Kliešte patria medzi najrozšírenejšie a zároveň najnebezpečnejšie parazity, ktoré môžeme v prírode stretnúť. Aj keď sú na pohľad malé a nenápadné, ich prisatie môže mať vážne zdravotné následky. Kliešte totiž prenášajú nebezpečné ochorenia ako lymskú boreliózu či kliešťovú encefalitídu, ktoré môžu výrazne ovplyvniť zdravie človeka aj zvierat. V tomto ročnom období, keď sa príroda prebúdza zo zimného spánku, sa aktivujú aj tieto parazity. Na Slovensku sa najčastejšie stretávame s druhom kliešť obyčajný (*Ixodes ricinus*).
Systematické Zaradenie Kliešťov
Kliešte sú príbuzné pavúkom, majú rovnako ako pavúky štyri páry nôh, na rozdiel od hmyzu, ktorý má len tri. S príbuznými druhmi vytvárajú zoologickú podtriedu roztoče a samostatný zoologický rad kliešte. Z prírodovedného hľadiska sú to veľké roztoče (veľkosť tela zvyčajne nad 1 mm) a všetky sú ektoparazitmi stavovcov. Nezvyčajná morfológia a veľkosť tela (2 mm až 3 cm) ľahko odlišujú kliešte od všetkých ostatných roztočov.
Rad kliešte sa delí na tri čeľade, z ktorých sa v Európe vyskytujú dve:
- Kliešťovcovité (Argasidae), nazývané pre ich mäkký zriasnený kožovitý povrch aj mäkké kliešte. Ich hlava (capitulum) nie je pri pohľade zhora viditeľná. Môžu hladovať celé roky.
- Kliešťovité (Ixodidae), nazývané aj tvrdé kliešte. Tie majú telo na chrbtovej strane kryté chitínovým štítkom. Ústne ústroje majú výrazne vysunuté na prednej strane tela a sú dobre viditeľné zhora.
Dnes poznáme 918 druhov kliešťov po celom svete, od subarktických oblastí až po trópy, dokonca aj v nadmorských výškach 5 000 m či v Antarktíde na tučniakoch a morských vtákoch. Kliešte sa objavili už koncom prvohôr, kedy boli parazitmi plazov, a v treťohorách sa s objavením vtákov a cicavcov stali pre ne novými hostiteľmi.
Životný Cyklus Kliešťa Obyčajného
Kliešť obyčajný (*Ixodes ricinus*) má trojročný vývojový cyklus. Počas svojho života prechádza štyrmi štádiami - vajíčko, larva, nymfa a dospelý jedinec (imágo). Na prechod z jedného štádia do druhého potrebuje kliešť krv teplokrvného hostiteľa. Cicanie krvi v každom vývojovom štádiu prebehne len raz. Kliešť sa nacicia, odpadne a metamorfuje na ďalšie vývojové štádium. Celý vývojový cyklus trvá v našich zemepisných šírkach 2-3 roky. Vďaka tomu sa kliešť stáva uchovávateľom nákaz v prírode, pretože všetky tri štádiá sú schopné prenosu rozličných patogénov.
Vajíčko a Kladenie Vajíčok
Reprodukčné schopnosti kliešťov sú vysoké. Dospelá samička kladie približne 2 000 až 4 000 vajíčok do povrchových vrstiev pôdy a do spodných častí vegetácie. Tieto vajíčka sú chránené voskovitým materiálom z Geneho orgánu.
Larva
Z vajíčok sa vyliahne larva, ktorá je veľmi malá, meria asi 0,8 mm a má len tri páry nôh. Larva sa väčšinou prisáva na drobné hlodavce alebo po zemi sa pohybujúce vtáky (napríklad drozdy), ale často aj na človeka. Po načerpaní energie (krvi) sa larva uvoľní a zvlečie sa na nymfu. Necicaná larva môže sať krv celkom dva dni, než odpadne.
Nymfa
Nymfa má už osem nôh a je väčšia ako larva, približne ako špendlíková hlavička alebo zrniečko maku. Je dôležitým prenášačom patogénov, pričom nakazené nymfy sa vyskytujú omnoho častejšie ako dospelé kliešte. Cicanie krvi nymfy trvá pomerne dlho, viac dní. Po nasatí sa nymfa opäť uvoľní, presunie do ďalšieho štádia a prechádza konečnou metamorfózou na dospelého jedinca (imágo), samicu alebo samca.
Dospelý Jedinec (Imágo) a Rozmnožovanie
Dospelé kliešte majú osem nôh. Medzi samcom a samicou je zreteľný pohlavný dimorfizmus:
- Samica je väčšia (2x4 mm) a je viditeľne dvojfarebná. Na chrbte za hlavovou časťou má čiernohnedý štítok, kým zvyšok zadočku je výrazne oranžový až načervenalý. Chrbtový štít pokrýva iba prednú časť jej tela, čo jej umožňuje zväčšiť svoju hmotnosť po nasatí až 200-krát (objem tela samice môže stúpnuť až 150-krát).
- Samec je menší, sfarbený do hnedočierna. Jeho chrbtový štít pokrýva celé telo, čo mu nedovoľuje konzumáciu veľkého množstva krvi. Samec už nesaje; jeho poslaním je oplodnenie samice.
Dospelá samica využíva ako zdroj krvi o niečo väčšie živočíchy, ako sú srnčia zver, jelene, čierna zver, líšky, dobytok, kone, psy, mačky a človek. Človek je však skôr náhodný, nie prirodzený hostiteľ kliešťov. Kopulácia prebieha na hostiteľovi. Samica saje po dobu jedného až dvoch týždňov. Po nasatí krvi a oplodnení odpadne, nakladie vajíčka a uhynie.
Hostiteľské Správanie a Sezónna Aktivita
Kliešte sú trojhostiteľské druhy, čo znamená, že každé vývojové štádium (larva, nymfa, dospelý jedinec) po nasatí krvi odpadne a zvlečie sa na nasledujúce štádium, pričom si opäť musí nájsť novú obeť. Na okoloidúceho hostiteľa čakajú pasívne na vegetácii; na človeka neskáču. Reagujú na vydychovaný oxid uhličitý, ale svojho hostiteľa neprenasledujú - musí sa vyslovene obtrieť o vegetáciu, kde číhajú.
- Larvy číhajú na zemi a v nízkych porastoch, kde sa môžu pricicať na drobné cicavce.
- Nymfy striehnu väčšinou na steblách tráv do výšky asi desať centimetrov.
- Dospelé jedince napádajú hostiteľov z porastov vysokých aj pol metra.
Sezóna kliešťov začína už s prvými teplejšími dňami na jar a trvá až do neskorej jesene. Najväčšie riziko prisatia kliešťa je v období od apríla do októbra, pričom pri aktivitách v prírode, v parkoch či vo vlastnej záhrade by sme mali byť obozretní. Vďaka zmenám klímy a miernejším zimám sa však výskyt kliešťov posúva a riziko ich aktivácie hrozí už pri teplotách nad 5 °C. Každá vývojová fáza môže mať pokojové štádium v dĺžke 6 mesiacov až 1 rok pred obdobím satia, čo im umožňuje prežívať v chladných alebo suchých obdobiach roka.
Mechanizmus Prisatia a Prežitie
Kliešť má špeciálny senzorický orgán, ktorý vníma pachy teplokrvných živočíchov a iniciuje jeho aktivitu a pripravenosť prichytiť sa na hostiteľa. Na hostiteľovi vyhľadáva teplé a vlhké miesta, na ktorých je väčšinou mäkká, tenká koža. Pri cicaní chelicerami narežú pokožku hostiteľa a do vytvoreného otvoru vsunú bodavý orgán, hypostom, ktorý má sériu dozadu obrátených zúbkov slúžiacich na ukotvenie kliešťa. Pedipalpy zostávajú vonku. Pri pricicaní vylučuje kliešť do rany látku, ktorá znecitliví najbližšie okolie, takže prebodnutie kože hostiteľ necíti.
Prvomájové sviatky sú aj obdobím intenzívneho výskytu kliešťov
Prenos Patogénov a Riziká
Kliešte neohrozujú len nepríjemným prisatím na kožu, ale predovšetkým tým, že môžu byť prenášačmi závažných infekčných ochorení. Prenos patogénov sa deje prostredníctvom slín kliešťa, ktoré sa dostávajú do tela hostiteľa počas cicania. Všetky tri vývojové štádiá - larva, nymfa aj dospelý jedinec - sú schopné prenášať rozličné patogény. Najväčším rizikom je prenos patogénov, ktoré sa nachádzajú v jeho slinách.
- Lymská borelióza: bakteriálne ochorenie, ktoré môže spôsobiť zápaly kĺbov, nervového systému či kože. K prenosu sa udáva 24 hodín od prisatia.
- Kliešťová encefalitída: vírusové ochorenie postihujúce centrálny nervový systém. K prenosu vírusu dochádza už po dvoch hodinách od prisatia infikovanej samičky alebo nymfy.
Slovensko patrí medzi krajiny s vysokým výskytom kliešťov a s nimi spojených ochorení. Kliešte ohrozujú nielen ľudí, ale aj domácich miláčikov a hospodárske zvieratá, u ktorých môžu prenášať ochorenia ako babezióza alebo anaplazmóza.
Mýty o Kliešťoch a Správne Odstránenie
Okolo kliešťov koluje niekoľko mýtov, ktoré môžu sťažiť ich správne odstránenie a zvýšiť riziko prenosu infekcií:
- Mýtus o šplhaní: Pochádza z toho, že kliešť po prichytení sa na šatstvo reflexne šplhá smerom hore. Ak máme košeľu či tričko zasunuté do nohavíc, vylezie až na ramená, kde si ho ľahko všimneme.
- Mýtus o točení: Pri vyberaní pricicaného kliešťa z kože sa neodporúča kliešťa točiť. Hypostom kliešťa nemá závit, a točenie môže spôsobiť ulomenie jeho časti v koži, čo môže viesť k zápalu.
- Mýtus o oleji/kréme: Ak kliešťa namastíme olejom alebo iným krémom, upchajú sa mu dýchacie otvory (stigmy) na boku tela a začne sa dusiť. V snahe uniknúť začne rozpúšťať cement zvýšeným slinením, čím sa zvyšuje prenos patogénov do kože hostiteľa a riziko infekcie.
Preto je dôležité kliešťa správne odstrániť. Odporúča sa použiť pinzetu a uchopiť kliešťa čo najbližšie k hlavičke (gnatozóme), pri koži. Následne ho vyťahovať pomalým, plynulým ťahom. Po odstránení je potrebné ranu dôkladne vydezinfikovať. Ak sa po prisatí kliešťa objavia zdravotné ťažkosti (napr. bolesti hlavy, zmeny na koži) alebo ak bol kliešť prisatý dlhší čas, je vhodné vyhľadať lekára.
tags: #klos #ovci #rozmnozovanie