Pestovanie koktejlových paradajok: Kompletný sprievodca

Paradajky patria medzi teplomilnú plodovú zeleninu, ktorú dokážete bez problémov vypestovať aj v nádobe na terase či malom balkóne. Budete potrebovať len vhodné nádoby, dobre orientovaný slnečný balkón či terasu, substrát a zeleninové priesady. Pestovanie paradajok na balkóne môže byť skvelé a veľmi uspokojivé, pokiaľ zaistíte správne podmienky. Týmto spôsobom sa môžete tešiť zo zberu zeleniny, aj keď nebývate v dome a nemáte prístup do záhrady. Aj tí z vás, ktorí majú iba malý balkón, si môžu v kvetináči vypestovať sladké paradajky. V svetovej i slovenskej kuchyni majú nenahraditeľné miesto. Ak ste aspoň raz vyskúšali, ako chutia paradajky vypestované v záhradke, dáte nám za pravdu, že tie zo supermarketu sú už na vedľajšej koľaji.

Výber vhodných odrôd

Na balkón sa samozrejme hodia špecifické druhy paradajok. Ideálne sú kompaktné odrody, ako sú čerešňové paradajky, špagetové paradajky alebo balkónové paradajky. Kríčkové paradajky sú na pestovanie v kvetináči ideálnou voľbou. Práve koktejlové paradajky sú vhodným adeptom, ktorý sa osvedčí v záhradách skúsených pestovateľov, ale aj na balkónoch bytových domov v strede mesta. Medzi obľúbené patria bezpochyby cherry paradajky a im podobné kokteilové paradajky, ktoré majú malé okrúhle plody. Medzi frekventovanými druhmi nájdeme kríčkové odrody, tie smelo vypestujete aj na balkóne. Špeciálnu kategóriu tvoria paradajky vyšľachtené pre netradičnú farbu alebo tvar plodov. Najznámejšie sú žlté cherry paradajky, ktoré môžu byť guľaté alebo mať tvar hrušky. Trendom medzi pestovateľmi sa stali aj fialové alebo čierne paradajky. Odroda paradajky Tiger je veľmi skorý kolíkový hybrid, ktorý má veľmi vysokú produktivitu a je to veľmi silná rastlina. Samotné paradajky rastú v trsoch a majú červenú tehlovú až čiernu farbu s červeno-zelenými pruhmi, ktoré pripomínajú tigra. Vážia niekde medzi 40-45 g a majú sladkú a ovocnú chuť. Majú vysoký obsah lykopénu. Odroda paradajok Picolino je skorý kolíkový hybrid, ktorý v spotrebiteľských testoch získal najlepšie hodnotenie. Poskytuje vysokú úrodu. Samotné paradajky sú stredne veľké, jasne červené so silnou, korenistou arómou, ktorá dokonale ladí s príjemnou sladkosťou. Vážia cca 20 až 40 g. Majú mäkšiu dužinu, preto sa ťažko krájajú, ale sú odolné voči prasknutiu. Plody tejto odrody paradajky majú srdcovitý tvar a lahodnú sladkastú chuť. Výška rastliny je 30 - 35 cm v závislosti od koreňového balu. Odroda je ideálna do závesných kvetináčov aj hrantíkov. Názov tejto rannej odrody s bujnejším vzrastom vychádza z tvaru aj veľkosti jej plodov. Ten je naozaj jahodový s typickým rebrovaním. JAHODO vytvára vetvený vijan plodov s násadou 16 a viac kusov na vijane a je určený predovšetkým na zber jednotlivých plodov. Odroda paradajky BEJBINO F1 je jednou z tých výnimiek, ktoré potvrdzujú pravidlo. Sú chutné, a pritom nie príliš malé. BEJBINO F1, tzv. „kokteilová“ paradajka je odroda s mimoriadne chutnými a dostatočne pevnými plodmi s priemerom 2 - 3 cm a hmotnosťou 30 - 40 g. Vyniká mimoriadnou chuťou s vyváženým pomerom cukrov a kyselín a výraznou arómou. Plody sú pomerne odolné proti praskaniu. Pre tých z vás, ktorí majú radi veľké beefsteakové paradajky, je tu tohtoročná novinka v kolekcii MAXI. JERGUS F1 od našej dcérskej slovenskej spoločnosti ZELEED je poloraná beefsteaková kolíková paradajka s veľkými a mäsitými plodmi. Plody sú rebrovité a plocho guľovité s hmotnosťou 400 až 500 gramov. Dužina je mäsitá, a preto vhodná na plátkovanie či prípravu zeleninových šalátov. Plody beefsteakových paradajok dorastajú nezriedka do hmotnosti pol kilogramu. V záhrade by vám určite nemala chýbať paradajka 'Tornado', ktorá produkuje veľké, žiarivo-červené paradajky vážiace až 100 g. Ak v záhrade nemáte veľa miesta nazvyš alebo chcete pestovať paradajky na balkóne, najlepšou voľbou budú drobnoplodé koktejlové paradajky vhodné aj do nádob.

Podmienky pre pestovanie

Stanovište a slnečný svit

V prvom rade treba pamätať na dostatok slnečného svitu. Paradajky potrebujú minimálne 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne. Uistite sa, že váš balkón je na slnečnej strane, ideálne na juhu alebo juhozápade. Najviac im vyhovujú miesta v polotieni, ktoré sú prevzdušnená, ale dobre chránené pred vetrom. Dobrou voľbou môže byť skleník alebo fóliovník. Ak nemáte vlastnú záhradku, môžete si paradajky vypestovať aj na balkóne. Ideálne je ak máte balkón na slnečnej strane.

Nádoby a substrát

Rajčiny potrebujú dostatok priestoru na rast koreňového systému. Zvoľte preto dostatočne veľkú nádobu - aspoň 30 cm hlbokú a širokú. Pre jednu rastlinu je ideálne použiť jeden kvetináč. Pokiaľ ale máte k dispozícii väčšiu nádobu, môžete vedľa seba zasadiť aj niekoľko sadeníc. Problém nie je ani s kombinovaním viacerých druhov paradajok v jednej nádobe. Na balkóne či na terase môžeme pestovať paradajky v kvetináčoch, debničkách či dokonca vo vreciach. Na dno nádoby vložíme dvoj- až trojcentimetrovú vrstvu keramzitu alebo štrku pre lepší odvod nadbytočnej vody. Asi 2/3 nádoby naplníme substrátom. Pre paradajky je kľúčová dobre prevzdušnená, ľahká a dobre odvodnená pôda. Použite kvalitný kompost alebo špeciálny substrát pre paradajky, ktorý zaistí dostatok živín a podporuje rast. Pôdu volíme dostatočne prekyprenú - prevzdušnenú, najlepšie hlinito-piesočnatú. Pôda pre paradajky by mala byť hlinitopiesočnatá, stredne ťažká, teplejšia a dostatočne bohatá na živiny. Ideálne je neutrálne až mierne kyslé pH medzi 5,5 a 7,5.

Výsadba a starostlivosť

Termín výsadby

Na sadenie paradajok do kvetináčov môžete pristúpiť v momente, keď sú vonkajšie teploty stabilné a už nehrozia jarné mrazy. Paradajky sú veľmi citlivé na mráz a pokiaľ by ste ich von umiestnili skôr, mohli by ste im uškodiť. Výsadbu koktejlových paradajok nechávame na začiatok mája, kedy je pôda stále zregenerovaná a značne ohriata od postupujúceho slnka. Do pôdy sadíme vypestované priesady, avšak až po prvých jarných mrazoch. Výsadbu sadeníc do nádob naplánujeme na druhú polovicu mája, aby rastlinám neuškodili mrazíky. Výsadbu samotných paradajok je vhodné realizovať zhruba od polovice apríla do konca mája. Treba si počkať, kým pominú jarné mrazy, aby vám vaše rastliny nezničili ešte skôr, ako z nich budete mať úžitok.

Hĺbka výsadby a koreňový systém

Pri sadení sadeníc je dôležité, aby boli zasadené hlbšie, než rástli v pôvodnej nádobe. Paradajky majú schopnosť vytvárať nové korene pozdĺž stonky, čo zaisťuje silnejšiu a stabilnejšiu rastlinu. Pokiaľ sadíte viac ako jednu rastlinu do jednej nádoby, majte medzi nimi dostatok miesta. Koreňový bal sa pri výsadbe pokladá buď zvisle, alebo naležato. Mnoho pestovateľov umiestňuje do výsadbovej jamky koreňový bal aj s časťou stonky. Väčšia časť stonky sa potom zahrnie hlinou, aby vznikol bohatší koreňový systém. Po prihrnutí pôdu dôkladne zatlačíme. Sadenice paradajok nikdy nesadíme zvisle do zeme, ale kolmo tzn. že rastlinku oprieme o jamku a zasypeme pôdou. Sadenicu zasypeme pôdou a pôdu poriadne zatlačíme, aby po zaliatí nevznikla jamka.

Zálievka

Po zasadení paradajok je dôležité dôkladne zaliať, aby pôda okolo koreňov bola vlhká. V priebehu rastu je nevyhnutné udržiavať rovnomernú vlhkosť, ale pozor, aby rastlina nestála vo vode. Polievajte pravidelne, ale nikdy nie na listy, pretože mokré listy môžu viesť k plesniam. Základom starostlivosti o paradajky je pravidelná zálievka. Rastlinám síce vyhovuje prevzdušnené prostredie, no pri koreňoch potrebujú dostatok vlhkosti. Polievame dažďovou alebo odstátou vodou, ideálne skoro ráno alebo večer. Zalievanie rajčín je takmer alfou a omegou celého pestovania. Zavlažujeme pravidelne každý deň, čo patrí aj o paradajkách na balkóne. Ak chceme byť pedant na túto časť starostlivosti, necháme si vodu odstáť na slnku tak, aby mala takmer rovnakú teplotu ako pôda. Aj tu však platí heslo “všetko s mierou”. Vyhýbajte sa polievaniu počas poludnia a už vôbec nepolievajte rastliny priamo na lístky. Sadenice výdatne zalejeme. Počas dozrievania zalievame opatrne pri korienkoch, vyhýbajte sa listom.

Hnojenie

Hnojenie vykonávame rovnako ako v pôde, tak aj pri pestovaní v črepníku. Prihnojujeme kombináciou draslíka a dusíka, ktoré sú obsiahnuté vo viacerých hnojivách určených špeciálne práve na pestovanie rajčín. Pomôcť si však môžeme aj babskými receptami, ktoré sú na báze prírodných prvkov. Odvar z cibule a cesnaku údajne zvyšuje odolnosť sadeníc a plodov proti škodcom.

Podpora rastu a zaštipovanie

Paradajky sú liany, ktoré dokážu vyrásť do výšky aj 2 m. Pre postupný zber je vhodné, ak sa po vytvorení strapcov či plodov zaštipnú a sila tak ide do plodov a nie na úkor rastu samotnej priesady a listov. Dôležitým krokom v rámci ich pestovania je zaštipovanie. Znamená to, že budete pravidelne odstraňovať bočné výhonky, ktoré rastú medzi hlavnou stonkou a vetvami paradajok. Vďaka tomu môže rastlina smerovať živiny do rastu hlavnej stonky a tvorby kvalitných plodov a zbytočne sa neoslabuje. U niektorých odrôd paradajok (najmä pri vysokých) môžete tiež odstrániť vrcholové výhonky. Dôležitým krokom v starostlivosti o paradajky je vylamovanie zálistkov. Potrebujú ho tyčkové paradajky s neukončeným rastom stonky. Zálistky sa tvoria v pazuchách listov. Odstraňujeme ich, aby rastlinu príliš neoslabili. Môžu sa na nich totiž tvoriť plody, ktoré už rastlina nevládze vyživovať a trvá veľmi dlho, kým vôbec dozrejú. Pri všetkých druhoch paradajok je potrebné zabezpečiť, aby sa spodné listy a plody nedotýkali zeme. Vlhkosť z pôdy a málo prúdiaceho vzduchu tvoria ideálne prostredie na vznik hubových ochorení, ktorým chceme predísť. Na sadenie vysokých odrôd paradajok si pripravíme aj oporné kolíky, na ktoré neskôr rastliny priviažeme. Tie umiestnime do zeme ešte pred vykopaním výsadbovej jamy. Náš tip: Pri popínavých odrodách paradajok si zabezpečte špirálovú tyč, ktorú si viete modifikovať podľa toho, ako paradajka rastie. Oporná tyč zabezpečí riadený rast a maximalizuje vašu úrodu.

Vrúbľované paradajky

Vrúbľované paradajky majú niekoľko výhod. Predovšetkým ponúknu vyššiu odolnosť voči chorobám a škodcom. Často tiež mávajú vyššie výnosy ako bežné paradajky, pretože ich koreňový systém je efektívnejší pri vstrebávaní živín a vody z pôdy. Sú odolnejšie voči extrémnym podmienkam, ako je sucho, horúco alebo chlad. Podnož, ktorá je silnejšia a odolnejšia ako bežná rastlina paradajok, pomáha urýchliť rast a zaisťuje zdravšie rastliny. Výsadba vrúbľovaných paradajok je podobné ako u bežných paradajok, ale má svoje špecifiká. Hlavným rozdielom je, že vrúbľované paradajky by mali byť vysadené tak, aby štep (miesto spojenia podnože a očkovania) zostal nad úrovňou pôdy.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Aj pri pestovaní paradajok v kvetináči nezabúdajte rastliny priebežne kontrolovať na prítomnosť škodcov. Paradajky na balkóne, či v záhradke sú často rajčinami, ktoré si prešli procesom šľachtenia. Z tohto dôvodu sú paradajky menej náchylné na choroby, či parazity než iné rastliny, či druhy zeleniny.

Bežní škodcovia

• Molica skleníková: Bežný hmyz, ktorý sa väčšinou vyskytuje na spodnej strane listov rastlín. Živí sa šťavou (miazgou) a jej silný útok oslabí rastlinu. Vylučuje lepkavú medovicu na spodné listy, kde podporujú rast čiernej sadzovej plesne.
• Nezara viridula: Bzdocha, bežne známa ako chrobák zelený. Vyskytuje sa na celom svete a napáda veľmi širokú škálu zeleniny, strukovín a niektoré druhy ovocia.

Bežné choroby

• Septóriová škvrnitosť rajčiakov: Spôsobená hubou Septoria lycopersici.
• Bakteriálna škvrnitosť: Spôsobená baktériou Xanthomonas campestrist pv. Vesicatoria, je choroba napádajúca všetky rastové štádiá paradajok.
• Botrytída (sivá hniloba): Tiež známa ako pleseň sivá, je spôsobená hubou Botrytis cinerea a je bežná na paradajkách, rovnako ako na mnohých iných zeleninových plodinách.
• Hniloba špičiek: Bežná fyziologická porucha spôsobená nedostatkom vápnika v rastline.
• Kučeravosť listov: Skrútené alebo stočené listy na paradajkách môžu byť spôsobené environmentálnym stresom, chemickou expozíciou alebo biologickými faktormi.

Ak pôda pravidelne vysychá a potom sa naraz zaplaví veľkým množstvom vody, veľkosť paradajok predbehne rast šupky a spôsobí praskanie.

Zber úrody

Paradajky dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby. Najjednoduchšie je odstrihnúť záhradnými nožnicami plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé. Pri strapcových paradajkách nečakáme, až dozrie celý strapec, ale zbierame postupne jednotlivé plody. Tým, že oberieme červené plody, čiastočne urýchlime dozrievanie tých ostatných. Koncom sezóny môžeme urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestaneme polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Ak sa na jeseň predsa len nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžeme ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri.

tags: #koktejlove #paradajky #pestovanie