Žaburinka (rod Lemna), známa aj pod ľudovými názvami ako ochrehek, žabka alebo vodná šošovica, je drobná, nenáročná vodná rastlinka, ktorá voľne pláva na vodnej hladine. Hoci ju mnohí považujú za otravnú burinu, predstavuje cenný ekologický prvok s mnohostranným využitím.
Botanická charakteristika a popis
Rod Lemna patrí do čeľade Araceae (áronovité), rovnako ako napríklad monstera alebo filodendron. Tieto rastliny sú mimoriadne redukované vodné byliny, ktorých telo je zvyčajne zredukované na takzvanú „stonku“, ktorá morfologicky predstavuje sploštenú, oválnu alebo vajcovitú „listovú“ štruktúru. Veľkosť týchto lístkov sa pohybuje od zopár milimetrov až do 8 mm.
Typická rastlinka žaburinky má jeden až tri ploché šošovkovité kožovité lístky sviežej olivovej farby. Každý lístok má len jeden voľne visiací korienok, ktorý môže byť dlhý maximálne dva centimetre. Korienok nie je uchytený, pretože tento makrofyt prijíma živiny celým povrchom.
Pokiaľ ide o kvety, tie sa vyskytujú v redukovaných kvetenstvách, ktoré sú uzavreté v malom blanitom listene. Zvyčajne obsahujú tri kvety bez okvetia. Samčie kvety sú obvykle dva, zredukované na jednu tyčinku, zatiaľ čo jediný samičí kvet je redukovaný na gynéceum. V našich podmienkach kvitne žaburinka menšia od mája do júla, avšak naozaj len sporadicky.
Rozmnožovanie
Žaburinka sa rozmnožuje takmer bez výnimky vegetatívne, pri ktorom z dospelej rastliny vyrastú dve dcérske rastliny. Vegetatívne rozmnožovanie prevažuje nad pohlavným, čo umožňuje žaburinke veľmi rýchlo vytvárať veľké kolónie a kolonizovať nové vodné plochy. V priebehu 16 hodín dokáže zdvojnásobiť svoju biomasu, čo ju radí medzi najrýchlejšie rastúce rastliny vôbec.
Druhy žaburiniek na Slovensku
V súčasnosti botanici rozlišujú 13 rôznych druhov žaburiniek, ktoré sú rozšírené prakticky po celom svete, s výnimkou arktických a antarktických oblastí. Na území Slovenskej republiky sa môžete stretnúť najmä so štyrmi druhmi.
Žaburinka menšia (Lemna minor)
Je to najznámejší a najhojnejší zástupca rodu u nás. Jej listy majú priemer asi 1,5 až 5 milimetrov, sú tenké, ploché a zvyčajne trojboké. Horná strana je svetlo až olivovo zelená a spodná strana je zelenkavá až svetlozelená. Len zriedka obsahujú červenú farbu. Žaburinka menšia je druh so širokým areálom, vyskytujúci sa v Ázii, Afrike, Amerike a Európe (okrem Islandu a severnej Škandinávie). V SR sa vyskytuje roztrúsene na hladine rôznych stojatých a pomaly tečúcich vôd od nížin až po horské oblasti.
Žaburinka hrbatá (Lemna gibba)
Na rozdiel od žaburinky menšej má listy, ktoré sú na spodnej strane výrazne vypuklé, čo je viditeľné najmä v letných mesiacoch. Majú priemer 2 až 5 milimetrov, zelenú farbu, ale môžu byť čiastočne červenkasté. Žaburinka hrbatá sa vyskytuje takmer po celom svete, pričom uprednostňuje eutrofné vody a teplejšie stojaté vody, často v rybníkoch.
Žaburinka trojbrázdová (Lemna trisulca)
Tento druh sa na rozdiel od predchádzajúcich vyskytuje ponorený pod hladinou. Jej "okvetné lístky" sú 3 až 15 milimetrov dlhé a úzko vajcovité, často spojené do skupín po 3 až 50, čím vytvárajú reťazovitý útvar. Listy sú veľmi tenké, priesvitné a na vrchole majú vrúbkovaný okraj. V Slovenskej republike rastie v nížinách, zvyčajne v čistých, priezračných, mezotrofných vodách, najčastejšie na okrajoch malých rybníkov, tôní a mŕtvych riečnych tokov.
Žaburinka červená (Lemna turionifera)
Charakterizujú ju listy veľké 1 až 4 milimetre, obkopinatého až eliptického tvaru, spojené do skupín po dvoch až štyroch. Na vrchnej strane sú olivovo zelené s fialovými bodkami alebo úplne fialové, kým spodná strana je červenkastá až červená. Pôvodne pochádza zo Severnej Ameriky a niektorých častí Ázie, odkiaľ bola zavlečená do Európy, kde sa rýchlo šíri a môže sa stať inváznym druhom.
Výskyt a životné prostredie
V prírode sa žaburinka vyskytuje hlavne v rybníkoch, jazerách, kalužiach, mŕtvych ramenách, zatopených lomoch, odvodňovacích kanáloch a všeobecne v stojatých alebo nanajvýš mierne tečúcich vodách. Obýva oblasti od nížin až po subalpínske regióny. Na zimu sa sťahuje do vodného lôžka mimo dosahu mrazu alebo ľadu a vyznáva pokojnú hladinu.
Požiadavky na pestovanie
Žaburinka je pomerne nenáročná rastlina, ktorú je možné pestovať aj doma v akváriách alebo jazierkach.
Teplota
Optimálna teplota na pestovanie žaburinky je 15 až 30 °C. Pri nižších teplotách rastie pomalšie, zatiaľ čo príliš vysoké teploty jej veľmi neprospievajú. Dobre však znáša nízke teploty, ak nie je vystavená priamemu mrazu.
pH vody
Vo všeobecnosti môže žaburinka prežiť pri pH od 5,0 do 9,0. Najlepšie sa jej však darí, keď je pH vody medzi 6,5 a 7,5.
Svetlo
Žaburinka menšia preferuje skôr tienisté zákutia, ale zvládne aj priame slnko. Jej prítomnosť na hladine upravuje svetelné spektrum a bráni tak tvorbe nadbytočných škodlivých rias v akváriu alebo jazierku. Keď časom zarastie hladinu a začne tieniť ostatným rastlinám pod vodou, je to znak, že jej má príliš veľa.
Živiny a substrát
Keďže ide o plávajúcu rastlinu, nie sú pre ňu uvedené žiadne špecifické požiadavky na substrát. Je však dôležité umiestniť rastlinu do nádrže s dostatočným množstvom základných živín potrebných na optimálny vývoj. Žaburinka je schopná absorbovať živiny celým povrchom.
Aby rybky v malom jazierku cez zimu nezamrzli, musíme ich premiestniť do akvária.
Výhody a nevýhody pestovania
Prínosy žaburinky
- Boj proti riasam: Hlavným dôvodom cieleného založenia žaburinky na vodnej ploche je boj proti riasam, keďže tieni vodnú hladinu a obmedzuje ich rast.
- Biologická rovnováha: V primeranom množstve oživuje hladinu a prospieva biologickej rovnováhe v ekosystéme.
- Úkryt a potrava: Rýchlo vytvára súvislé koberce, ktoré slúžia ako úkryt a potrava pre ryby a iné vodné živočíchy.
- Čistenie vody: Má vynikajúcu schopnosť absorbovať fosfor, dusík, ťažké kovy a organické toxíny z vody, čím pomáha čistiť vodu a zabezpečuje úspešné biologické zmeny v nádržiach. Veda dokonca skúma možnosť využiť ju v čističkách vôd.
- Bioindikátor: Žaburinka sa považuje za bioindikátor zmien vo vode a používa sa ako testovací organizmus na určenie ekotoxických účinkov škodlivých látok.
Potenciálne problémy
Napriek mnohým výhodám sa žaburinka môže stať problémom, ak sa premnoží. Pri premnožení dokáže úplne zarásť hladinu, čo bráni potrebnej výmene plynov, tieni ostatným rastlinám pod vodou a brzdí rozvoj žiaducich živočíchov a rastlín. To môže celkovo zhoršiť kvalitu vody v jazierku alebo akváriu.
Využitie žaburinky
V akvaristike a jazierkach
Okrem spomínaných funkcií ako čistička vody a úkryt pre živočíchy sa žaburinka do akvárií a paludárií dostáva často s novými rastlinami alebo od iných akvaristov. Je vhodná pre akváriá s rybami, ktoré obľubujú prítmie a mierne kyslé prostredie.
Potrava pre zvieratá
Žaburinka je výborným krmivom pre hydinu (kačice, sliepky, perličky, prepelice), od čoho je odvodený aj jej anglický názov "duckweed". Je dobrým zdrojom bielkovín a vápnika, a tiež obsahuje farbivá, ktoré môžu spôsobiť oranžový odtieň žĺtkov u nosníc. Niektoré bylinožravé ryby, ako napríklad amur, si na nej tiež radi pochutnajú.
Využitie pre človeka
Žaburinka obsahuje veľké množstvo vody, ale je aj prekvapivo dobrým zdrojom bielkovín. V sušine sa nachádza významný podiel farbív (xantofylov), minerálnych látok, flavonoidov, diterpénov, nenasýtených mastných kyselín, polysacharidov, trieslovín a vitamínov (B1, B2, C). Môže byť zdrojom bielkovín pre vegetariánov, kulturistov či astronautov.
V ľudovom liečiteľstve sa žaburinka používa na liečbu kožných vyrážok, ekzémov, opuchov, uštipnutí hmyzom a pôsobí ako prevencia zápalov horných dýchacích ciest. Má protizápalové a močopudné účinky, detoxikuje organizmus, a odporúča sa pri reumatických ochoreniach, alergiách, astme či chronickej nádche. V homeopatii sa používa extrakt z čerstvej rastliny pri upchatom nose. Hoci je všeobecne považovaná za bezpečnú, obsahuje šťavelan vápenatý, ktorý vo veľkých množstvách môže prispieť k tvorbe obličkových kameňov.
Veda a priemysel
Schopnosť rýchleho rastu a relatívne vysoký obsah bielkovín robí zo žaburinky rastlinu veľmi zaujímavú pre farmaceutický priemysel a génové inžinierstvo. Žaburinka menšia a žaburinka hrbatá sa používajú ako testovacie organizmy pre ekotoxikologické štúdie.
Zber a regulácia žaburinky
Ak chcete zbierať žaburinku, zvyčajne sa to robí od apríla do júna, kedy sa zbiera celá rastlina. Je však dôležité zbierať ju len z čistých vôd, aby sa predišlo kontaminácii.
Pri premnožení žaburinky, ktoré môže viesť k zhoršeniu kvality vody a zatieneniu ostatných rastlín, je potrebné regulovať jej množstvo. Na krotenie v zajatí môže pomôcť inštalácia čeriacej fontánky, ktorá narúša pokojnú hladinu, ktorú žaburinka preferuje.
Mechanické odstraňovanie pomocou sieťky, vidličky, cedníka alebo skimmera (zberača nečistôt z hladiny) je efektívnym spôsobom, ako sa zbaviť rozhodujúceho množstva rastlín. Pre vonkajšie jazierka je ďalšou možnosťou zarybnenie bylinožravými rybami, ako je amur, pleskáč alebo ostriež, prípadne chov kačíc, ktoré sa ňou živia.