Jeseň je ideálnym obdobím nielen na sadenie cibuľovín, ale aj nových ovocných stromčekov. V tomto čase príroda vchádza do vegetačného pokoja a rastliny sa chystajú na zimu. Zároveň však otvára ideálnu príležitosť pre obohatenie záhrady o nové ovocné rastliny. Nasledujúci sprievodca poradí, kedy a ako sadiť ovocné stromy na jeseň, a tiež ako úspešne presadiť staršie, už rodiace stromy.
Kedy sadiť ovocné stromy?
Na jeseň, keď sa príroda pripravuje na zimný spánok, nastáva najvhodnejší čas na výsadbu ovocných stromov. Ideálnym termínom je 20. október a neskôr, keď sú pletivá rastlín dostatočne vyzreté a nehrozí im poškodenie.
Výsadba sa môže realizovať až do apríla, a to aj počas zimných mesiacov, okrem silne mrazivých dní, keď zamrznutá pôda nedovolí vyhĺbiť výsadbovú jamu. Dôležité je, aby stromy neboli vysadené v druhej polovici novembra, kedy by sa už nestihli zakoreniť. Hoci by takto zasadené stromy mohli prežiť zimu, značne by to ovplyvnilo ich neskoršiu rodivosť. Výsadba ovocných stromov by mala prebiehať najmä počas vegetačného pokoja, kedy stromy "oddychujú". Toto obdobie trvá od konca októbra do začiatku novembra, no musíme si dávať pozor na to, aby nebola pôda zamrznutá či premočená - stromček by nemusel prežiť zimu.
Jesenné obdobie patrí medzi najvhodnejšie termíny na sadenie ovocných stromov, pretože pôda je ešte teplá, strom sa nachádza v období vegetačného pokoja a koreňový systém má dostatok času na zakorenenie pred jarou. Sadenie ovocných stromov na jeseň má viacero výhod: strom po opade listov smeruje energiu do koreňov a nie do rastu nadzemnej časti, a takisto znižuje stres zo sucha, ktorý býva častejší pri jarnej výsadbe. Alternatívou je jarná výsadba ovocných stromov v marci a začiatkom apríla, kedy nehrozí, že by stromčeky zamrzli, ale pôda skôr vysýcha.
Výnimku predstavujú kontajnerové stromy, ktoré môžeme vysádzať prakticky počas celého roka s výnimkou zimy.
Výber a príprava ovocného stromu
Výber vhodného stromu a podpníka
Dôležitým faktorom pre úspešné pestovanie ovocia je správny výber ovocného stromčeka. Nie je to len otázka osobného vkusu alebo obľúbeného ovocia, ale aj poznania, aké ovocné druhy a odrody sú vhodné do vášho regiónu. V oblastiach s vyššou nadmorskou výškou alebo častým výskytom jarných mrazov treba uprednostniť odrody s neskorším kvitnutím.
Podpníky, na ktorých sú šľachtené odrody štepené, výrazne ovplyvňujú rast stromčeku. Podpník určuje veľkosť a charakter rastu stromu, ale aj jeho odolnosť voči suchu, mrazu či chorobám:
- Nízke podpníky (napr. M9, P14) prinesú strom do plodnosti skôr, ale majú menšiu životnosť a vysoké nároky na vlahu. Tieto typy ovocných stromov potrebujú permanentnú oporu.
- Silno rastúce podpníky (napr. A2, semenáče jabloní) sú viac-menej sebestačné a dlhoveké.
- Stredne silno rastúce podpníky (napr. MM106, MM111) nevyžadujú oporu a sú vhodné aj do vyšších polôh.
Pri výbere dbajte aj na vzájomné opelenie - niektoré ovocné stromy (napr. jablone, čerešne) potrebujú v blízkosti vhodného opeľovača, aby prinášali plody. V menších záhradách môže byť výhodné vysádzať samoopelivé odrody, ktoré primárne nepotrebujú opeľovača.
Príprava sadenice
Voľnokorenné ovocné stromčeky je potrebné zasadiť čo najrýchlejšie po kúpe. Korene ponoríme na 12-24 hodín (ideálne na noc) do vody, aby sa hydratovali. Pri voľnokorenných sadeniciach je dobré skontrolovať ich stav: v koreňovej sústave nožnicami odstrihnite polámané časti a konce hrubých koreňov odstrihnite až do zdravého pletiva. Do vlásočníc - tenkých vláknitých koreňov - nezasahujeme.
Sadenie ovocných stromov
Príprava výsadbovej jamy
Pred výsadbou je nutné si nachystať výsadbovú jamu. Odstránime trávny porast pomocou rýľu z povrchu pôdy a potom pôdu prekypríme. Výsadbová jama by sa mala vykopať až v deň výsadby. Rýľom alebo rýľovacími vidlami vykopeme výsadbovú jamu dva krát hlbšiu a širšiu, ako je koreňová sústava ovocného stromčeka. V zemi vytvoríme otvor v tvare misy, aby mali korene dostatočný priestor rásť. Nevykopte hranatú jamu, nakoľko by mohol vzniknúť efekt kvetináča a korienky by nechceli prerastať ďalej. Do jamy vrátime všetku zem, ktorú máme okolo jamy, a zasypeme tak, aby bol štep stromu nad povrchom pôdy. Nezabudnite, že pôda po čase mierne klesne!
Na dno výsadbovej jamy pridáme trochu vyzretého hnoja, prípadne kompostu, čím značne urýchlime rast a nábeh do rodivosti stromu. Hnoj ani kompost by však nemal byť v priamom kontakte s koreňmi, a tak ho prekryjeme zeminou (korene tak budú až nad touto vrstvou zeminy). Do pôdy je vhodné primiešať aj kompost.
Samotná výsadba
Sadenicu vložíme do jamy a korene obsypeme jemnou zeminou tak, aby žiaden nezostal suchý. Strom vložíme do výsadbovej jamy a za stáleho natriasania prihadzujeme zeminu. Korene tak budú rovnomerne rozložené v pôde. Stromček by mal byť zasadený v rovnakej hĺbke, v akej bol zasadený v škôlke, prípadne v kontajneri, a miesto štepenia by malo byť minimálne 10 cm nad zemou.
Ukotvenie stromu
Na okraj výsadbovej jamy zatlčieme oporné koly, ktoré udržia strom stabilný, pokým dostatočne nezakorení. Väčšinou postačujú 1-2 oporné koly, ktoré previažeme s kmeňom stromčeka voľným osmičkovým uzlom (v tvare ležatej osmičky) a tak ho zastabilizujeme. Oporu ponecháme pri stromčeku minimálne 2 roky. Okrem toho, že kôl chráni strom pred pohybmi vplyvom vetra, je vhodný aj ako konštrukcia na použitie siete proti ožeru zverou. Kôl sa môže odstrániť po cca 2 rokoch po výsadbe, po celý čas však dôsledne sledujte, aby špagát pripevňujúci o kôl nebol príliš tesný a nepoškodzoval stromček.
Pri výsadbe stromčekov nezabúdajte na poriadne ukotvenie aspoň do troch strán, aby počas veterných dní nedošlo k vyvráteniu stromčekov. V ponuke máme viaceré varianty ukotvenia, ktoré sa líšia najmä mohutnosťou opory, typom použitého oplotenia a taktiež estetickým prevedením. Výsadba sadenice s tromi opornými kolmi je bežnou praxou.
Zálievka a mulčovanie
Zasadený stromček výdatne zalejte a myslite na zálievku počas prvého roku od výsadby. Strom po výsadbe výdatne polejeme a zálievku opakujeme aj nasledujúci deň. V teplých letných mesiacoch je zálievka nevyhnutná. Odstránenú trávu z povrchu položíme na povrch pôdy zelenou časťou smerom dole. Bude plniť funkciu mulču a hnojiva zároveň. Pokrytie pôdy v okolí vysadeného stromčeka mulčom nie je nutné, no odbremení nás to od neskoršej práce s odburiňovaním. Mulč tiež zamedzuje erózii pôdy, ktorá zostáva pre strom výživnou.
Sadenie stĺpovitých ovocných stromov
Stĺpové ovocné stromy sú štíhla forma ovocných stromčekov, ktoré sú vhodné na pestovanie v malých záhradách či dokonca kvetináčoch. Prirodzene rastú do úzkeho tvaru a dorastajú iba 2 až 3 metre. Stĺpovité stromčeky sa sadia rovnako ako bežné ovocné stromy, vďaka nižšiemu vzrastu sa však môžu vysadiť už 50 cm od seba.
Presádzanie starších a rodiacich ovocných stromov
Vôbec neplatí, že ovocný strom nemôžeme presadiť, ba ani to, že ovocné stromy môžeme presádzať, kým začnú rodiť. Stačí si uvedomiť, koľkokrát vidíme v záhradných marketoch staré stromčeky pestované vo veľkých kontajneroch, ktoré čakajú na svojho nového majiteľa. Alebo špeciálne stroje, ktoré hydraulicky vyhĺbili šiestimi alebo ôsmymi oceľovými špicmi hlbokú a širokú jamu a rovnakým spôsobom vybrali statný strom zo zeme, aby ho usadili do tejto jamy na úplne inom mieste.
Dajú sa presádzať aj staršie stromy, len to chce mať správne vybavenie a urobiť celú operáciu správne. Dôvodov na presádzanie starších a rodiacich ovocných stromov môže byť viacero, napríklad ak chcete na pozemku postaviť nový prístrešok, rozšíriť cestu alebo zmeniť rozloženie zelene. Vyťať „zavadzajúci“ strom je jednoduché, no ak rodí obľúbené ovocie, nechcete oň prísť. Samotný výrub je necitlivý prístup, ak existuje iná možnosť, ako vyriešiť priestorový problém. Aj vysadenie stromčeka rovnakej odrody znamená čakať na novú úrodu.
Presadiť dvadsaťročný alebo starší košatý strom asi nie je najľahšie, ale u moderných nízkokmenných stromčekov to nemusí byť problém. Stromčeky, ktoré sa chystáte presadiť, by nemali byť staršie ako 10 rokov, v opačnom prípade je už vhodnejšie zasadiť nové. Takéto presádzanie realizujte v období s miernymi nočnými mrazmi (-2 °C až -5 °C), aby obkopaný koreňový bal mierne premrzol. Z ujateľnosti presadených stromov je najlepšia u jabloní na konkrétnych podpníkoch a hrušiek štepených na dulách. Pri kôstkovinách je ideálne štepenie na slivke a čerešne na čerešni vtáčej.
Postup presádzania starších stromov
- Na začiatok je potrebné ostrým rýľom bez špica urobiť kruh okolo kmeňa o priemere asi 120 cm. Tým sa prerušia všetky korene vedúce do strán.
- Potom je potrebné rýľom a štychárom (úzky dlhý rýľ) opatrne medzi koreňmi vybrať čo najviac zeminy.
- Po odstránení čo najväčšieho množstva hliny spomedzi koreňov prichádza na rad asi najťažšia práca: zistiť, kam smerujú ďalšie korene presádzaného stromu a prerušiť ich. Použiť môžete rýľ, štychár, sekerku, aj pod stromom. Pomôcť si môžete opatrným kývaním stromu do bokov.
- Vykopanému stromu po vybratí z jamy opatrne očistite korene od zvyškov zeminy, aby bol strom čo najľahší na prenášanie.
- Na novom mieste vykopte jamu, pokiaľ možno už pred prevozom stromu, o niečo širšiu, ako sú vykopané korene stromu. Na spodok nasypte kompost alebo kúpený záhradnícky substrát. Do jemnej zeminy budú nové korienky lepšie vrastať. Korene skontrolujte a poškodené odstrihnite.
- Okolo stromčeka vytvorte záchytnú jamu, ktorá udrží vodu v blízkosti koreňov.
- Po zasadení stromu na nové miesto je potrebné ho poriadne poliať, aspoň dve či tri vedrá. Nejde ani tak o vodu pre korene, ako o to, aby voda vytlačila zo zeme okolo korienkov prebytočný vzduch.
- Nezabudnite na kolík, pevne zabitý do zeme, ku ktorému stromček priviažte, aby ho vietor nevychýlil.
Starostlivosť po výsadbe a presadení
Povýsadbový rez
V prípade jesennej výsadby počkáme s rezom až do jari. Rez po výsadbe dodá vašim stromčekom prvotný impulz k rastu a prispôsobí veľkosť koruny zredukovanej koreňovej sústave. Na stromčeku ponecháme 3 až 5 konárov, ktoré skrátime o 2/3 ich dĺžky. Ak sa vám podarilo presadenie aj s koreňovým balom, zrežte korunu o tretinu. Ak sa bal počas presádzania rozpadol, pri mladších stromoch korunu skracujte až o polovicu, pri starších ju treba skrátiť až o dve tretiny. Povýsadbovým rezom tiež potláčame predčasnú plodnosť, ktorá by mladý strom vyčerpala.
Okrem toho nezabudnite ani na výsadbový rez, ktorý je rôzny pre rôzne druhy ovocia, preto je vhodné si pestovanie vybraného druhu naštudovať. Rez ovocných stromov sa delí na letný a zimný rez. Letný rez je určený pre stromy, ktoré chceme v daný rok tvarovať (tvar koruny, odstránenie vyschnutých častí), napríklad marhule či broskyne, taktiež je vhodný čas na zaštepovanie stromov. Zimný rez je vykonávaný počas vegetačného pokoja, v mesiacoch od novembra do marca.
Ochrana a ukotvenie
Po zasadení stromu na nové miesto je potrebné ho poriadne poliať a priviazať k pevne zabitému kolíku, aby ho vietor nevychýlil. Oporu ponecháme pri stromčeku minimálne 2 roky. Samozrejmosťou je kontrola ochrany a ukotvenia sadenice pri poškodení. Každoročne je potrebné kontrolovať vôľu úväzkov.
V prípade nebezpečenstva ohryzu kôry zverou treba kmeň ochrániť. S narastajúcim tlakom hospodárskych zvierat alebo divej zveri potrebujeme posilniť zabezpečenie stromu pred poškodením. Nedostatočná ochrana sadenice často končí poškodením, prípadne až zničením mladého stromu. V ponuke máme viaceré varianty, ktoré sa líšia najmä mohutnosťou opory, typom použitého oplotenia a taktiež estetickým prevedením. Podľa potreby vieme zabezpečiť aj ochranu proti ohryzu alebo mechanickému poškodeniu, kým sa sadenica nezakorení a nezmohutnie.
Hnojenie a ďalšia starostlivosť
Nezabudnite, že prvú jar po presadení je dôležité odstrániť všetky kvety. Môže vás síce tešiť, že sa stromčeky ujali a dobre sa im darí, ale kvitnutie a potom vývoj plodov stromčeky veľmi vysiľuje a po presadení by to mohla byť ich posledná úroda. Preto obetujte prvú úrodu na novom mieste a doprajte stromčekom čas na poriadne zakorenenie. Presvetlenie koruny a skrátenie konárov tiež pomáha lepšiemu zakoreneniu po presadení. V neposlednom rade treba zabezpečiť bezprostredné okolie sadenice bez konkurencie rastlín a dodávanie organického hnojenia.
Ako správne orezávať ovocné stromy zakaždým
Výživa ovocných stromov je dôležitou súčasťou ich pestovania, pokiaľ nám ide o úrodu a celkové zdravie stromu. Najčastejšie hnojíme na začiatku jari a na konci jesene. Hnojenie je pri ovocných stromoch veľmi komplexnou záležitosťou. Nie je dobré, ak hnojíme len jednostrannými hnojivami, ktoré nedodajú všetky potrebné látky a stopové prvky v takom množstve, v akom ich daný strom potrebuje. Neoddeliteľnou súčasťou je draslík, dusík, ale aj fosfor. Najvýhodnejšou formou je vykonať rozbor pôdy a zistenie, ktorá z vyššie spomenutých látok v pôde chýba.
Hnojivá aplikované na začiatku jari sú dlhodobého charakteru. Vďaka týmto granulovaným dlhodobým hnojivám dokáže strom čerpať živiny až niekoľko mesiacov bez nutného prihnojovania. Jesenné prihnojovanie vykonávame pomalými hnojivami, ktoré sa v pôde rovnomerne, ale pomaly rozkladajú. Jedná sa o nekomplexné hnojivá, môžeme sem zaradiť draselnú soľ či mletý vápenec. Pri jesennej výsadbe nedávajte čerstvý maštalný hnoj priamo ku koreňom.
Po niekoľkoročnom zapestovaní korunky sa mladý strom, ktorý postupne prechádza do štádia rastu a plodnosti, stáva samostatným. To neznamená, že si nevyžaduje intenzívnu starostlivosť. Keď kmeň dostatočne zhrubne, môžeme odstrániť oporné koly. Strom, ktorý prináša úrody, potrebuje výživu v podobe organického hnojenia. Vysádzanie stromov je komplexnou témou, ktorá spadá do vyššieho celku o ich starostlivosti. Starostlivosť o ovocné stromy však nemusí byť taká zložitá, ako sa môže na prvý pohľad zdať.