Kobylka zelená (Tettigonia viridissima) je druh rovnokrídleho hmyzu patriaci do čeľade kobylkovité (Tettigoniidae). Tento druh je rozšírený na lúkach a žije v tráve.
Charakteristika a vzhľad
Tettigonia viridissima je veľký druh cvrčka, pričom dospelí samci dorastajú do dĺžky 28-36 milimetrov, zatiaľ čo samice sú o niečo väčšie, dosahujú 32-42 milimetrov. Najčastejšie je tento hmyz sfarbený do zelena, avšak existujú aj jedince so žltým sfarbením alebo žltými nohami. Výnimku tvorí pruh na hrdle, ktorý má hornú časť tela zafarbenú odlišne. U samcov je orgán stridulácie (vydávania zvuku) zvyčajne hnedý.
Kobylka zelená sa vyznačuje mimoriadne dlhými a tenkými anténami, ktoré môžu dosahovať až trojnásobok dĺžky tela. Tým sa odlišuje od iných kobyliek, ktoré majú antény kratšie. Môže byť zamieňaná s inými druhmi Tettigonia, napríklad s Tettigonia cantans, ktorej krídla sú kratšie ako ovipozitor samice, alebo s Tettigonia caudata, ktorá má na zadných stehnách viditeľné čierne tŕne.
Potrava a správanie
Tettigonia viridissima je mäsožravá a stromová. Jej strava sa skladá predovšetkým z múch, húseničiek a lariev. Na rozdiel od mnohých iných kobyliek je aktívna počas dňa aj noci, čo potvrdzuje jej nepretržitý spev počas súmraku a noci.
Tento druh môže bolestivo, avšak nie agresívne, hrýzť. Je preto vhodné vyhnúť sa jej držaniu v pästi. Hoci kobylky zelené vedia lietať, často sa tomu snažia vyhnúť, ak je to možné.
Hmyz a škodcovia lesných drevín
V širšom kontexte problematiky hmyzu a škodcov lesných drevín patrí kobylka zelená do radu rovnokrídlovcov (Orthoptera). Títo sú známi svojimi skákavými končatinami. Väčšina z nich síce zle lieta, ale ich predné krídla sú pevnejšie ako zadné.
Kobylka zelená (Tettigonia viridissima) je v tomto kontexte opísaná ako trávovo zelená kobylka s dlhými tenkými tykadlami a silnými skákavými nohami, ktorá má význam ako ničiteľ škodlivého hmyzu. Zdržiava sa najčastejšie na kroch a stromoch, kde požiera vošky.
Všeobecná charakteristika hmyzu
Hmyz predstavuje najpočetnejšiu skupinu živočíšnej ríše s viac ako 1,2 milióna známymi druhmi, pričom na Slovensku sa vyskytuje približne 40 tisíc druhov. Existuje už vyše 400 miliónov rokov a nájdeme ho v rôznych klimatických podmienkach. Telo hmyzu sa delí na tri základné časti: hlavu, hruď a zadoček. Hlava nesie ústne ústrojenstvo, tykadlá a zložené oči. Hruď je vybavená tromi pármi nôh a u mnohých druhov aj krídlami. Pokožka je spevnená chitínom a plní funkciu vonkajšej kostry.
Hmyz prechádza vývinovým procesom zvaným premena, ktorá sa delí na:
- Dokonalá premena: Vyskytuje sa u motýľov, chrobákov a múch. Z vajíčok sa liahnu larvy, ktoré sa menia na kukly, z ktorých sa vyliahne dospelý jedinec (imágo).
- Nedokonalá premena: Vyskytuje sa u kobyliek, vážok a iných druhov. Z vajíčok sa liahnu nymfy podobné dospelým jedincom, ktoré postupne rastú a zvliekajú sa, až sa premenia na dospelého jedinca.
Zvliekanie je nevyhnutné pre rast, pretože chitínová schránka sa nemôže zväčšovať. Dospelý hmyz dýcha vzdušnicami, larvy tiež, alebo vzdušnicovými žiabrami.
Škodcovia - všeobecne
Škodlivý hmyz môže spôsobiť zdravotné problémy uhryznutím či bodnutím, prenášať choroby a vyvolávať alergie. Okrem toho ničí potraviny, oblečenie, nábytok a poškodzuje prírodu. Niektorí škodcovia napádajú korene rastlín, iní listy, čo môže viesť k ich odumieraniu. Podkôrny hmyz si vytvára chodbičky pod kôrou, často sa premnožuje po kalamitách. Ochrana pred týmito škodcami je dôležitá, avšak je potrebné si uvedomiť, že aj škodlivý hmyz je neoddeliteľnou súčasťou ekosystému a potravového reťazca.
Hmyz a škodcovia lesných drevín
V rámci klasifikácie hmyzu sa venujeme aj škodcom lesných drevín. Medzi bezkrídly hmyz (Apterygota) patria primitívne druhy bez významných škodcov, ako sú chvostoskoky a švehly.
Krídlati hmyz (Pterygota) zahŕňa rôzne rady:
- Rad: Vážky (Odonata) - Filogeneticky starý hmyz s dobrou schopnosťou lietať. Larvy žijú vo vode a sú dravé.
- Rad: Rovnokrídlovce (Orthoptera) - Charakteristické skákavými končatinami. Patria sem kobylky, koníky a svrčky.
- Rad: Šváby (Blattidea) - Obľubujú vlhké a tmavé miesta, môžu spôsobovať hospodárske škody a prenášať choroby.
- Rad: Termity (Isoptera) - Nazývané aj biele mravce, žijú v termitiskách.
- Rad: Ploštice - Niektoré druhy nepríjemne zapáchajú a cicajú rastlinné šťavy.
- Rad: Rovnakokrídlovce (Homoptera) - Sem patria vošky a červce, ktoré cicajú rastlinné šťavy a poškodzujú hostiteľské rastliny.
Hmyz s úplnou premenou
Rad: Chrobáky - Najväčší rad hmyzu s viac ako 300 000 druhmi. Majú dva páry krídel, pričom predné sú chitinizované (krovky). Medzi pozoruhodné a vzácne druhy patria vodomil čierny, fúzač alpský, roháč obyčajný a nosorožtek obyčajný.
Škodcovia lesných drevín
V rámci chrobákov existujú aj významní škodcovia lesných drevín:
- Lykožrút smrekový (Ips typographus) - Jeden z najobávanejších lesných škodcov. Larvy a dospelé jedince vyhrýzajú lyko, čím môžu spôsobiť odumieranie stromov. Rýchlo sa premnožuje a spôsobuje kalamity. Boj proti nemu sa vedie pomocou feromónových lapačov.
- Lykokazy - Vŕtajú chodbičky v kmeňoch uhynutých alebo napadnutých stromov.
- Pokôrniky - Žijú pod kôrou a niektoré môžu prenášať nebezpečné huby.
- Fúzače - Mnohé druhy napádajú choré stromy, ale niektoré aj zdravé. Zaraďujú sa medzi fyziologicko-technických škodcov. Preventívnou ochranou je včasné odstraňovanie odumierajúcich stromov.
- Chrúst obyčajný (Melolontha melolontha) - Larvy (pandravy) žijú v pôde a požierajú korienky rastlín. Dospelé chrobáky spôsobujú tzv. holožery.
- Liskavka topoľová (Melasoma populi) - Živí sa listami topoľov a vŕb.
- Váhavec jelšový (Agelastica alni) - Hojný na jelšiach, larvy aj imága obžierajú listy.
- Nosániky, kvetovky, krytonosy a tvrdone - Celú čeľaď nosáčikovitých (Curculionidae) považujeme za lesných škodcov.
dokumentárny film Vydrica
Kobylky ako potenciálni škodcovia
Hoci kobylky rozhodne nepôsobia ako hrozivý škodca v rovnakom zmysle ako napríklad lykožrúty, v prípade premnoženia môžu spôsobiť značné škody na úrode, najmä na obilninách a zelenine. Živia sa trávami, listami a stonkami rastlín, pričom poškodzujú listy, stonky a plody.
Príznaky poškodenia kobylkami zahŕňajú rozstrapkané a rozhryzené diery v rastlinných častiach. Uprednostňujú malé zrná, kukuricu, lucernu, sóju, ryžu, ďatelinu a rôzne trávy, ale nepohrdnú ani šalátom, mrkvou, fazuľou či cibuľou. Neškodia na tekvici, hrachu a paradajkách.
Mladé kobylky (nymfy) sú menšie a bez krídel, pričom po vyliahnutí sú biele a postupne nadobúdajú farbu dospelých jedincov. Dospelé kobylky majú krídla a vedia lietať. Najväčšie počty sa zvyčajne vyskytujú v polovici leta.
Výhody kobyliek a ekologický význam
Je dôležité si uvedomiť, že kobylky, napriek potenciálnym škodám, ponúkajú aj určité výhody pre životné prostredie. Slúžia ako potrava pre vtáky, jašterice, pavúky a iné článkonožce. Ich exkrementy poskytujú živiny na hnojenie rastlín. Hŕstka kobyliek v záhrade môže byť znakom zdravej biodiverzity.
Kontrola a prevencia
Keďže kobylky sú mobilné, ich kontrola je náročná. Najlepším spôsobom je zabrániť rastu ich populácií. Medzi prírodné riešenia patria:
- Predátory: Vtáky (lastovičky), modlivky, malé hady a ropuchy sa živia kobylkami.
- Obrábanie pôdy: Od polovice do konca leta je vhodné obrábať pôdu, aby sa odstránili miesta, kam samice kladú vajíčka.
- Kosenie: V prípade záhrad susediacich s lúkami či lesmi je vhodné pokosiť pás trávy okolo záhrady.
- Ochrana rastlín: Zraniteľné rastliny možno prikryť gázou alebo krytom na plodiny.
- Prírodné postreky: Zmes cesnaku a vody, alebo poprášenie listov múkou môže pomôcť.
- Preventívne opatrenia: Využitie húb ako Nosema locustae a Beauveria bassiana, prírodných biologických prostriedkov ako azadirachtín (z neemového oleja) alebo organických pyretrínov.