Efektívne zavlažovanie záhrady: Koľko vody a kedy?

Dodať vodu pestovaným rastlinám je pre záhradkára práca celkom bežná a na prvý pohľad úplne jednoduchá. Možno práve preto budete prekvapení, koľkých chýb sa môžete dopustiť. Polievanie rastlín je kľúčovým aspektom starostlivosti o záhradu, no nesprávny prístup môže viesť k vážnym problémom. Častou chybou je polievanie "zotrvačnosťou", teda rovnakým množstvom vody bez ohľadu na skutočné potreby rastlín. Odborníci sa zhodujú, že najčastejšími chybami sú prelievanie alebo nedostatočné polievanie, čo môže mať fatálne následky pre rôzne druhy rastlín. Nesprávne zalievanie sa môže prejaviť zožltnutím listov, hnilobou koreňov a v konečnom dôsledku aj uhynutím rastliny. Základom dobrej úrody je voda, avšak zeleň v exteriéri je často zalievaná nesprávne a neefektívne.

Faktory ovplyvňujúce potrebu vody

Na to, aby človek vedel, ako rastliny správne zavlažovať, je dôležité poznať nielen ich individuálne nároky, ale aj vlastnosti pôdy a ďalšie faktory prostredia.

Rozhodujúce nároky rastlín

Medzi rastlinami, ktoré sa v záhrade používajú, sú obrovské rozdiely v tom, aké množstvo vody potrebujú. V prvom rade preto treba vedieť, aký druh zavlažujeme a aké má nároky. Vďaka tomu človek dokáže nastaviť optimálne zavlažovacie dávky, aby vody nebolo málo, ale ani veľa, pretože aj veľa vody škodí.

• Vlhkomilné rastliny: Pri vlhkomilných rastlinách nemôžete so zavlažovaním čakať, kým pôda uschne. Zalievať treba ešte stále mierne vlhkú pôdu. Zo zeleniny to ocení zeler, kapusta, kel, fazuľa či cvikla.
• Suchomilné rastliny: Polievanie suchomilnej zeleniny, ako je cibuľa, cesnak či hrach, v čase, keď je pôda ešte vlhká, je chyba, ktorú pocítite pri zbere nekvalitnej úrody.
• Hĺbka zakorenenia: Niektoré rastliny majú korene rozložené tesne pod povrchom, iné hlbšie. Pre účinnú závlahu je dôležitá hĺbka, v ktorej sa nachádza rozhodujúca časť koreňového systému, prostredníctvom neho sa totiž pokryje množstvo vody odparené z rastliny. Mladé rastliny potrebujú viac vody ako už zakorenené rastliny. Vo všeobecnosti platí, že druhy s veľkými listami potrebujú viac vlahy ako druhy s menšími listami. Zo zeleniny je najviac náročná plodová zelenina, ale aj hlúboviny a koreňová zelenina.

Dôležité vlastnosti pôdy a jej vplyv na zavlažovanie

Určite sami uznáte, že nie je jedno, či je pôda v záhrade rýchlo vysychavá, priepustná alebo zamokrená. Nemenej dôležité je poznať fyzikálne vlastnosti pôdy. Zloženie a kvalita pôdy výrazne ovplyvňujú výsledok zavlažovania. Piesočnatá pôda rýchlo prepúšťa vodu, zatiaľ čo ílovitá pôda ju silno viaže. Na pieskovej pôde môžeme tou istou dávkou vody pôdu akoby „preliať“, zdalo by sa, že nežiaduco premokriť, ale k skutočnému premokreniu nepríde, lebo prebytočná voda nie je viazaná na piesok a unikne do hlbších vrstiev pôdy. Na ílovej pôde, naopak, tá istá dávka vody môže byť nedostatočná, pôda vodu k rastline „nepustí“ a tá vädne, často i uschne. Naopak, ak ílovitú pôdu zavlažíme vyššou jednorazovou dávkou vody, ako je schopná za daný čas vsiaknuť, tak sa rozbahní, voda z pôdy vytlačí vzduch, takže korienky rastlín sa budú dusiť. Za týmto všetkým je rozdielne silné viazanie vody pôdnymi časticami. Najcitlivejšie na tento vzťah reagujú zeleniny.

Ako identifikovať typ pôdy

Typ pôdy je možné určiť niekoľkými spôsobmi, ako vysvetľuje Dagmar Štefunková. Marcel Raček dodáva, že typ pôdy možno niekedy určiť aj podľa farby.

• Test sformovaním do valčeka: Keď je pôda vlhká, zoberte vrchnú časť pôdy do ruky, trochu ju postláčajte a pokúste sa z nej urobiť valček. Ak to ide ľahko a valček je vlhký, ide skôr o ílovitú pôdu. Ak pôda drží spolu, ale na povrchu sú praskliny, ide o hlinitú pôdu. Ak sa nedá vytvoriť kompaktný tvar a pôda sa skôr presýpa, ide prevažne o piesčitú pôdu.
• Test rozpadu: Vlhkú pôdu po stlačení pustite z výšky asi 1,5 metra na pevnú zem, na betón alebo dlažbu. Ak sa rozsype, ide o piesočnatú pôdu.
• Farba pôdy: Pôda so žltkastou alebo slabo hnedastou farbou môže naznačovať problémy.

Pôdu je možné upraviť prídavkom humusu do oboch extrémnych druhov pôdy, ako aj prídavkom pieskovejšej pôdy k ťažšej ílovej a naopak. Veľmi priepustné pôdy môžete obohatiť humusom alebo zeleným hnojivom. Pôda tak dokáže akumulovať viac vody.

Ďalšie kľúčové faktory

Okrem samotného polievania je dôležité zohľadniť aj ďalšie kľúčové faktory, ktoré ovplyvňujú množstvo a frekvenciu zavlažovania:

• Svetlo: Rastliny priameho slnečného svetla alebo intenzívneho osvetlenia potrebujú viac vody ako tie, ktoré sú umiestnené v tieni alebo v interiéri.
• Kvetináč: Materiál a veľkosť kvetináča majú význam. Hlinené kvetináče lepšie dýchajú a rýchlejšie vysychajú, zatiaľ čo plastové alebo keramické kvetináče udržiavajú vlhkosť dlhšie.
• Substrát: Rôzne pôdne zmesi majú odlišnú schopnosť prepúšťať a zadržiavať vodu. Je nevyhnutné poznať typ pôdy, ktorý každá rastlina potrebuje.
• Ročné obdobie: V lete rastliny spotrebujú viac vody, zatiaľ čo v zime je jej potreba podstatne nižšia. Polievať rovnaké množstvo vody po celý rok je častá chyba. Dagmar Štefunková zdôrazňuje, že čoraz väčším problémom je v súčasnom období klimatických zmien pôdne sucho. Ak sa zálievka počas horúcich dní neprispôsobí vyšším teplotám, rastliny spomalia svoj rast.

Najčastejšie chyby pri polievaní

Pri zalievaní záhrady sa často dopúšťame chýb, ktoré môžu rastlinám uškodiť.

• Teplotný stres a popálenie listov: Veľkou chybou je postrekovanie záhrady vodou pri prudkom letnom slnku. Tak ako my, aj rozhorúčené rastliny môžu pri náhlom schladení dostať teplotný šok. Navyše hrozí popálenie listov, lebo kvapky vody fungujú ako lupa. Predovšetkým druhy, ktoré majú farebné listy, napríklad červené, sú okamžite popálené. Marcel Raček hovorí, že rastliny reagujú na horúčavy podobne ako ľudia - stresom.
• Nesprávny prúd vody: Za chybu možno považovať aj polievanie silným prúdom vody z hadice či krhly. Takýmto spôsobom narúšate pôdnu štruktúru, voda nestíha vsakovať, odteká po povrchu a pritom tvorí erózne ryhy a jarčeky.
• Predčasná hnojivová zálievka: Ak ste sa rozhodli dodať rastlinám živiny prostredníctvom hnojivovej zálievky, nerobte tak hneď po vysadení, poškodili by ste im korienky. Prihnojujte najskôr týždeň, najlepšie dva po vysadení.
• Nekvalitná voda: Nekvalitná voda poškodzuje nielen rastliny, ale aj pôdu a v neposlednom rade tiež celý závlahový systém, čo pocítia hlavne záhradkári využívajúci výhody kvapkovej závlahy. Odborníčka Dagmar Štefunková zároveň zdôrazňuje dôležitosť kvalitnej vody v dostatočnom objeme.
• Polievanie "zotrvačnosťou" a prelievanie: Polievať rovnaké množstvo vody po celý rok je častá chyba. Príkladom nesprávneho prístupu je príbeh majiteľky palmy Kentia, ktorá ju polievala rovnakou 1,5-litrovou kanvicou v lete aj v zime, bez ohľadu na počasie a stav rastliny. Výsledkom bolo zožltnutie listov a zhoršenie stavu rastliny. Odborník Pedrera zdôraznil, že rastliny nie sú ryby a nepotrebujú toľko vody.

Špecifické nároky na vodu pre rôzne rastliny a výsadby

Rôzne rastliny a typy výsadieb majú odlišné potreby vody, ktoré je potrebné zohľadniť pri zavlažovaní.

Ovocné druhy

Vo všeobecnosti sú na nedostatok vody najcitlivejšie plytko koreniace druhy ako jahody, ríbezle, egreše, maliny, černice a čučoriedky. Tieto ovocné druhy ocenia doplnkovú závlahu vo vyšších dávkach najmä v čase kvitnutia, tvorby plodov, diferenciácie kvetných púčikov, intenzívneho rastu a dozrievania plodov.

Stromy

Pri výsadbe stromu by malo byť množstvo závlahy zhruba v objeme zemného balu. Ak je to strom, ktorý má zemný bal 50 litrov, zhruba toľko vody treba aplikovať pri jeho zavlažovaní. Ľudia to niekedy podcenia: mnohí si myslia, že strom stačí trochu poliať a hotovo. V prvých rokoch je potrebné strom polievať približne rovnakým množstvom vody, môžeme pridať asi desať percent, s postupným predlžovaním intervalu medzi zálievkami. Druhý rok sa interval zdvojnásobí (každých 14 až 20 dní). Tretí rok zalievame približne rovnakým množstvom vody a interval sa znova zdvojnásobí. Pri starších stromoch je dôležité, aby sa pôdny profil dobre namočil v mieste, kde sa tvoria nové korene, teda v hĺbke okolo 40-50 centimetrov.

Zo stromov sú citlivejšie tie, ktoré sa pestujú na plytko koreniacich slabo rastúcich podpníkoch a mladé stromy, ktoré ešte nemajú dostatočne vybudovaný koreňový systém. Stromy však prežijú aj sucho, na rozdiel od stromov malého vzrastu v extrémnom počasí bez vody.

Trvalkové záhony

Pri trvalkových záhonoch je podľa Marcela Račeka dôležité mať na pamäti, že tieto výsadby zvyknú byť dospelé vo veku okolo troch rokov. Prvý a druhý rok potrebuje záhon veľa vody, ale keď je zapojený a zahustený, potrebuje jej menej. Pri trvalkách je zároveň dôležité vedieť, o aký typ záhonu ide. Ak ide o xerofilný záhon, kam patria suchomilné rastliny ako levanduľa, šalvie či gaury, tie po výsadbe - prvý a druhý rok - potrebujú intenzívne zavlažovanie. Náročnejšie na vlahu sú záhony vlhkomilných rastlín, ktoré potrebujú mať neustále vlhkú pôdu. Patria medzi ne napríklad paprade, astilby, ibištek bahenný alebo vrbovka. Tieto rastliny pochádzajú z úplne iných stanovíšť.

Kvetinové záhony a zelenina

Kvetinové záhony a záhony so zeleninou treba podľa Dagmar Štefunkovej zalievať raz za tri až štyri dni až raz za týždeň podľa individuálnych nárokov. Pre zeleninový záhon postačuje približne 10 až 15 litrov vody na 1 m². Obaja odborníci považujú za dôležité aj správne kombinovanie rastlinných druhov. Rastliny, ktoré spolu vysadíme do záhonov, by mali mať základné nároky rovnaké.

Trávnik

V priebehu vegetácie potrebuje trávnik rôzne množstvo vody. V lete je spotreba vyššia ako na jeseň alebo na jar. V letnom období sa závlahová dávka pohybuje medzi 30 až 40 litrami vody na týždeň, v závislosti od teploty, druhu pôdy a klimatických podmienok. Ročná potreba vody je v prípade trávnika okolo 1 000 až 1 100 litrov na jeden meter štvorcový.

Dagmar Štefunková zdôrazňuje, že na starostlivosť o trávnik, nároky na zavlažovanie, ale aj intenzitu kosenia treba myslieť už pri zakladaní trávnika. Intenzívne pestovaný, nakrátko kosený ihriskový trávnik je náročnejší na frekvenciu kosenia a závlahy. Niekedy stačí posúdiť, či naozaj potrebujeme trávnik, ktorý vyzerá ako z obrázka, alebo aby bol trávnik funkčný, čistý a pohodlný. Zavlažovacia dávka potom môže byť nižšia až o tretinu. Trávnik by sa mal zavlažovať na úrovni minimálnej potreby.

Pravidelné zavlažovanie je dôležité, pretože koreňová sústava trávnika sa nachádza len niekoľko centimetrov pod povrchom zeme. Časté zavlažovanie s menšími dávkami vody znižuje odolnosť trávy proti suchu a chorobám, pretože koreňový systém nie je nútený preniknúť do hlbších vrstiev. Nadmerné zavlažovanie môže viesť k výskytu burín. V letných horúčavách sa ľahko vypália plytko zakorenené porasty kvôli zvýšenému odparovaniu vody. Zarastený trávnik si spravidla vystačí s menším množstvom vody, približne 10 litrov na 1 m² na týždeň.

Odporúčaná dávka a frekvencia zavlažovania trávnika v lete

Rastliny v nádobách

Rastliny pestované v nádobách sú na horúčavy citlivejšie, pričom im hrozí úpal a prehriatie koreňového systému. Vo vegetačných nádobách substrát rýchlejšie presychá (v keramických črepníkoch pomalšie ako v plastových kvetináčoch), preto ich zalievame častejšie. Na rozdiel od rastlín zasadených v exteriéri nedokážu kvetináčové rastliny na terase alebo balkóne odoberať vodu z hlbších vrstiev. V lete sú preto odkázané na pravidelný prísun vody. Počas horúcich dní by ste ich mali niekedy poliať dokonca dvakrát. Dajte však pozor na to, aby v kvetináčoch nedochádzalo k zamokreniu. Po silnom daždi vylejte vodu z misky pod kvetináčom, aby ste zabránili zamokreniu rastlín v črepníkoch a kvetináčoch. Kvetináče z terakoty alebo hliny zadržiavajú vodu a sú vhodné na balkón a terasu.

Tip: Prstom najskôr skontrolujte, či je zem suchá a či rastliny potrebujú vodu.

Optimálny čas a efektívne metódy zavlažovania

Kedy polievať?

Optimálny čas na polievanie je v skorých ranných hodinách, keď vonku ešte nie je príliš teplo, voda môže vsiaknuť a neodparí sa tak rýchlo. Vlhkosť sa udrží dlhšie a rastliny ju lepšie využijú. Rastliny je ideálne zalievať skoro ráno, prípadne v nočných hodinách. Marcel Raček zdôrazňuje, že rastliny potrebujú vodu počas dňa, keď prebieha fotosyntéza - vtedy sú aktívne prieduchy a prebieha intenzívny rast. Koreňmi vtedy vodu čerpajú z pôdy a dostávajú ju do svojho rastlinného tela. Obaja odborníci zdôrazňujú, že počas horúčav by sa rastliny nemali polievať počas dňa, čo ľudia nie vždy dodržiavajú. Polievanie počas prudkého poludňajšieho slnka je neefektívne a môže spôsobiť teplotný šok a popálenie listov.

Ak budete polievať večer, vlhkosť sa udrží dlhšie. To však znamená, že dlhšie aktívni budú aj takí nepriatelia, akým je napríklad slimák, a zvyšuje sa riziko napadnutia hubovými chorobami, pretože vlhkosť na listoch sa udrží až do rána.

Pravidelný rytmus polievania zvyšuje kondíciu rastlín v záhrade. Polievajte pokojne menej často, zato však výdatne. Rastliny potom vytvárajú dlhšie korene, ktoré siahajú hlbšie do zeme. To znamená, že sa dostanú k vode v hlbokých vrstvách zeme aj počas dlhých období horúčav. Ak budete polievať každý deň, ale menej, voda sa rýchlejšie odparí.

Výnimočné postavenie majú podľa Marcela Račeka stromy, pri ktorých je takmer jedno, kedy v rámci dňa sa zavlažujú. V ich prípade je dôležité, aby sa pôdny profil dobre namočil v mieste, kde sa tvoria nové korene, teda v hĺbke okolo 40-50 centimetrov.

Metódy zavlažovania

Marcel Raček zdôrazňuje, že rôznym druhom rastlín vyhovujú rôzne formy zalievania.

• Podpovrchové výsuvné postrekovače: Najúčinnejšie pre zavlažovanie trávnika, ide o klasickú závlahu. Plošné zavlažovače a postrekovače (napríklad štvorhranné na zavlažovanie pravouhlých plôch alebo kruhové) sú praktickými pomocníkmi pri zavlažovaní záhrady.
• Kvapková závlaha: Ideálna pre záhony trvaliek, pôdopokryvné kríky, rastliny v nádobách, ale aj pre kvetináče. Je to efektívny systém, ktorý šetrí vodu a zabezpečuje presné dodávanie vody ku koreňom. Vodu dobre distribuuje a dá sa povedať, že ňou aj celkom dobre šetrí. Zásuvný systém kvapkového zavlažovania pozostáva z rôznych kvapkačov a hadíc, ktoré sa dajú individuálne skrátiť, čo umožňuje prispôsobenie podmienkam na terase alebo balkóne.
• Priesaková hadica: Vhodná na záhony, kvetinové lúky. Môže byť umiestnená nad zemou alebo pod zemou. Druhá možnosť má tú výhodu, že dochádza k nižšiemu odparovaniu vody a tá sa dostáva priamo ku koreňom rastlín.
• Zavlažovanie hadicou alebo krhlou: Vhodné pre stromy a väčšinu zeleniny. V menšej záhrade postačí primerane veľká krhla alebo hadica. Pri zavlažovaní hadicou však treba dať pozor na silu prúdu vody - mal by sa rozptýliť na malé kvapky pripomínajúce dážď. Je lepšie investovať do kvalitnej ružice na hadicu, ktorá umožní regulovať prúd vody.
• Zavlažovacia misa: Pri strome, ktorý je vo vývoji (rok, dva, tri), je dobré, keď má vytvorenú zavlažovaciu misu. Je to zemný val, prstenec, ktorý sa vedie asi pol metra od päty stromu, do ktorého sa naleje voda. Tá potom nesteká a vlaha sa lepšie udržiava.

Význam mulčovania

Použitie mulču pomáha udržať pôdu vlhkú a zabraňuje jej vyparovaniu, najmä počas horúcich dní. Ak nemáme čas na pravidelné zavlažovanie, môžeme záhony nastlať pokosenou trávou, slamou, drvenou kôrou, štiepkou či hrubším kompostom. Nástielka pomôže udržať vlahu v pôde dlhšie. Môžete na to použiť odpadovú drevnú hmotu vo forme mulča. Mulč si môžete zakúpiť, prípadne vyrobiť sami z drobných konárov, ktoré sa nájdu po reze v každej záhrade. Ako mulč možno použiť aj trávu, kamene alebo organické materiály. Kameň na otvorených stanoviskách v lete však akumuluje obrovské množstvo tepla, ktoré sa potom uvoľňuje do ovzdušia, dokonca aj vtedy, keď slnko na danom mieste už priamo nesvieti.

Polievanie na listy - áno či nie?

Pri každej zálievke je dôležité, aby sa voda dostala ku koreňom. Polievanie ku koreňom je efektívnejšie. Niektoré rastliny, najmä plazivé pôdopokryvné rastliny, nie sú citlivé na striekajúcu vodu. Väčšine rastlín, najmä zelenine, by sa však listy nemali zmáčať, keď polievate záhradnou hadicou alebo krhlou. Ak zalievame ráno, listy po zálievke rýchlejšie osychajú. Pri večernej zálievke však zvyšujeme riziko napadnutia hubovými chorobami, pretože vlhkosť na listoch sa udrží až do rána.

Ako rastliny prijímajú vodu: Fyzikálne princípy

Aby rastliny dokázali absorbovať vodu z pôdy, sú rozhodujúce tri fyzikálne javy:

1. Difúzia a osmóza

Pri difúzii dochádza k vyrovnaniu koncentrácie medzi dvoma látkami. Proces difúzie membránou sa nazýva aj osmóza. Výraz „difúzia“ pochádza z latinčiny a znamená niečo ako „rozšíriť sa“, zatiaľ čo „osmóza“ z gréčtiny a znamená „preniknúť“. Keďže majú rastliny vyšší obsah soli ako voda v pôde, pri procese difúzie alebo osmózy dochádza k ich prirodzenému vyrovnávaniu. Voda sa pritom nasáva do koreňov cez čiastočne priepustnú membránu. Voda v rastline stúpa ďalej nahor a odparuje sa, takže rovnováha nikdy nie je trvalá. Ak pôda obsahuje veľa soli, má to opačný efekt: pôda potom odoberá vodu z rastliny a vsakuje ju. Príčinou môže byť príliš veľa hnojiva alebo posypovej soli v zime. Osmotický tlak stimuluje vyrovnávanie koncentrácie a zabezpečuje, aby rastliny nasávali vodu.

2. Kapilárny efekt

Kapilárny efekt vzniká v úzkych kapilárach alebo dutinách. Ak sa tam nachádza kvapalina, priťahuje ju vlastné povrchové napätie a takzvané hraničné napätie medzi kvapalinou a kapilárou. Voda tak stúpa v kapiláre vyššie, ako je skutočná hladina kvapaliny. Vďaka tomuto efektu dokáže rastlina prenášať vodu z koreňov do listov proti gravitácii.

3. Transpirácia

K spomínaným javom sa pridáva ďalší fyzikálny efekt, ktorý možno pozorovať najmä v teplých dňoch: transpirácia. Zelené alebo ešte tmavšie listy absorbujú slnečné svetlo, takže listy sa zahrievajú. Zároveň sa odparovaním uvoľňujú molekuly vody. Preto v rastline, z fyzikálneho hľadiska v uzavretom systéme, vzniká podtlak. Do určitej miery môžu rastliny tento efekt riadiť sami.

Udržateľné hospodárenie s vodou a zber dažďovej vody

Míňať vodu z vodovodu na polievanie záhrady je drahý koníček. Existujú však situácie, kedy sa zdá, že nie je vyhnutia. Nie každý má totiž šťastie a záhradu pri potoku, prípadne je vykopanie studne nemožné alebo mimoriadne drahé. Existujú aj relatívne lacné riešenia, ktoré môžeme v záhradách aplikovať. Nevyrovnajú sa síce výdatnému dažďu ani vodnému zdroju, dokážu však významne pomôcť prekonať obdobie sucha, ktoré je v lete rok čo rok dlhšie a silnejšie.

Prispôsobenie sa podmienkam a výber rastlín

Prvým riešením by malo byť prispôsobenie sa. Znamená to, že napríklad namiesto moderných nízkokmenných stromov či štíhlych vretien budete pestovať veľké tvary ovocných stromov, tak ako to bolo bežné kedysi, keď zalievanie záhrady nebolo samozrejmosťou. Tieto stromy sú vysoké a vytvoria tieň pre menšie rastliny, čím významne zlepšia mikroklímu v záhrade. Vďaka hlbokým koreňom zároveň dosiahnu aj k vode, ktorá by bola pre malé tvary stromov úplne nedostupná. Ak chcete pestovať na miestach s nedostatkom vody zeleninu, zabudnite aj na pestovanie vo vysokých záhonoch. Tie sú síce trendy a pohodlné, ale je potrebné ich polievať. Pri nedostatku vody vám viac úrody zaistí obyčajný záhon v pôde.

Využitie dažďovej vody

Dažďová voda je ideálna na zavlažovanie, pretože nie je príliš teplá ani studená a obsahuje menej vápnika ako voda z vodovodu, čo je výhodné pre niektoré rastliny ako rododendrony a hortenzie. Dažďovú vodu môžete zachytávať do suda alebo pod zemou v cisterne. V záhrade tak budete mať vždy k dispozícii dostatok vody na polievanie. Ak máte možnosť jej zberu, neváhajte a začnite. Vaše rastliny to ocenia.

Systémy pre efektívny zber vody

Vodu môžete zbierať v záhrade viacerými spôsobmi.

• Zakopané drevo: Tým najjednoduchším je zakopanie veľkých práchnivých klád, spokojne aj nepoštiepanej metrovice, alebo kusy stromov spílených práve na záhrade. Poslúžiť môžu rôzne druhy dreva, ktoré už nemajú žiadnu hodnotu ako palivo a každý sa ich rád zbaví aj zadarmo. Práchnivé drevo funguje ako veľká špongia. Vynikajúco absorbuje vodu v daždivom období a udrží ju v sebe dlhý čas. Stačí ju zakopať do hĺbky 20 až 25 centimetrov, čo umožní budúce obrábanie pôdy. Pre menšie rastliny je to úžasný zdroj vody v suchom období.
• Zberné nádoby: Drahším riešením sú rôzne zberné nádoby.
  • Priemyselné barely: Najlacnejšou možnosťou sú veľké tisíclitrové barely. Je možné kúpiť ich použité, ale aj nové. Pri použitých bareloch je dôležité zistiť, čo sa v nich prevážalo a skladovalo, pretože môžu byť zdraviu rastlín aj človeka škodlivé. Ich ďalším problémom je estetika.
  • Špecializované nádrže: Inou možnosťou sú nádoby vyrobené len a len na zber dažďovej vody. Tie najväčšie majú objem niekoľko kubických metrov, sú z odolného plastu a sú určené na zakopanie pod povrch. Pri výbere si treba dať pozor na geologické podmienky a záťaž nad nádržou (napr. obetónová nádrž pri komunikácii). Takáto investícia sa oplatí skôr v prípade, že budete nazbieranú dažďovú vodu používať ako technickú vodu (splachovanie, umývanie auta).
  • Menšie nádoby: Na občasné zaliatie záhonu okrasných rastlín či kríkov úplne postačujú menšie nádoby s objemom v rozsahu stoviek litrov. Sú relatívne lacné a ľahšie sa s nimi manipuluje. Takéto nádoby stačí umiestniť v blízkosti strešných zvodov a pripojiť pomocou špeciálneho zberača na dažďovú vodu. Pri umiestňovaní nádob nikdy nezabudnite na dostatočne pevný podklad. Nádoby budú po naplnení ťažké a rozmočená pôda nie je pre ne dostatočne pevná.
• Automatické zavlažovacie systémy: Automatické zavlažovacie systémy, ako kvapková závlaha alebo priesaková hadica, môžu výrazne uľahčiť starostlivosť o rastliny a zabezpečiť optimálne dodávanie vody. Pomocou zavlažovacieho počítača môžete automatizovať zavlažovanie vašich rastlín. Jej vybudovanie je síce finančne náročné, no časom môžeme dosiahnuť výraznú úsporu vody.

Legislatíva a čerpanie vody

Pri budovaní studne s elektrickým čerpadlom je podľa zákona potrebné povolenie orgánu štátnej vodnej správy. Podobne aj čerpanie vody z potokov vyžaduje stavebné povolenie.

tags: #kolko #vody #miniem #na #polievanie #zahrady