Slivky sú ovocie, ktoré nesklame v žiadnej záhrade a svoju všeobecnú obľubu si plne zaslúžia. Plodia veľmi chutné šťavnaté plody, ktoré majú vysokú nutričnú hodnotu. Navyše, sú všestranne spracovateľné a s obľubou využívané na klasické produkty, ako je tradičný slivkový lekvár, sušené slivky alebo všeobecne obľúbený slivkový destilát.
Moderné ovocinárstvo preferuje odrody s vysokou odolnosťou voči abiotickým a biotickým faktorom prostredia, čo umožňuje znížiť zaťaženie pesticídmi počas ich pestovania a získať ekologicky šetrné ovocie, ako aj suroviny a produkty z nich vyrobené. Preto sa zvýšená odolnosť voči klasterosporióze (Stigmina carpophila syn. Clasterosporium carpophilum), monilióze (Monilia cinerea) a červeným škvrnám na listoch sliviek (Polystigma rubrum) považuje za veľkú výhodu pri pestovaní.
Úvod do pestovania sliviek
Charakteristika a rozdelenie
Slivky sa spoločne s poloslivkami, slivami, ringlotami a mirabelkami zaraďujú do rozsiahleho rodu sliviek (Prunus domestica). Ovocné stromy pôvodom z Južnej Európy, bežne sa dožívajú okolo 25 rokov, ale aj viac. Vyznačujú sa spravidla bujným rastom a rýchlym vývinom.
- Slivky sú charakteristické svojimi pretiahnutými plodmi s obvykle tmavo fialovou farbou. Dužina býva tuhá s nádychom žltej a oranžovej. Zo sliviek je najrozšírenejším druhom slivka domáca veľkoplodá, ktorá však môže byť napádaná šárkou. Pravé slivky kvitnú bielo a ich letorasty sú lysé.
- Poloslivky sa slivkám veľmi podobajú, avšak ich plody nebývajú tak pretiahnuté a konzistencia dužiny býva mierne pevná. Väčšinou sa jedná o kríženca sliviek so slivami alebo ringlotami. Známym druhom poloslivky je u nás Čačanská lepotica. Kvitnú bielo a majú ochmýrené letorasty.
- Ringloty bývajú v porovnaní so slivkami väčšie, guľatejšie a mávajú mäkšiu šupku. Sú charakteristické svojimi okrúhlymi alebo oválnymi plodmi, ktoré môžu dosahovať rôzne veľkosti. Ich dužina býva mäkká a často priľne na kôstke. Farba šupky sa môže pohybovať od zelenej, cez červenú až po temne fialovú. Z najznámejších odrôd možno spomenúť Opál a Zelená ringlota, ktorá je cudzoopelivá a vhodný opeľovač je Althanova.
- Mirabelky zaujmú drobnými guľatými plodmi, ktoré bývajú žlté so žltou dužinou.
Výber vhodnej odrody a podpníka
Ešte pred nákupom ovocných stromov je kľúčové vybrať ten správny podpník a odrodu, ktoré ovplyvnia rast, úrodnosť, životnosť a mrazuvzdornosť stromu.
Výber podpníka
Podpníky sliviek významne ovplyvňujú rast, úrodnosť, životnosť a mrazuvzdornosť stromu.
- Myrobalán: Najčastejšie používaný podpník, ktorý sa využíva pre slivky aj ringloty. Má veľkú variabilitu a je veľmi prispôsobivý pôdnym podmienkam. Výpestky na ňom štepené rastú rýchlo a hlboko korenia. Je to silne rastúci podpník vhodný do ľahších, suchších pôd, ale aj do ťažších, nezamokrených. Rýchlejšie nastúpi do rodovosti.
- Wavit: Slaborastúci podpník vhodný do každej pôdy, neznáša však vyslovene suché podmienky. Rýchlo nastúpi do rodovosti a prináša dobrú úrodu.
- St. Wagenheimova: Slaborastúci podpník vhodný najmä pre slivky nenáročné na pôdu. Vyžaduje dobré pôdy a dostatok vody, korení plytko. Je vysoko mrazuvzdorná a vyžaduje oporu. Podobne aj Wädenswill je slaborastúci podpník.
- Weiwa: In vitro množený vegetatívny klon podnože Wagenheimova. Dorastá do výšky 50% myrobalánu. Nie je vhodná do suchých, piesočnatých pôd.
- Alycza: Rýchlorastúci podpník so silným koreňovým systémom.
Opeľovanie sliviek
Ešte pred výsadbou musíme dbať na opeľovanie stromov a kríkov. Keď strom krásne kvitne na jar, avšak neprináša plody, potrebuje vhodného opeľovača. Keď sa neobjavia ani kvety, môže za to nedostatočné hnojenie.
- Samoopelivé odrody: Nepotrebujú opeľovača, stačí jeden kus do záhrady. Aj keď si vyberiete samoopelivú odrodu, je dobré, ak sadíte viac stromov. Slivky väčšinou nepotrebujú na opelenie iné druhy, až na niekoľko výnimiek je teda možné v záhrade pestovať iba jeden strom.
- Cudzoopelivé odrody: Potrebujú vhodného opeľovača - nejakú inú odrodu, ktorá kvitne v tom istom čase. Väčšina odrôd sliviek je cudzoopelivá, na čo je potrebné hľadieť hneď pri zakladaní slivkovej výsadby či sadení čo len pár odrôd do záhrady. Nie každá odroda sa opeľuje s každou, preto pokiaľ si vyberiete cudzoopelivú odrodu, už vopred si k nej zistite inú odrodu vhodnú na opelenie.
- Čiastočne samoopelivé odrody: Tieto rodia aj bez opeľovača, avšak s opeľovačom prinášajú oveľa väčšiu úrodu.
Výber odrody
Pri výbere vhodnej odrody je dôležité vziať do úvahy vzájomné opeľovanie - nie každá odroda sa opeľuje s každou. Ak plánujete vysadiť v záhrade iba jeden slivkový strom, vhodnou voľbou bude niektorá zo samoopelivých odrôd.
Samoopelivé odrody
- Herman: Americká odroda vstupujúca do plodnosti už v druhom roku po výsadbe. Je veľmi úrodná, plody sú aromatické, stredne šťavnaté, veľmi chutné a veľkoplodé (dosahujú 50 - 60 g). Kôstka sa veľmi dobre odlučuje od dužiny. Odroda je spoľahlivo tolerantná voči šarke sliviek a hubovými chorobami trpí málo.
- Ruth Gersteter: Moderná skorá odroda dozrievajúca v polovici júla. Stromy rastú stredne intenzívne a sú odolné proti nepriaznivým vplyvom. Do rodivosti vstupuje skoro, tá je následne vysoká. Kvitne stredne skoro, je čiastočne samoopelivá. Plod je pevný, atraktívnej veľkosti i tvaru a ľúbeznej modrej farby.
- Valjevka: Rastie stredne silno, jednoducho sa tvaruje. Odroda je samoopelivá. Do plodnosti vstupuje skoro, plodí bohato a pravidelne. Plody sú stredne veľké (34 - 38 g), tmavomodré, aromatické. Dužina je pevná, dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je harmonická, podobná Domácej veľkoplodej, má však vyšší obsah cukrov a menej kyselín.
Cudzoopelivé a čiastočne samoopelivé odrody
- Čačanská lepotica: Skorá odroda pochádzajúca zo Srbska, veľmi rozšírená na našom území. Plody sú veľké, veľmi chutné, ideálne na priamy konzum, ako aj na spracovanie. Dozrieva začiatkom augusta.
- Stanley: Klasická osvedčená odroda s obrovskými plodmi. Skoro vstupuje do plodnosti, ktorá je pravidelná a vysoká. Vyžaduje opeľovača, bezproblémovo ju opelia bežné odrody ako Čačanská lepotica.
- President: Moderná talianska odroda. Rastie stredne intenzívne. Kvitne neskoro, vďaka čomu nebýva poškodzovaná neskorými jarnými mrazmi. Je cudzoopelivá, dobre ju opeľujú bežné odrody. Plody dozrievajú v septembri, sú fialovomodrej farby, s typickým voskovým povlakom, veľmi atraktívne. Sú vynikajúce na priamy konzum i na destiláciu.
- Jojo: Nemecká odroda, ktorá je odolná proti šarke.
- Jofela: Kríženec odrody Jojo, tiež odolný proti šarke.
- Bystrická slivka: Naša obľúbená odroda, ktorú zatiaľ chuťovo neprekonala žiadna iná slivka.
- Durandzia: Stará odroda, výborná na pálenie.
- Viktória: Stará anglická odroda. Veľmi skoro vstupuje do plodnosti, ktorá je pravidelná a vysoká. Plody začínajú dozrievať koncom septembra, sú veľké (dosahujú hmotnosť 50 - 70 g), veľmi chutné, všestranne využiteľné. Kôstka plodu je dobre odlučiteľná od dužiny. Odroda je dostatočne odolná proti mrazu a málo napádaná hubovými chorobami.
- Čačanská Najbolja: Spolu s Čačanskou lepocticou tvorí nosnú časť produkcie sliviek.
- Althanova: Vhodný opeľovač pre Zelenú ringlotu.
- Duke of Edinburgh, Ema Leperman: Vhodní opeľovači pre estónsku odrodu.
Výsadba a starostlivosť o slivky
Požiadavky na pôdu a stanovište
Slivky nie sú náročné na pôdu, ideálna je však teplá, humózna pôda. Preferujú vlhkejšie pôdy, zvládnu však aj vysokú hladinu spodnej vody. Najlepšie sa im darí v nadmorských výškach okolo 300-500 m.n.m., s priemernou ročnou teplotou okolo 8 °C, v nie príliš živných a v stredne ťažkých, dobre priepustných, vlhkých pôdach. PH pôdy by malo byť vyššie ako 5. Stanovište by malo byť teplé, dostatočne chránené pred severnými vetrami, pričom sa odporúča voliť skôr západnú až juhozápadnú stranu.
Príprava pred výsadbou
Výsadba slivky sa vykonáva na jeseň (od septembra do novembra) alebo na jar (od marca do konca apríla), prípadne voľnokorenné stromy sadíme od marca až do mája, na jeseň od októbra až do prvých mrazov.
Pred zasadením stromu je potrebné odstrániť odumreté a poškodené korene stromčeka a tie dlhé skrátiť. Po úprave korene namočíme do vody - minimálne na 2 hodiny, maximálne až na 24 hodín.
Pred výsadbou vykopeme výsadbovú jamu cca 60cm x 60cm. Jamu do tretiny treba zaplniť zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom a priemyselnými hnojivami (NPK, Cererit). Treba si dávať pozor na to, aby korene neboli v priamom kontakte s hnojivom! Do jamy nalejeme minimálne 15 litrov vody.
Proces výsadby
Pri novo zasadených stromoch je potrebné osadiť aj oporné koly. Koly sú potrebné počas zakoreňovania, chránia kmeň až 6 rokov po vysadení, keďže väčšina mladých stromčekov potrebuje v prvých rokoch života patričnú oporu (niektoré po celý život). Pripravíme si preto kôl, ktorý zatlčieme do vyhĺbenej jamy.
Až potom môžeme posadiť stromček do jamy, prihrnúť ho pôdou a dobre utlačiť. Dávajme si pozor na to, aby zemina sa dostala dobre aj pod korene! Miesto štepenia musí byť nad povrchom pôdy približne až 20 cm. Potom zvisle vložíme drevinu a prihadzujeme zeminu. Aby sa pôda dobre dostala aj pod korene, stromček nadvihneme a ľahko s ním zatrasieme. Potom dohádžeme zvyšok zeminy, ušliapeme a nakoniec pripevníme strom ku kolu. Nezabudneme dôkladne preliať zhruba 15 litrami vody.
Keď sadíme kontajnerové stromy, rez koreňov a namáčanie vo vode samozrejme nie sú potrebné.
Starostlivosť po výsadbe
Posledným krokom po výsadbe je poriadne zalievanie (približne 20 litrov vody) a rez po výsadbe. Ak stromy sadíme na jeseň, rez odložíme na jar. Pri jarnej výsadbe prevedieme základný rez, pri jesennej výsadbe ponecháme rez až na jar.
Po výsadbe musíme stromy častejšie zalievať, ako aj v lete počas vlny horúčav. Hnojivá používame, aby sme skvalitnili pôdu a zveľadili úrodu.
Mykorhízne huby
Mykorhízne huby vytvoria v okolí koreňov rastlín rozsiahlu sieť podhubia napojenú na korene rastlín. Táto sieť dodáva rastline vodu a v nej rozpustené živiny, zachytí vodu, minerály a privedie ich aj zo vzdialenejších miest, kam by koreň bez húb nedočiahol. Mykorhízna symbióza má okrem rastového efektu priaznivý vplyv na zdravie rastliny a jej hormonálnu rovnováhu.
Pri použití na záhonoch nasypte prípravok na dno výsadbovej jamky tak, aby sa vytvorila súvislá vrstva (1 cm) a následne vysaďte rastlinu. Pri použití v kvetináčoch je dávka 1 odmerka na každý 1 liter objemu kvetináča. Prípravkom nemôžete rastlinu predávkovať. Prípravok je možné aplikovať plošne vo vrstve cca 3 cm pod semená pred samotným výsevom (150 g / m²).
Rez sliviek
Rez sliviek by sa mal vykonať prvýkrát ihneď po ich zasadení do zeme. K ďalšiemu prerezaniu je potom možné pristúpiť prvú zimu po výsadbe. Bezprostredne po výsadbe orežte približne 50 % vetiev. Snažte sa pritom strom prerezať do takého tvaru, do ktorého chcete, aby rástol. Rez vykonávame na jar (pred kvetom, po odkvitnutí, prípadne po zbere, pri skorších odrôd).
Rez po výsadbe
Pri jarnej výsadbe vykonáme základný rez, pri jesennej výsadbe ponecháme rez až na jar. Pri reze po výsadbe si musíme vybrať terminál a základné výhony, ktoré sú minimálne 4 bočné - ideálne 2 na každej strane. Skrátime ich na 4 až 6 očiek tak, aby smerovali von z koruny. V jarných mesiacoch vyberieme tri až štyri základné vetvy plus terminálny výhon a skrátime ich tak, aby postranné vetvy boli v podriadenom postavení voči hlavnému výhonu.
Výchovný rez
Výchovný rez vykonávame, aby sme tvarovali novovznikajúcu korunku. V prvom roku po výsadbe necháme hlavný terminál a 4 bočné výhony.
- V druhom roku odstraňujeme prebytočné vetvy. Vyberieme si najslabší výhonok a skrátime ho cca o polovicu a aj ostatné vetvy a terminál skrátime v rovnakej úrovni. Patričný uhol treba dodržiavať tak, aby konáre neboli ani príliš blízko, ani ďaleko od kmeňa.
- V treťom roku urobíme tie isté kroky, ale necháme aj slabšie vetvy rásť dlhšie.
- Vo štvrtom roku obmedzujeme rez u tých vetiev, na ktorých sa už objavujú prvé kvety. Slabé vetvy odstránime iba v prípade, že náš strom rastie bujne.
- V piatom roku opakujeme tie isté kroky, naše ovocné stromy by v tomto roku už mali plodiť.
Výchovný rez slivky sa robí dvakrát ročne. K prvému z nich je možné pristúpiť v momente, keď už pominú mrazy, ale ešte sa neobjavili kvety. Druhý je potom možné vykonávať začiatkom leta. V rámci výchovného rezu teda môžete tvarovať korunu stromu.
Letný rez
Aby sme podporili tvorbu púčikov, zakracujeme alebo zaštipujeme letorasty. Počas leta môžete odstraňovať choré vetvy a letorasty, ktoré vyrastajú zo starého dreva smerom do koruny stromu.
Udržiavací rez
Cieľom udržiavacieho rezu je redukovať nadmernú násadu plodov a zabrániť tak oslabeniu rastu. Kvetné púčiky sa tvoria prevažne na jednoročných výhonkoch vyrastajúcich na dvojročných a trojročných vetvách. Ak sú prírastky za vegetáciu aspoň 40 cm, obmedzíme sa iba na presvetlenie koruny a ozdravenie stromu. V ďalších rokoch skracujeme len vtedy, ak sa vytvorili dlhé prírastky (nad 0,6m).
Zmladzovací rez
Zmladzovací rez vykonávame skracovaním základných vetiev. V prvom rade spravíme presvetľovací rez, základné vetvy skrátime na dĺžku 1-2 metrov.
Choroby a škodcovia sliviek
Slivky často trpia najrôznejšími chorobami a ďalšími problémami. Kôstkoviny, medzi ktoré sa radia aj slivky, bývajú náchylné na choroby, ktorým sa darí vo vlhkom prostredí. Vzhľadom na to je nutné slivku neustále presvetľovať a prevzdušňovať. Mladšie stromy sú menej odolné voči mrazu, preto ich odporúčame zakryť závojovou fóliou. Slivky napadá viacero škodcov a chorôb, proti väčšine sa však dá preventívne brániť vďaka biologickým a chemickým prípravkom.
Najčastejšie choroby a škodcovia
- Puchrovitosť sliviek: Spôsobuje, že plody sú podlhovasté, sploštené, pokryté bielym povlakom. Vnútri sú duté a bez kôstky. Vhodné je vykonať preventívne opatrenia v čase pred rašením, pred kvetom a po odkvitnutí, napr. fungicídom Kuprikol.
- Šarka sliviek: Ak na listoch začnú vznikať svetlé žltozelené škvrny, krúžky a iné kresby bez ostrých okrajov, ktoré sa koncom leta sfarbujú až do hnedofialovej, pravdepodobne sa jedná o šarku. Bohužiaľ, účinná ochrana proti šarke neexistuje. Odrody Jojo a Jofela sú voči šarke odolné.
- Moniliová hniloba plodov: Hnednutie šupky i dužiny s kruhovými bielymi "vankúšikmi" zase signalizuje moniliovú hnilobu plodov.
- Červivosť plodov: Typickým problémom tohto ovocia býva červivosť, ktorá je často spôsobená obaľovačom slivkovým (respektíve jeho larvami).
- Vošky: Táto drevina môže trpieť aj voškami, ktoré stoja za skrútenými listami.
Výhody pestovania sliviek
Slivky sú účinným prostriedkom v boji proti cukrovke, pretože ich konzumácia pomáha znižovať nielen hladinu cukru v krvi, ale aj celkovú hladinu triglyceridov (tukov).
tags: #knihy #pestovanie #sliviek