Kompostovanie je jedným z najjednoduchších spôsobov recyklácie biologických odpadov, ktoré vznikajú v záhradách a domácnostiach. Založením kompostoviska znížite množstvo vyprodukovaného odpadu a získate plnohodnotné hnojivo na výživu rastlín. Hoci je vznik kompostu malou alchýmiou, stačí trochu úsilia a získate neoceniteľného pomocníka pri pestovaní. Pri kompostovaní dochádza k rozkladu biologických látok a vzniká tzv. kompost. Ideálny je polotieň pod listnatými stromami.
Na kompostovanie na záhrade nepotrebujeme bezpodmienečne kompostovací zásobník. Môžeme kompostovať aj priamo na voľne stojacej kope, tzv. hrobli. Hrobľa je základom všetkých foriem kompostovania. Je to základná forma kompostovania, ktorá nájde uplatnenie všade tam, kde je veľa kompostovateľného materiálu a dostatok priestoru. K jej výstavbe nie je potrebný žiaden zásobník, čo znamená, že je najmenej náročná na financie. Stačí materiál vhodne navrstviť, prípadne zakryť. Hlavnou nevýhodou je však väčší záber pôdy ako pri zásobníkoch. Hrobľa zaberá podstatne viac miesta, ako vysoký uzavretý zásobník. Pokiaľ ide o rozmery, pre domáce kompostovanie sa odporúča šírka najviac 2 m. Tým sa obmedzí aj jej výška na asi 1,5 m (kvôli stabilite). Dĺžka môže byť rôzna, podľa potreby. S pribúdajúcim časom sa hrobľa môže predlžovať tak, že sa na konci hromadia nové biologické odpady a na začiatku sa odoberá hotový kompost. Ak však tomu zabráni nedostatok miesta, môže sa vytvoriť aj nová hrobľa.
Druhým spôsobom je kompostovanie v zásobníkoch. Tie sú vhodné hlavne tam, kde je nedostatok miesta, menšie množstvá materiálu, alebo kde je kompostovisko „na očiach“. Ak sme sa už pevne rozhodli pre zásobník, je potrebné zodpovedať si na niektoré otázky. Hlavne na to, aký veľký má byť zásobník, z akého materiálu, či si ho zhotovíme sami z dreva alebo si kúpime hotový plastový, kovový, murovaný atď. a koľko sme ochotný zaň zaplatiť. Pri výbere nás obmedzuje hlavne množstvo surovín, ktoré ideme kompostovať, ale aj naše finančné možnosti.
Typy kompostovacích zásobníkov
Možnosti sú široké. Na výber máte drevený alebo pletivový kompostér, kompostér vyrobený z paliet alebo plastový termokompostér. Medzi ďalšie typy patria aj kovové zásobníky, murované alebo betónové konštrukcie, prípadne ich kombinácie.
Drevené kompostovacie zásobníky
Sú väčšinou najlacnejšie a najlepšie zapadajú do celkového rámca prírodne stvárnenej záhrady. Drevo je ľahko opracovateľné, preto si z neho môžeme zhotoviť zásobník aj sami, priamo „na mieru“. Takto vytvorené zásobníky patria medzi najvkusnejšie. Môžu byť rôznej výšky s odnímateľnou prednou stenou (dobrá manipulácia s kompostovaným materiálom). Najväčšou nevýhodou týchto zásobníkov je obmedzená životnosť, nakoľko sú vystavené neustálemu vplyvu počasia a rozkladným procesom. Pri ošetrovaní (konzervovaní) dreva je nutné sa vyhýbať prípravkom, ktoré obsahujú jedovaté látky. Najlepším variantom je použiť ekologický lak napr. z konopného oleja alebo impregnáciu na báze včelieho vosku.
Plastové kompostéry
Ich nákupná cena je vyššia, no sú trvanlivé a vhodné do veľkých záhrad. Pôsobia mohutným a ťažkým dojmom. Budujú sa bez čelnej steny alebo s drevenou vyberateľnou stenou. Nesmieme zabudnúť na vetracie otvory a na vytvorenie možnosti odtoku nadbytočnej vody. S výhodou sa používajú tam, kde je zvyškový alebo ľahko dostupný stavebný materiál, čo znižuje náklady na jeho výstavbu. Uzavreté zásobníky umožňujú kompostovanie aj na malých priestoroch (napr. malé predzáhradky, balkón). Ich najväčšou nevýhodou je vysoká jednorazová investícia. Pri ich kúpe dávajte pozor na dostatok prevzdušňovacích otvorov. Niektoré ich takmer nemajú. Na tieto zásobníky si treba zvyknúť, pretože sa v nich ťažšie reguluje rozkladný proces (zlý prístup a slabšie prevetrávanie). Ak však dodržíme základné pravidlá kompostovania, suroviny sa nám v nich rozložia rýchlejšie ako v otvorených zásobníkoch. Niektoré druhy plastových zásobníkov sú vhodné na dážďovkové kompostovanie. Proces kompostovania najrýchlejšie prebieha v plastovom variante, ktorý udržuje vyššiu teplotu a stabilnú vlhkosť.
Kovové kompostoviská
Kovové kompostéry sú moderným a často aj estetickým riešením pre vašu záhradu. V porovnaní s drevenými variantmi ponúkajú vyššiu odolnosť a dlhšiu životnosť. Sú pomerne trvanlivé a dajú sa zohnať v rôznych prevedeniach. Pri výbere kovového kompostéra je dôležité dbať na jeho antikoróznu povrchovú úpravu, aby sa zabránilo hrdzaveniu. Rovnako je kľúčové zabezpečiť dostatočné vetranie, ktoré je nevyhnutné pre správny proces rozkladu. Ak kovový kompostér nemá dostatočné vetracie otvory, môže byť jeho tepelná vodivosť vysoká a tým pádom bude jeho výkon veľmi závislý na počasí. Pocínované zásobníky sa kvôli možnému zvýšenému obsahu cínu v komposte neodporúčajú.
Kovové kompostéry sa často vyrábajú z ocele s rôznymi povrchovými úpravami, ako je pozinkovanie alebo práškové lakovanie. Tieto úpravy zvyšujú ich odolnosť voči korózii a poveternostným vplyvom.
Kompostovacie sila a iné typy
Kompostovacie silo je prepracovanejším variantom klasického kompostovania na otvorenej hromade. Silo totiž nemá veko ani dno, pretože potrebuje voľný styk s pôdou a prístup mikroorganizmov, červov a dážďoviek, ktoré sú pri procese kompostovania nevyhnutné. Kompostovacie silo je konštrukčne veľmi jednoducho spracované, preto si ho zvládnete vyrobiť aj sami doma. Najlepším variantom je v tomto prípade silo z dreva, kedy budete potrebovať drevené dosky alebo palety.
Ďalšou možnosťou ako kompostovať, je pomocou otočného (rotačného) kompostéra. Na rozdiel od tých pevne stojacich je vyrábaný v menších veľkostiach a tiež ich cena je vyššia. Ich významnou prednosťou je však ľahké "prehadzovanie", čo prispieva k rýchlejšej tvorbe a vyššej kvalite kompostu. Dvojitý bubnový rotačný kompostér je určený pre ľahké kompostovanie po celej vašej záhrade.
Pre malé priestory, ako sú malé predzáhradky alebo balkóny, sú vhodné uzavreté kompostéry. Ich najväčšou nevýhodou je vysoká jednorazová investícia. Pri ich kúpe si treba všímať dostatok prevzdušňovacích otvorov. Pri troche fantázie a zručnosti môže pôsobiť atraktívne a dotvoriť tak vzhľad záhradky. Môžu byť uzavreté (kompostéry) alebo otvorené (klasické latkové), kde sa využíva dlhá životnosť materiálu.
Pri svojpomocnej výrobe kompostovacích zásobníkov je výhodné používať odpadové materiály (napr. staré sudy, tehly zo stavby, odpadové dosky, vyradené drevené a plastové palety...). Nezabudnite sa však informovať, čo v nich bolo skladované alebo aké náterové, popr. konzervačné prípravky boli použité.
Proces kompostovania a jeho zásady
Kompostovanie je proces rozkladu organického materiálu pôsobením mikroorganizmov a iných pôdnych organizmov. Pre správny priebeh je dôležitá správna skladba materiálu, vlhkosť a teplota.
Skladba materiálu
Kompostovaný materiál musí byť vyvážený - mal by byť suchý i vlhký, priedušný i hutný a predovšetkým „hnedý aj zelený“. Jedná sa o pomer uhlíkových (C) a dusíkových (N) látok. Čím je materiál starší a tmavší, tým viac u neho prevažujú uhlíkové látky (= hnedý materiál). Naopak u mladšieho a zelenšieho materiálu prevláda dusík (= zelený materiál). A práve v pomere týchto látok spočíva prevažná alchýmia kompostovania. Pomer C:N (hnedý:zelený) udržujte zhruba na hodnote 30:1. Pre lepšiu predstavu, na 2-3 diely hnedého materiálu pripadá 1 diel zeleného materiálu.
Susedov tip: Pokiaľ kompost zapácha ako skazené vajíčko, znamená to, že v ňom prevláda materiál s nadmerným obsahom uhlíka. V takom prípade pridáme pokosenú trávu alebo lístie. Vysoký obsah dusíku zase signalizuje zápach po amoniaku.
Vlhkosť a teplota
Vlhkosť: Pri stlačení kompostovaného materiálu by nemalo dôjsť k žmýkaniu, avšak materiál by mal po roztvorení ruky zostať zlepený. Príliš suchý kompost polejte vodou, vlhký prevzdušnite.
Teplota: Rastúca teplota značí priebeh procesu kompostovania. Horúca fáza kompostovania, kedy sa teploty pohybujú okolo 45-60 °C, trvá len niekoľko dní alebo týždňov. Ak všetky procesy v založenom komposte prebiehajú správne, jeho teplota na druhý až tretí deň stúpne na 40 až 60 °C. Ide o žiaduci jav, keďže sa v teple zničia semienka burín. Kompost, ktorému nestúpa teplota, nemá dobrú skladbu surovín, prípadne je príliš vlhký alebo, naopak, suchý. Problémom môže byť aj nedostatok kyslíka.
Údržba a výhody kovových kompostérov
Kovové kompostéry sú navrhnuté tak, aby minimalizovali údržbu. Vďaka svojej konštrukcii a materiálu sú odolné voči škodcom a hlodavcom, ktoré by mohli poškodiť kompost alebo jeho obyvateľov (dážďovky, mikroorganizmy). Tiež nepredstavujú problém pre prístup pôdnych organizmov, ak sú správne umiestnené a majú dostatočné vetracie otvory.
Hlavné výhody kovových kompostérov:
- Trvanlivosť: Kov je odolný materiál, ktorý vydrží mnoho rokov.
- Odolnosť voči poveternostným vplyvom: S kvalitnou povrchovou úpravou sú odolné voči dažďu, slnku a mrazu.
- Estetika: Moderné kovové kompostéry môžu doplniť vzhľad záhrady.
- Odolnosť voči škodcom: Kov zabraňuje vniknutiu hlodavcov a iných škodcov.
- Rýchlejší rozklad: Niektoré kovové konštrukcie, najmä tie s tmavou farbou, môžu absorbovať viac slnečného tepla, čo môže mierne urýchliť rozklad, hoci treba dávať pozor na prípadné vysušenie.
Nevýhody kovových kompostérov:
- Cena: Kvalitné kovové kompostéry môžu byť drahšie ako drevené alebo plastové alternatívy.
- Tepelná vodivosť: Bez dostatočnej izolácie alebo vetrania môžu byť citlivé na extrémne teploty (prehrievanie v lete, premŕzanie v zime).
- Potenciálna korózia: Vyžadujú kvalitnú antikoróznu úpravu.
O kompostovaní #3 - Ako si založiť kvalitný kompost?
Pri zhotovovaní kompostoviska je dôležité naplánovať jeho umiestnenie v záhrade. Ideálne je miesto v polotieni, chránené pred silným vetrom, s dobrou dostupnosťou. Kompostovisko by nemalo byť príliš ďaleko od domu, pretože správne založené kompostovisko nesmrdí. Na dno je vhodné namontovať kovové pletivo ako prevenciu pred krtkami a myšami, ktoré by mohli zlikvidovať potrebné dážďovky a mikroorganizmy. Spodok vysypte vrstvou piesku alebo hlinitej zeminy. Kompost sa správne zakladá po vrstvách, ktoré zabezpečia prúdenie vzduchu a odtekanie vody. Začnite uhlíkatou vrstvou v podobe nasekaných konárov alebo slamy. Veľké kusy konárov posekajte v drviči záhradného odpadu alebo postrihajte záhradnými nožnicami. Aby ste urýchlili kompostovanie, najväčšie by nemali byť dlhšie ako ľudský prst.
Kompost odporúčame prekopať vždy, keď do neho pridáte viac čerstvého bioodpadu. Použite rýľ alebo šikovný kovový prekopávač na premiešavanie materiálu. Pravidelným prekopávaním zabezpečíte kompostu dostatok vzduchu a rýchlejší rozklad odpadu.
Surový kompost, ktorý má menej ako 6 mesiacov, využijete pri mulčovaní ako hnojivo do vrchných vrstiev pôdy. Veríme, že o niekoľko mesiacov sa budete tešiť z úrody, ktorú vám kompostovanie prinesie.