reze. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov.
Špecifické rezy pre rôzne typy ruží
- Veľkokveté ruže na záhonoch: Zrezávajú sa na 3-6 púčikov na jednom výhonku. Slabé výhonky sa skracujú viac, silné menej. Ak sa z kra plánujú získať kvety do vázy, ruže sa režú hlbšie a ponechávajú sa 3-4 púčiky.
- Popínavé ruže: Režú sa tak, aby vytvorili čo najviac mladých bujne rastúcich výhonkov, z ktorých rastlina druhým rokom kvitne. Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky.
- Sadové ruže: Väčšinou nepotrebujú žiadny rez.
- Miniatúrne ruže: Režú sa až na polovicu výšky kultivaru. Odumreté časti treba opatrne odrezať.
- Stromčekovité ruže: Režú sa tak ako kríčkové, skôr hlbšie, aby sa obmedzil objem a hmotnosť koruny.
Zazimovanie ruží
Pre úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. To platí najmä pre popínavé ruže, ktoré sa len ťažko dajú zakrývať. Väčšinu pestovaných ruží je potrebné chrániť pred mrazom prikrytím. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia. Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako -8 °C. Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm nakopcovanou zeminou, čečinou, slamou alebo netkanou textíliou. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla. Pri stromčekových ružiach je dôležité spoľahlivé zazimovanie, ktoré je prácne. Nezabudnite polievať pred prvými mrazíkmi.
Ochrana ruží pred chorobami a škodcami
Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady. Ruže sú bežne veľmi odolné voči nebezpečným chorobám.
Bežné choroby
- Čierna škvrnitosť: Je hubové ochorenie, ktoré napáda predovšetkým listy a nové mladé výhony. Predchádzať jej môžete tak, že budete polievať výhradne ráno a priamo do pôdy, vyhnite sa závlahe listov. Napadnuté listy odstraňujte a ošetrite fungicídom (napr. Baycor alebo Talent).
- Múčnatka ružová: Takisto plesňové ochorenie, kedy sa na listoch objavuje belavý až sivobiely povlak. Vyskytuje sa z dôvodu nesprávnej zálievky, uzavretých priestorov alebo prílišnej zmeny v teplotných výkyvoch. Napadnuté listy okamžite odstráňte a použite na ošetrenie fungicíd (napr. Karathane).
Škodcovia
Najbežnejšími škodcami ruží sú vošky. Tých sa zbavíme bežne dostupnými prostriedkami alebo postrekom z mydlovej vody aplikáciou na listy.
Plané výhony
Keď zasadíte stromčekové ruže, po niekoľkých mesiacoch sa môžu objaviť „divoké“ fialové kvety alebo výhony z pôvodnej vrúbľovanej podnože. Tieto plané kvety a stonky je potrebné odstrániť, pretože „divoká rastlina“ spomaľuje vývoj a môže vytlačiť navrúbľovanú odrodu.
Chemická ochrana
Rýchlu a účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravkov, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť.