Ako postaviť kompostovisko zo starých trámov

Kompostovanie na záhrade patrí medzi najjednoduchšie spôsoby recyklácie biologických odpadov, ktoré vznikajú v záhradách a domácnostiach. Rozhodnutie o tom, v čom a ako budeme kompostovať, závisí od viacerých faktorov, vrátane množstva materiálu a priestorových možností. Jedným z efektívnych riešení je vybudovanie kompostovacieho zásobníka.

Prečo si vybrať drevený kompostér?

Kompostovanie v zásobníkoch je vhodné hlavne tam, kde je nedostatok miesta, menšie množstvá materiálu, alebo kde je kompostovisko „na očiach“. Drevo je ľahko opracovateľné, preto si z neho môžeme zhotoviť zásobník aj sami priamo „na mieru“. Takto vytvorené zásobníky patria medzi najvkusnejšie a najlacnejšie, pokiaľ si materiál na ich výstavbu nekupujete, ale využijete odpadové suroviny.

Výber miesta pre kompostovisko

Pre správne fungovanie kompostéra je kľúčové zvoliť vhodné miesto. Ideálne je polotienisté stanovište chránené pred vetrom, ktoré zaisťuje stabilnú teplotu a vlhkosť, zároveň bez priameho slnka, aby sa kompost neprehrieval a nevysušoval. Vyhnite sa betónovému alebo úplne uzavretému podkladu - kompost potrebuje kontakt so zemou. Umiestnenie kompostéra priamo na pôdu umožňuje prístup užitočným mikroorganizmom a dážďovkám, ktoré urýchľujú rozkladný proces. Založenie kompostu odporúčame na voľnú a priestrannú plochu, ideálne na perifériu vašej záhrady, kde v blízkosti nie sú žiadne príbytky ani chatky.

Materiály na stavbu kompostéra z dreva

Pri svojpomocnej výrobe kompostovacích zásobníkov je výhodné používať odpadové materiály. Môžeme si ich vyrobiť napríklad zo starých nepotrebných dosiek, vyradených drevených paliet alebo starých trámov. Nezabudnite sa však informovať, čo v nich bolo skladované alebo aké náterové, popr. konzervačné látky boli použité, aby ste predišli kontaminácii kompostu.

Najčastejšou chybou pri zhotovovaní drevených zásobníkov je vytvorenie nedostatočných alebo naopak príliš veľkých vetracích otvorov (dostatočné otvory sú cca 4-5 cm).

Návod na stavbu kompostéra z paliet

Z odpadových paliet môžeme zhotoviť kompostovací zásobník veľmi lacno, jednoducho a rýchlo. Potrebujeme k tomu iba 4 rovnaké drevené palety, klince alebo skrutky (poprípade drôt). Takéto palety sa dajú zohnať pomerne jednoducho (napr. v rôznych veľkoskladoch, stavebninách, pri obchodoch). Treba sa len opýtať a odviesť si ich. Palety sa dajú zohnať aj vo výkupoch paliet.

Postup:

1. Vyberieme si miesto, kde bude kompostovisko stáť.
2. Tri rovnaké palety postavíme dlhšou stranou na zem do tvaru „U“. Takto pripravené palety spojíme „na pevno“ s niekoľkými klincami alebo skrutkami (použite minimálne 3 až 4 na každú stranu).
3. Štvrtú paletu je možné použiť ako prednú odnímateľnú stenu alebo dvierka pre ľahšiu manipuláciu s kompostovaným materiálom.
4. Steny kompostéra sa budú postupne rozkladať, ale palety sú dostatočne pevné na to, aby aj tak vydržali roky. Drevo sa najrýchlejšie rozkladá pri kontakte s pôdou, ktorá je väčšinu roka vlhká. Aby sa tomu predišlo, celý kompostér je vhodné podložiť debniacimi tvárnicami, zvyšnými dlažbovými kockami, kameňmi, kusmi betónu alebo polenami. Debniace tvárnice sú uložené bokom a budú zabezpečovať prívod vzduchu na spodok kompostéra, aby pri premokrení nezačal zapáchať. Spravidla sú tvárnice spredu vynechané pre ľahší prístup.
5. Pri spájaní stien kompostéra treba pamätať na váhu a tlak, ktorými na ne bude kompost tlačiť (niekoľko stoviek kíl). Na spojenie je vhodné využiť nábytkové kovanie a dlhšie skrutky.
6. Zastrešte kompostér (napr. doskami alebo vekom) - zabránite nadmernému vysychaniu či premočeniu. Kompostér určite nemá byť zakrytý nepremokavým materiálom, pretože musí doň pršať, aby prebiehal kompostovací proces. Ak je zakrytý, treba ho pravidelne polievať.

Návod na stavbu kompostéra z trámov a fošien

Tento praktický drevený zásobník dokáže zhotoviť každý priemerne zdatný domáci majster/majsterka. Starý kompostér z paletových dosiek môže po rokoch doslúžiť, čo motivuje k vytvoreniu trvácnejšieho kompostéra z fošien a trámov.

Potrebné materiály a nástroje:

• Dva 3-metrové trámy (napr. 10x10 cm) - alebo štyri metrové trámiky.
• Približne jedenásť trojmetrových fošien (napr. 10 cm x 2 cm) - na metrové dosky (21 ks).
• Dosky na odnímateľnú prednú stenu (napr. 7 ks 80 cm dosiek).
• Klince, skrutky, prípadne nábytkové kovanie.
• Nopová fólia (voliteľné, na ochranu spodných častí).
• Ľanový olej na ošetrenie dreva.
• Horák na opaľovanie dreva (alebo ohnisko).
• Vodováha, meter, píla, vŕtačka.

Postup:

1. Príprava miesta a materiálu: Vyberieme si miesto, kde bude kompostovisko stáť. Na trámy, ktoré budú tvoriť stĺpy zásobníka, na jednej strane zašpicatíme, aby ľahšie vošli do pôdy a zlepšovali stabilitu celého kompostéra. Alternatívou je kúpa nabíjacích pätiek do pôdy.
2. Opaľovanie dreva: Trámy a fošne začneme opaľovať. Zamerali sme sa hlavne na časti, ktoré budú dole v kontakte so zemou, a vnútorné časti dosiek. Zjednodušene povedané - trámy opálime z dvoch strán + špic a všetky dosky opálime z jednej strany. Využiť možno technický benzín v starom horáku, ale ekologickejšie by to bolo opáliť na ohnisku. Opálené dosky menej sajú vlhkosť, čo predlžuje ich životnosť.
3. Zhotovenie bočných stien: Na dva z trámov, ktoré budú slúžiť ako predné stĺpy, spravíme 7 šikmých zárezov o hĺbke a šírke 3 cm. Vzdialenosť medzi jednotlivými zárezmi bude 11 cm. Keď priložíme obidva hranoly k sebe tak, aby sa dotýkali navzájom zárezmi, musia zárezy spolu „ladiť“ - musia byť v rovnakej výške a s rovnakým sklonom. Jeden hranol so zárezmi a jeden bez zárezov položíme rovnobežne vedľa seba na zem vo vzdialenosti 120 cm. Hranol so zárezmi musí byť položený tak, aby zárezy boli obrátené k zemi. Zárezy musia svojim vrcholom smerovať od hranolu bez zárezov. Postupne na ne pribijeme alebo priskrutkujeme 8 dosiek (napr. 120 x 10 x 2,5 cm), medzi ktorými necháme 5 cm medzery. Začíname od konca, ktorý nie je zašpicatený. Rovnako postupujeme aj pri druhej dvojici hranolov. Tak nám vzniknú bočné steny zásobníka.
4. Spájanie stien a umiestnenie: Obidve bočné steny postavíme od seba vo vzdialenosti 120 cm tak, aby hranoly so zárezmi boli na jednej strane a smerovali zárezmi k sebe. Opálené steny trámov a dosiek dáme dovnútra. Dosky, ktoré budú v kontakte so zemou, opálime zo všetkých strán. Potom sklincujeme všetky steny dohromady a to spojíme ešte jednou metrovou doskou vpredu dole. Prenesieme celú konštrukciu a jemne ju zatlčieme na mieste do zeme podľa vodováhy.
5. Konštrukcia prednej steny: Na dosku o dĺžke 145 cm pribijeme alebo naskrutkujeme na obidva konce drevené kocky a umiestnime ich na vrch prednej steny zásobníka. Na prednú stenu je najpraktickejšie mať dosky v 45° uhle, aby sa bioodpad nevysýpal na človeka, ktorý ho premiešava. Na to sa osvedčila lišta na sádrokartón, nastrihaná na 12 cm časti, s 2 cm zahnutými krajmi a znitovaná z jednej strany. Pod 45° uhlom sa potom navŕtajú z vnútornej strany predných trámov. Rozstupy medzi stredmi týchto úchytov sú 10 cm, čím sa dosiahnu približne 5 cm medzery. Spodné znitované časti sa dajú zarovno vnútornej časti trámu. Alternatívou je narezanie drevených podporných častí a naskrutkovanie dosky, ktorá by vyberateľné predné dosky zachytila.
6. Záverečné úpravy: Vonkajšie aj vnútorné strany natrieme ľanovým olejom. Na zadné trámy priklincujeme ešte jednu dosku a na to priskrutkujeme striešku (napr. z dosky s dĺžkou cca 1m).

Predĺženie životnosti dreveného kompostéra

Životnosť dreveného zásobníka nezáleží len na jeho povrchovej úprave, ale aj na použitom dreve. Medzi mimoriadne trvanlivé drevo patrí: dub, agát, gaštan, slivka, čerešňa. Z bežnejšie dostupného dreva najdlhšie vydrží drevo, ktoré obsahuje veľa živice, ako napríklad smrekovec opadavý alebo borovica lesná. Ak ich ešte ohobľujeme, zmenšíme tým tzv. "chlpatosť" dreva, čo tiež prispieva k dlhšej životnosti.

Ďalšou možnosťou je ekologický lak napríklad z konopného oleja alebo použitie impregnácie na báze včelieho vosku. Pozor však, aby drevo nebolo ošetrené (konzervované) prípravkom, ktorý obsahuje jedovaté látky, ktoré by sa mohli dostať do kompostu. Alternatívou k opaľovaniu dreva je využiť nopovú fóliu na spodné časti, napríklad paletového kompostéra, ktorá chráni drevo pred priamym kontaktom s vlhkou pôdou.

Základné princípy správneho kompostovania v drevenom kompostéri

Bohatá úroda na záhrade sa nerodí zo dňa na deň. Predchádza tomu viacero dôležitých zásad a jednou z nich je aj vytvorenie vyváženého kompostu. Ideálne je, ak si ho vyrobíte sami zo záhradného, ale aj kuchynského odpadu. Tým sa z neho odbúrajú ostatné organické látky, ktoré sa postupne menia na humusový materiál. Aby kompost správne pracoval a nesmrdel, potrebuje rovnováhu medzi „zelenými“ a „hnedými“ materiálmi.

Vrstvenie a vyváženie materiálov:

• „Zelené“ materiály: Sú vlhké a bohaté na dusík. Patria sem napríklad šupky, zvyšky zeleniny, kávová usadenina, tráva.
• „Hnedé“ materiály: Sú suché a bohaté na uhlík. Patria sem papier, kartón, piliny, suché listy, malé vetvičky.

Základnou podmienkou vrstvenia je zachovať vyvážený podiel dusíkatých a uhlíkatých materiálov. Platí, že na jeden diel (kopu) dusíkatých ukladáme 20 až 30 dielov uhlíkatých zmesí pri minimálnom pomere. Založenie kopy zahájime nosnými uhlíkatými materiálmi, akými sú vetvy, slama, lístie, papier, kôra či hobliny. Pokračujeme tak, že na každú ďalšiu vrstvu uhlíkatých zložiek pridávame menšiu kopu dusíkatých. Pri každom pridaní vlhkého kuchynského odpadu je dôležité pridať aj primerané množstvo „hnedej“ zložky. Týmto postupom zabránite nadmernému premokreniu kompostu a zabezpečíte jeho lepšie prevzdušnenie.

Vetranie a vlhkosť:

Pre správne fungovanie kompostéra je nevyhnutný dostatočný prísun kyslíka. Ak totiž nie je v kompostovanom materiáli dostatok kyslíka, hynú baktérie zodpovedné za rozklad organickej hmoty a naopak, rozmáhajú sa baktérie mliečneho kvasenia. V kompostéri potom nedochádza k rozkladným procesom, ale k mliečnemu kvaseniu s typickým zápachom. Preto je dôležité, aby steny kompostéra mali medzery pre prívod vzduchu. Taktiež na spodok kompostéra dávame tenšie aj hrubšie konáre, ktoré udržia kompost vzdušný aj zospodu a zabránia tak hnilobným procesom a zápachu.

Vlhkosť kompostu zistíme jednoduchým stlačením zmesi v dlani. Mala by z nej stekať voda, čo je vedľajším produktom úspešných hnilobných procesov. Ak je príliš suchá, v založenej kope je málo dusíka a očkovacích látok. Kompost by mal byť vlhký ako vyžmýkaná huba. Kontrolujte vlhkosť biomasy. Mala by byť ako vyžmýkaná špongia.

Čo patrí a nepatrí do kompostéra:

• Patrí: Šupky z ovocia a zeleniny (okrem citrusových plodov a banánov), zvyšky zeleniny a ovocia, kávová usadenina a čajové vrecúška, vaječné škrupiny (podrvené), novinový papier bez farebnej potlače, kartónové obaly (natrhané na menšie kúsky), suché lístie, piliny a hobliny (z neošetreného dreva), tráva, pozberové zvyšky, vňate, listy, byle bez semien. Spodok kompostéra je ideálne miesto pre zbavenie sa pichľavých konárov z jarného rezu ruží, rakytníka, hlošiny a iných tŕnistých kríkov.
• Nepatrí: Mäso, kosti, ryby, mliečne výrobky, omáčky a tučné jedlá, zvyšky vareného jedla s korením či olejom, veľké množstvo pečiva a chleba, choré rastliny napadnuté plesňou alebo škodcami, citrusové plody a banánové šupky vo veľkom množstve, obsah žumpy, exkrementy zvierat, buriny s dozretými semenami, buriny rozmnožujúce sa koreňmi (napríklad pýr, kozonoha), väčšie množstvo odrezkov ihličnanov, veľa orechového lístia.

Prehadzovanie a urýchľovače:

Prehadzovanie materiálu je nevyhnutné pre zabezpečenie dostatočného prúdenia vzduchu. Inak by to podnietilo fatálne následky pre prospešné mikroorganizmy v komposte. Prehadzovanie odporúčame vykonať po 3 až 4 dňoch od založenia kopy. Obzvlášť, ak použijete urýchľovač kompostu, ktorý ho dokáže natoľko zahriať, že sa z neho dymí a zapácha. Potom prehadzovanie uskutočňujeme každé 2 dni. Pre tých, čo si na záhrade vyrábajú, alebo kupujú špeciálne kompostéry, môže byť prehadzovanie náročné. Pomôcť môžu urýchľovače kompostu, ktoré sú vyrobené z prírodných surovín a výrazne skracujú hnilobný proces. Tie sú dostupné v práškovej alebo granulovanej forme. V závislosti od zloženia, vlhkosti a teploty kompostu, môžu tieto urýchľovače skrátiť dobu zrenia z dvanástich mesiacov na osem až dvanásť týždňov. Pre hobby záhradkára sa kvalita kompostu s urýchľovačmi veľmi nelíši od kompostu vyrábaného bežnými hnilobnými procesmi. Keďže urýchľovače kompostu sa oficiálne považujú za hnojivá, kompost môže obsahovať rýchlejšie viac výživných látok. Prehadzovanie je ideálne vykonávať každých 10 až 14 dní. Tvorba humusu by nemala trvať dlhšie než 18 dní.

Kompostovanie v zime:

Kompostovanie v zime sa nezastavuje - proces sa síce spomalí, ale nezastaví. Zaistite preto, aby kompost nezamrzol, a pomôžte mikroorganizmom prikrytím kompostéra (napr. senom, lístím alebo plachtou). Obmedzte pridávanie nového materiálu, ale pokračujte vo vrstvení a občasnom premiešaní.

Hotový kompost a jeho využitie

Hotový kompost spoznáte podľa nasledujúcich znakov:

• Má tmavú, drobivú štruktúru.
• Voní zemitou, lesnou vôňou, nie odpadkami.
• Nerozoznáte v ňom jednotlivé druhy zvyškov.

Rozhodne sa nemusíte obávať sýtočiernej zmesi s väčšími nerozloženými kúskami odpadu. Tú stačí preosiať a čo najskôr ju rozhádzať po pripravenej ploche na pestovanie. Ak váš kompostér disponuje nádobkou na odkvapkávanie prebytočnej tekutiny, získate takzvaný „kompostový čaj“, ktorý sa dá využiť ako doplnkové hnojivo pre rastliny.

Kompost je základné pôdne aditívum, ktoré zlepšuje úrodnosť, štruktúru, fyzikálne aj mikrobiologické vlastnosti akejkoľvek pôdy. Na záhrade využijeme kompost pri zakladaní záhonov ako priame hnojivo alebo prímes do pôdy (priame hnojenie záhonov a kvetináčov). Do kvetináčov odporúčame v pomere cca 1:3 s bežným substrátom, na trávnik iba ako jemný posyp pre výživu.

Prínos pre drobnú faunu

Samotný kompost, ale najmä priestor medzi konármi, ktoré sú na spodku kompostéra a ktoré sú dobre dostupné cez bokom ležiace debniace tvárnice, poskytnú útočisko na prezimovanie veľkého množstva drobných živočíchov. Budú tu chránené pred mrazom a vetrom. V budúcom roku na jar budete mať aj vďaka nim v záhrade viac živočíchov.

tags: #kompostovisko #zo #starych #tramov