Klokoč perovitý (Staphylea pinnata) je opadavý ker alebo nižší strom, ktorý predstavuje jediného európskeho zástupcu čeľade klokočovité (Staphyleaceae). Jeho prirodzeným areálom rozšírenia je stredná a juhovýchodná Európa až po Kaukaz. Tento druh je najpočetnejší v Bulharsku, Rumunsku, Moldavsku, Maďarsku, Rakúsku a Chorvátsku, pričom smerom na západ sa jeho areál rozširuje do Talianska, Švajčiarska, východného Francúzska a Belgicka. Severnú hranicu jeho rozšírenia tvoria izolované lokality v južných častiach Nemecka, Česka (najmä na Morave), Slovenska, západnej Ukrajiny a južného Poľska.
Klokoč perovitý je vzpriamený opadavý ker alebo strom, ktorý dorastá do výšky 5 metrov. Má zelenú alebo svetlosivú, pozdĺžne pásikavú kôru. Konáriky sú v mladosti chlpaté a zelené, neskôr lysé, hnedé a lesklé.
Kvitnutie a kvety
Kvety klokoča perovitého sa vyvíjajú v 5 až 12 cm dlhých previsnutých metlinách, ktoré postupne visia na dlhých stopkách. Tieto kvety sú obojpohlavné, pravidelné a päťpočetné. Voľné žltobiele lupienky sú podlhovasté a dosahujú dĺžku 6 až 10 mm. Kolegovia často prirovnávajú vôňu kvetov k ruži, čo potvrdzuje aj zmienka o tom, že sa pýtal, či som si privoňal, že pekne vonia a odpoveď znela, že je to slabosť voňať kvety.
Vzhľadom na veľkolepý tvar a veľkosť svojich kvetov bol tento ker v minulosti uctievaný. Jeho kvety sú zaujímavé nezvyčajnou, voňavou vôňou a sú usporiadané v previsnutých strapcoch dlhých až 10 cm, s bielou a mierne ružovkastou farbou.
Plody a semená
Plodom klokoča perovitého je guľatá mechúrikovitá žltozelená tobolka s niekoľkými veľkými, veľmi tvrdými semenami. Tobolky sú blanovité a dosahujú priemer 3 až 4 cm. Spolu s kvetmi patria k vizuálne výrazným častiam rastliny.
Veľkolepý tvar a veľkosť plodov boli tiež dôvodom, prečo bol tento ker uctievaný. Jeho semená sa využívali na výrobu šperkov, ako sú náhrdelníky, náušnice, náramky a ružence.
Stanovište a pôdne podmienky
Klokoč perovitý je roztrúsený druh humóznych lesných pôd na kamenistom podklade. Obľubuje zmiešané lesy, kroviny, zarastené skaly a rokliny. Vyhovujú mu vlhké, výživné, často vápenaté, humózne, kamenité i hlinité pôdy. Lepšie rastie na slnku, hoci znáša aj polotieň zapojeného porastu. Vyskytuje sa od nížin do podhorského stupňa a často býva splavený aj do lužných lesov.
Rastlina nemá žiadne osobitné nároky na pôdu a zvyčajne rastie v takmer každej dobre odvodnenej pôde. Lepšie sa jej však bude dariť vo vlhkej pôde. Rastie stredne rýchlo a je plne mrazuvzdorná do minimálne -29 °C.
Historické a kultúrne využitie
Klokoč perovitý bol v minulosti spájaný s kultúrami viacerých prehistorických a historických kmeňov, najmä keltských, germánskych a slovanských. Pravdepodobne pre veľkolepý tvar a veľkosť svojich kvetov a plodov bol tento ker uctievaný a využíval sa v predkresťanských a neskôr aj v kresťanských náboženských obradoch.
Jeho drevo, ktoré je veľmi tvrdé a odolné voči oderu, sa využívalo na úžitkové a náboženské účely, na výrobu krížov, plastík, násad náradia a vychádzkových palíc. Šperky, ako sú náhrdelníky, náušnice, náramky a ružence, sa vyrábali z jeho semien. V dôsledku jeho mnohorakého využitia a okrasnej hodnoty boli kríky klokoča často vykopávané z prírodných lokalít a vysádzané v blízkosti ľudských sídiel, ako aj na hrobkách bojovníkov.
Tieto rastliny vás mohli zachrániť! - Historická bylinná medicína
Ďalšie informácie
Klokoč perovitý je jediným pôvodným zástupcom čeľade klokočovité v strednej Európe. Listy sú lichobežníkové, pozostávajú z 5-7 lístkov a majú stredne zelenú farbu. Spodná strana listu má modrozelený odtieň. V zime listy opadávajú. Krík je nápadný svojimi kvetmi a je vhodný do menších záhrad.
Tento druh je klasifikovaný ako vzácny. V minulosti bol dokonca zaznamenaný aj v NPR Pouzdřanská step, kde ho bolo možné vidieť na tradičnom mieste, kde stále rastie a voní.