Mak siaty (Papaver somniferum L.) patrí do čeľade makovitých a je rastlinou s tisícročnou históriou využitia. Prvé zmienky o jeho pestovaní siahajú do 6. tisícročia pred naším letopočtom v oblasti Stredomoria, kde bol neskôr v Mezopotámii využívaný ako zdroj ópia. V 9. storočí sa dostal do Číny a na Slovensku sa začal vo väčšom rozsahu pestovať ako olejnina začiatkom 19. storočia.
Dnes sa mak pestuje nielen ako úžitková plodina pre svoje cenné semená, ale aj ako okrasná rastlina, ktorá svojimi kvetmi oživí každú záhradu. Makové semená sú výnimočné svojimi nutričnými hodnotami a chuťou, sú čerstvé, krásne voňajú a ich pestovanie nezaťažuje životné prostredie chémiou.
Botanická charakteristika a nutričné hodnoty
Mak siaty je jednoročná rastlina dorastajúca do výšky 30-150 cm, ktorá je lysá a má namodralý nádych. Kvetné stopky sú dlhé a chlpaté, s kvetmi dosahujúcimi priemer až 10 cm. Zrelá makovica je svetlosivá, guľovitá, s priemerom 3-8 cm, zakončená viečkom. Semená sú drobné, biele, modrasté alebo čierne, a sú vysoko olejnaté.
Mak je významným zdrojom mnohých dôležitých živín. Obsahuje veľké množstvo vápnika, ktorý je v porovnaní s kravským mliekom až 12-krát vyšší a navyše v ľahšie vstrebateľnej forme. Makové semená ďalej obsahujú prospešné nenasýtené mastné kyseliny, vlákninu, fosfor, horčík, zinok a železo. Energetická hodnota maku dosahuje približne 550 kcal na 100 g.
Podmienky pre pestovanie maku
Pre úspešné pestovanie maku sú ideálne stredne ťažké pôdy, v dobrej kondícii, bez nutnosti čerstvého hnojenia maštaľným hnojom. Pôda by mala byť dobre zásobená humusom a živinami. Mak preferuje pôdy vhodné pre plodiny druhého osevného postupu.
Pri výbere lokality pre pestovanie je dôležité dodržať dostatočný časový odstup od predchádzajúceho pestovania maku na tom istom záhone, ideálne aspoň 3-5 rokov. Nevhodné sú ľahké pôdy nížin, aridné podmienky v kukuričnej oblasti a studené, mokré pôdy podhorského typu. Veľmi dôležitá je drobnohrudkovitá štruktúra pôdy bez sklonu k tvorbe prísušku, ktorý môže poškodiť mak pri vzchádzaní.
Mak neznáša pôdy s rezíduami určitých herbicídov, ako sú sulfonylmočovina, triazín a napropamid.
Výživa rastlín
Mak je náročný na výživu. Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast z 1 hektára v priemere 70 kg dusíka, 26 kg fosforu, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika, 15 kg horčíka, 0,11 kg bóru, 0,20 kg zinku a 0,34 kg mangánu. Požiadavky na jednotlivé živiny sa počas vegetácie menia:
- V počiatočných fázach rastu má mak najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik.
- Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K.
- Počas stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry.
- V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť dostatok bóru a zinku, pričom zinok je vhodné aplikovať vo forme listových hnojív.
Nedostatok živín sa prejavuje obmedzením rastu a vývinu, narušením metabolických procesov a zmenou celkového habitu rastlín.
Výsev a starostlivosť
Mak siaty je možné vysievať už skoro na jar, pri teplote pôdy okolo 10 °C, dokonca aj „na sneh“. Semená klíčia pri teplote 10 °C počas 5-6 dní, pri 18-20 °C počas 3-4 dní. Sejba sa vykonáva do riadkov vzdialených od seba približne 30-35 cm, do hĺbky 0,5-1,5 cm. Drobné semená je možné pre ľahšiu sejbu zmiešať s pieskom.
Po vzídení je nevyhnutné rastliny včas jednotiť, pri vytvorení 2 až 4 pravých lístkov, na vzdialenosť 10-15 cm. Na 1 m² by malo byť približne 40 rastlín. Cieľom jednotenia je zabezpečiť ideálnu veľkosť budúcich makovíc a aby každá rastlina mala len jednu dominantnú hlavičku.
Počas vegetácie je dôležité udržiavať pôdu okolo riadkov kyprú a bez buriny. Pri dlhodobom suchu je potrebné mak zavlažovať, hlavne do fázy kvitnutia. Následne mak preferuje suchšiu pôdu.
Ako pestovať mak zo semien | Sprievodca zimným siatím | Trvalková záhrada
Ochrana pred chorobami a škodcami
Mak je náchylný na niektoré choroby a škodcov:
Choroby:
- Pleseň maková: Napadnutá rastlina má svetlozelené listy, ktoré sa stáčajú k zemi. Predchádzať jej možno dodržaním trojročného odstupu pri výseve na rovnaký záhon. Pri napadnutí je nutné odstrániť infikované rastliny.
- Helmintosporióza: Napáda všetky časti rastliny. Prejavuje sa žltnutím listov, hnedými škvrnami a deformáciou toboliek.
- Bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, múčnatka, sklerotiniová hniloba maku, pleseň sivá: Tieto patogény tiež ohrozujú porasty maku.
Škodcovia:
- Voška maková: Vytvára početné kolónie na listoch, stonkách a makoviciach, čo vedie k žltnutiu listov a nedostatočnému vývoju plodov. Je tiež prenášačom vírusov.
- Krytonos koreňový: Dospelé jedince poškodzujú vzchádzajúce rastliny požerom, larvy silno poškodzujú hlavný koreň.
- Krytonos makovicový: Chrobáky vyhrýzajú ryhy do stoniek a mladých makovíc. Larvy sa živia semenami v tobolkách, čo spôsobuje tzv. červivosť maku.
- Žlabatka stonková, byľomor makový: Ďalší škodcovia, ktorí môžu napádať rastliny.
- Vtáky: Obľubujú semená maku, najmä pri postupnom dozrievaní makovíc.
Prevenciou proti chorobám a škodcom je dodržiavanie osevného postupu, morenie osiva, likvidácia rastlinných zvyškov a správna výživa rastlín. Pri domácom pestovaní na malej ploche je možné škodcom do veľkej miery predísť voľbou vhodnej lokality a používaním moreného osiva.
Herbicídna ochrana maku je pomerne zložitá a vyžaduje si starostlivé zohľadnenie vývojového štádia maku a burín, ako aj poveternostných podmienok.
Zber maku
Mak sa musí zbierať úplne dozretý. Zrelosť makovice spoznáme tak, že pri zatrasení semená v nej hrkajú. Zrelý mak sa očakáva na prelome mesiacov júl a august.
Zber sa vykonáva odrezaním makovice aj s kúskom stonky. Následne je potrebné makovice nechať dosušiť na vetranom a tmavom mieste, ideálne pod strechou, aspoň dva dni. Po dosušení sa semená vyberajú odrezaním vrchnej časti makovice a ich vysypaním. Semená je potom potrebné nechať v tenkých vrstvách presušiť.
Najlepšie výsledky pri zbere dosiahnete postupným zberaním makovíc, prípadne ich odrezaním aj s kúskom stonky.
Legislatívne podmienky pestovania
Pestovanie maku siateho je na Slovensku regulované zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a psychotropných látkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pre obsah alkaloidov v rastlinách, z ktorých môžu byť vyrobené omamné látky, je na Slovensku povolené pestovať mak na ploche maximálne 100 m², a to len pre potravinárske účely, bez nutnosti ohlásenia.
Pre pestovanie na výmere väčšej ako 100 m² je potrebné dodržať zákonné požiadavky a podlieha to ohláseniu.
Nové odrody maku
Na Slovensku boli vyšľachtené nové odrody maku, ktoré spĺňajú náročné požiadavky na kvalitu a výnos. Medzi ne patria MS Harlekyn, MS Diamant, MS Topas a MS Zafir, ktoré ponúkajú optimálne parametre pre sejbu.