Kompostovanie je efektívny a ekologický spôsob spracovania organických materiálov, ktorý vedie k vytvoreniu hodnotného hnojiva - kompostu. Kvalita výsledného kompostu je závislá od dodržiavania viacerých kľúčových faktorov počas celého procesu rozkladu.
Kľúčové Faktory Úspešného Kompostovania
1. Úprava Veľkosti Rastlinných Materiálov
Pred vysypaním do kompostéra je dôležité upraviť veľkosť rastlinných materiálov na čo najmenšiu. Veľkosť závisí od druhu materiálu, ktorý chceme kompostovať. Najdôležitejšie je to v prípade ťažšie rozložiteľných materiálov, ako sú konáre, stonky starších rastlín, tvrdšie časti zeleniny, zvyšky z melóna, ananásu či grepu. Ich veľkosť by nemala presiahnuť veľkosť palca na ruke (približne 8 cm). Mäkké, šťavnaté a ľahko rozložiteľné časti nie je nevyhnutné zmenšovať. Bioodpad môžeme upraviť pučením, sekaním, lámaním alebo strihaním.
Platí, že čím menšie sú častice, tým sa rýchlejšie skompostujú. Drvením totiž zväčšujeme plochu, na ktorú môžu mikroorganizmy a pôdne organizmy pôsobiť. Menšia veľkosť častíc zároveň pomáha pri manipulácii s materiálom.
2. Prevzdušňovanie a Zabezpečenie Prístupu Vzduchu
Prevzdušňovanie všetkých nahromadených materiálov v kompostovacom zásobníku je potrebné robiť v pravidelných intervaloch v závislosti od množstva pribúdajúceho bioodpadu. Kľúčový je dostatočný prístup vzduchu - kompostovanie je aeróbny proces, ktorý potrebuje prístup kyslíka. Preto treba v maximálnej miere zabezpečiť dostatočné prevzdušnenie kompostovaného biologického materiálu.
Na prístup vzduchu by sme mali myslieť už pri výbere kompostéra - nezabudnúť na vetracie otvory, ktoré umožnia samovoľné prevzdušňovanie. Preto nie je vhodné kompostovať v úplne uzavretých nádobách. Ďalšou z možností, ako zabezpečiť dostatok vzduchu v komposte, je jeho pravidelné prekopávanie. Zrejúci kompost je vhodné prekopať minimálne 1-2x počas doby rozkladu. Ideálne je sledovať, čo sa deje v komposte, a prekopávať vždy, keď:
- začne kompostovaný materiál zapáchať (to znamená, že materiál hnije),
- teplota kompostovaného materiálu výrazne klesne (platí to mimo zimného obdobia),
- teplota vystúpi nad 70 °C (na meranie postačí teplomer na zaváranie).
Čím viac umožníme prístup vzduchu ku kompostovanému materiálu, tým menej ho musíme prekopávať. Prekopávkou okrem prevzdušnenia zabezpečíme aj dôkladné premiešanie všetkých kompostovaných materiálov, čím sa zabezpečí rovnomernejší rozklad.
3. Vyvážené Miešanie Materiálov: Pomer Uhlíka a Dusíka
Pre správne zrenie kompostu je dôležité dôkladné premiešavanie nahromadeného bioodpadu s drevnou štiepkou, resp. Základným predpokladom pre dobrý rozklad bioodpadu je vyvážené miešanie materiálov. Dôležitý je pomer uhlíka a dusíka (C:N).
Platí, že dusíkaté materiály (kuchynský bioodpad, pozberové zvyšky zo záhrady, čerstvo pokosená tráva), ktoré sú väčšinou mäkké, šťavnaté a zelené, musíme zmiešavať s uhlíkatými materiálmi (drevná štiepka, piliny, hobliny, lístie, odrezky z kríkov, hrabanka ihličnanov), ktoré sú zväčša tvrdé, hnedé a suché. Ich objemový pomer by sa mal čo najviac približovať k 1:1. Dôležité je, aby sa tieto materiály naozaj miešali a nie ukladali vo vrstvách.
Keďže uhlíkaté materiály vznikajú na záhrade alebo v predzáhradke väčšinou v inom ročnom období ako dusíkaté, je vhodné si ich upravené priebežne uskladňovať. Skladovať ich môžete vo vreciach vedľa kompostéra alebo v samostatnom kompostéri.
4. Kontrola a Regulácia Vlhkosti
Správna vlhkosť je nevyhnutnou požiadavkou správneho kompostovania. Ak je kompostovaný materiál suchý, proces sa spomaľuje alebo až zastavuje. Ak je vlhkosť nadmerná, dochádza k nežiaducemu hnilobnému procesu, niekedy až k skysnutiu kompostu, čo sa prejaví zápachom. Správna vlhkosť úzko súvisí s predchádzajúcimi podmienkami.
Čím väčší rozmer materiálov, tým môžu mať vyššiu vlhkosť, ale aj tým dlhšie trvá rozkladný proces. Čím je v komposte viac vody, tým je v ňom menej vzduchu (voda vytlačí vzduch z dutiniek). Nesmieme zabudnúť, že do uzavretého kompostéra sa bez našej pomoci voda nedostane. Preto správnu vlhkosť musíme kontrolovať a v prípade potreby ju doplniť poliatím alebo pridaním vlhkého materiálu, resp. znížiť pridaním suchých a savých uhlíkatých materiálov.
TIP: Pri pokročilejšom rozklade sa dá optimálna vlhkosť zistiť jednoduchým spôsobom: hrsť kompostovaného materiálu stisneme v ruke. Medzi prstami by sa malo objaviť len niekoľko kvapiek tekutiny. Po roztvorení ruky by mala zmes materiálov zostať pohromade. Ak vytečie veľa vody, je materiál prevlhčený a musíme do neho pridať suché, savé a hrubšie materiály.
Legislatívne Požiadavky a Certifikácia Kompostu v SR
1. Všeobecné Ustanovenia a Povinná Certifikácia
Na Slovensku je možné uvádzať do obehu iba také hnojivo (kam patrí aj kompost), ktoré bolo na základe výsledkov overenia jeho účinnosti, kvality, zdravotnej neškodnosti a bezpečnosti a po posúdení zhody certifikované Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym (ÚKSÚP) a zapísané do registra certifikovaných hnojív. Certifikáciu hnojiva - kompostu vykonáva ÚKSÚP na základe žiadosti výrobcu alebo splnomocneného zástupcu výrobcu, ktorý má oprávnenie na podnikanie.
Niektoré typizované hnojivá, medzi ktoré patria všetky typy organických a organo-minerálnych hnojív, aj po vstupe do EÚ podliehajú povinnej certifikácii podľa zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení zákona č. 555/2005 Z. z.
2. Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady č. 2003/2003 (Hnojivá ES)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/2003 o hnojivách (ďalej len „nariadenie EÚ“) zo dňa 13.10.2003 ustanovuje ďalší spôsob uvádzania hnojív do obehu, takzvaný „voľný pohyb“ tých hnojív, ktoré sú uvedené v prílohe. Tieto hnojivá môže ich výrobca označiť na obale alebo v sprievodnej dokumentácii voľne uložených hnojív slovami „Hnojivo ES“. V tom prípade preberá výrobca zodpovednosť za to, že sú u nich splnené všetky požiadavky nariadenia EÚ. Týka sa to najmä predpísaných foriem a obsahu živín s využitím povolených odchýlok, ich označenia, balenia, bezpečnostných predpisov a opatrení.
Výrobca môže na základe vlastného uváženia svoje hnojivo deklarovať ako „Hnojivo ES“, alebo pokračovať v uvádzaní do obehu na základe už existujúceho rozhodnutia o registrácii. Vždy však musí spĺňať buď všetky požiadavky nariadenia EÚ alebo zákona o hnojivách.
3. Kontrola a Sankčné Opatrenia
Bez ohľadu na spôsob uvedenia hnojiva do obehu je v SR vykonávaná prísna kontrola, či hnojivo spĺňa podmienky nariadenia EÚ alebo zákona o hnojivách. Pri zistení nedostatkov môže kontrolný úrad pristúpiť k sankčným opatreniam.
Na záver je potrebné upozorniť fyzické a právnické osoby uvádzajúce do obehu hnojivá v SR, aby si osvojili ustanovenia nariadenia EÚ a zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení zákona č. 555/2005 Z. z.
4. Súvisiace Predpisy a Vyhlášky
Až do konca roka 2015 nebola v platnosti špecifická legislatíva stanovujúca technické požiadavky na kompostovanie biologicky rozložiteľných odpadov, okrem pôdohospodárskej legislatívy, ktorá stanovuje požiadavky na kvalitu hnojív vrátane kompostov. Odvtedy boli prijaté ďalšie predpisy:
- Vyhláška č. 371/2015 Z. z., ktorá sa týka kompostární zelene, ktorých ročná kapacita nepresahuje 100 ton.
- Vyhláška č. 79/2015 Z. z. o podrobnostiach o nakladaní s odpadmi.
- Relevantné sú aj ďalšie ustanovenia, ako napríklad § 5, 31 a 32 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ako aj § 20 zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami.