Chmeľ: História, pestovanie a využitie

Chmeľ je technickou plodinou s mnohými unikátnymi vlastnosťami, ktoré v prírode bežne nenájdeme. Patrí k starým kultúrnym rastlinám, ktoré poznali už starovekí Rimania a Gréci. Tí ho z začiatku považovali za bežnú záhradnú plodinu a mladé chmeľové výhonky pripravovali podobne ako špargľu, konzumovali ich so soľou, korením, olejom a octom.

Neskôr sa chmeľ začal využívať ako močopudný prostriedok a na čistenie krvi. Postupom času získal významnejšie miesto v oblasti liečivých rastlín. V pivovarníctve sa chmeľ začal používať od 8. storočia, keď nemeckí mnísi prišli s myšlienkou pridávať ho do piva. Chmeľ pivu nielen dodáva charakteristickú horkú príchuť, ale zároveň pôsobí ako konzervant.

Prvé údaje o pestovaní chmeľu na našom území pochádzajú už z roku 859. Podľa uchovaných záznamov z 11. storočia bolo pivo, respektíve chmeľ, príčinou bolesti hlavy, nazývanej „hlavybôľ“. V tomto období nemecká lekárka a botanička, svätá Hildegarda z Bingenu, ako prvá popisovala liečivé účinky chmeľu. Už zo 16. storočia pochádzajú zmienky o použití chmeľu v kozmetike, kde sa odporúčal na čistenie pleti.

Chmeľ je výnimočný svojimi protivírusovými, antioxidačnými, estrogénnymi a protirakovinovými účinkami. Jeho vedecké pomenovanie, Humulus lupulus, pochádza z dvoch latinských slov: humus znamená zem a lupus vlk. V súčasnosti sa chmeľ pestuje po celej Európe, v západnej Ázii a Severnej Amerike, najmä pre účely pivovarníctva, hoci svoj pôvod má v Číne.

Ilustrácia rastliny chmeľu s detailom na samičie šištice

Botanické vlastnosti a zber chmeľu

Chmeľ je trváca, pravoovíjavá, dvojdomá bylina. Stonka je tenká, dutá, drsná a môže dosiahnuť dĺžku až 12 metrov. Je pokrytá krátkymi, ohnutými štetinami, ktorými sa rastlina prichytáva o okolité stromy a predmety. Listy sú protistojné, veľké, zúbkaté, pričom spodné sú dlaňovito päťdielne a horné trojdielne.

Samičie kvety vytvárajú žltozelené klasy, z ktorých sa vyvinú vajcovité šištice s dĺžkou do 50 mm pri dozrievaní. Plodom je sivastá, vajcovitá nažka. Chmeľ rastie na vlhkých pôdach, najmä v pobrežných zárastoch, krovinách a na okrajoch kanálov.

Pre zber sa používajú neopelené samičie kvety, ktoré sa musia zbierať pred opelením a oplodnením, aby nestratili na kvalite. Zberajú sa zvyčajne v auguste až v septembri, kým sú ešte zatvorené a šupiny súkvetia sú zlepené živičnatým exkrétom. V tomto období sú najcennejšou látkou - lupulín - obsiahnuté v žliazkach, ktoré neskôr z hlávok vypadávajú.

Pozor! Chmeľ môže vyvolať alergickú reakciu, a to aj pri opakovanom užívaní alebo už pri zbere. Môžu sa prejaviť kožné reakcie, nevoľnosť či ospalosť. Rastlina je vo väčších dávkach jedovatá.

Získavanie a zloženie lupulínu

Nazbieraný chmeľ sa suší pri teplote do 50 stupňov Celzia. Preosiatím a vyčistením usušených šištíc sa získava tzv. chmeľová múčka - prášok z chmeľových žliazok, čiže lupulín. Lupulín obsahuje éterický olej v zložení:

  • Humulén
  • Luparenol
  • Luparol
  • Živičnaté látky humulón a lupulón
  • Vosky
  • Linalol
  • Cholín
  • Triesloviny
  • Vitamín C
  • Žlté farbivo
  • Horčiny
  • Fytoncídy

Lupulín je vhodné uschovávať v dobre uzatvorených tmavých nádobách. Ak sa sfarbí do hnedočervena, stráca svoju hodnotu.

Schéma štruktúry chmeľovej hlávky s vyznačenými žliazkami produkujúcimi lupulín

Využitie chmeľu

Chmeľ má široké využitie nielen v pivovarníctve, ale aj v liečiteľstve, kozmetike a dokonca aj vo forme kúpeľov.

Liečivé účinky

Chmeľ podporuje chuť k jedlu a trávenie. Má upokojujúce účinky, pomáha pri trávení ťažkých jedál a podporuje chuť do jedla. Už v minulosti ľudia vedeli, že chmeľ má antibakteriálne účinky, čo sa využíva najmä v pive, ktoré je takto prírodne konzervované.

Chmeľ pomáha pri:

  • Nervozite
  • Nespavosti
  • Migréne
  • Stavoch napätia a vyčerpania
  • Tráviacich ťažkostiach
  • Znížení nervovej a sexuálnej podráždenosti

Má upokojujúce a bolesť tlmiace vlastnosti, podporuje vylučovanie tráviacich enzýmov. Zvonka sa používa na upokojujúce kúpele, proti vypadávaniu vlasov a na prekrvenie pleti.

Príprava chmeľového čaju

Príprava čaju je jednoduchá: lyžičku sušenej byliny zalejte hrnčekom vriacej vody a nechajte pod pokrievkou 10 minút lúhovať. Po scedení získate svetložltý nálev. Nezľaknite sa nevábivej vône a horkej chuti.

  • Pri tráviacich ťažkostiach: vypite šálku čaju pol hodinu pred každým jedlom.
  • Na upokojenie: popíjajte teplý čaj priebežne cez deň, nie však viac ako tri šálky denne.
  • Na podporu spánku: pite čaj pol hodinu až hodinu pred spaním.

Čaj si môžete dochutiť lyžičkou medu.

Využitie v kozmetike

Extrakty z chmeľu majú omladzujúci účinok na pleť a pridávajú sa do krémov a pleťových masiek. Chmeľ pridaný do šampónu dodáva vlasom lesk a znižuje ich lámavosť.

Pivné kúpele

Vrcholom relaxu sú pivné kúpele, ktoré sú v poslednej dobe veľmi populárne a využívajú blahodarné účinky chmeľu.

Chmeľ ako burina

Divoký chmeľ, hoci je príbuzný s pestovaným druhom, je často považovaný za dotieravú popínavú burinu, ktorej sa zbavuje ťažko. Má mohutnú koreňovú sústavu, ktorá môže siahať až do hĺbky šiestich metrov. Vedľajšie korene a zásobné hľuzy sa nachádzajú v hĺbke asi 0,4 metra. Chmeľ sa dokáže rozširovať do okolia zakorenením nadzemných orgánov, ktoré sa označujú ako „babky“. Na uzde ho pomáha udržať neustále odstraňovanie nadzemnej časti aj s tvoriacimi sa koreňmi počas leta.

Z farmy na pivo: Prieskum životného cyklu chmeľu (Virtuálny zber 2020)

tags: #kedy #zbierat #chmel