Mesto Žilina aktívne podporuje ekologické nakladanie s odpadmi a ponúka svojim obyvateľom možnosť bezplatného získania kompostu. Obyvatelia mesta, ktorí sú zapojení do množstvového zberu odpadu a vlastnia nádobu na biologicky rozložiteľný kuchynský odpad, si môžu od 24. marca 2025 vyzdvihnúť hygienizovaný, vyzretý kompost priamo na zbernom dvore v Považskom Chlmci.
Pre získanie kompostu je potrebné preukázať sa občianskym preukazom, nahlásiť zberné miesto, ktoré bolo uvedené pri registrácii k množstvovému zberu v distribučnom centre, a uviesť RFID kód 20-litrovej nádoby na biologicky rozložiteľný kuchynský odpad. Kompost, zložený zo záhradného odpadu ako lístie, konáre a tráva, je vhodný na sadové úpravy.

Bezplatný kompost aj v iných mestách
Žilina nie je jediným mestom, ktoré ponúka svojim obyvateľom bezplatný kompost. Napríklad v Trenčíne majú obyvatelia možnosť získať do 200 litrov certifikovaného kompostu po splnení stanovených podmienok. Odber väčšieho množstva je spoplatnený a závisí od dohody so zberovou spoločnosťou. Nárok na bezplatný kompost majú všetci občania platiaci za komunálny odpad a drobný stavebný odpad s pridelenou nádobou na bioodpad (rodinné domy) alebo tí, ktorí platia paušálny poplatok v prípade domácností v bytových domoch.
Čo je to komunitné kompostovanie?
Komunitné kompostovanie predstavuje spôsob, ako môže komunita výrazne znížiť množstvo komunálneho odpadu. Okrem úspory plynúcej z menej častého vynášania odpadu sa týmto spôsobom redukuje aj uhlíková stopa každého zúčastneného. Tento proces nie je zložitý, avšak vyžaduje dodržiavanie základných pravidiel kompostovania a pravidelnú starostlivosť o kompost, ideálne pod dohľadom kompostmajstra.
Zapojenie sa do komunitného kompostovania je možné aj pre rôzne skupiny občanov, ktorí si z rôznych dôvodov nemôžu kompostovať biologický odpad samostatne. Ide o jednoduchý a lacný spôsob riešenia problému s biologickými odpadmi vznikajúcimi v domácnostiach.

Príbeh komunitného kompostovania v Žiline
Jedným z priekopníkov komunitného kompostovania v Žiline je Michal Vavrík z občianskeho združenia Kompostuj.me. Jeho projekt vznikol z vášne pre prírodu a snahy o zmysluplnú prácu v oblasti životného prostredia. Myšlienka komunitného kompostovania sa zrodila počas jeho štúdia na vysokej škole, inšpirovaný prednáškou o kompostovaní v interiéroch.
Počas prípravy projektu mu pomáhal kamarát Majo, s ktorým sa zoznámil vďaka predmetu "Startup program". Neskôr sa k projektu pridal aj Tibor, ktorý pomáha s prevádzkou kompostéra výmenou za dávku v hmotnej núdzi, čím projekt získal aj sociálny rozmer.
Realizácia komunitných kompostérov
V decembri 2014 bol vyrobený prototyp kompostéru pre 12 domácností. Vďaka súťaži "Zasaď sa o lepší svet!" získalo združenie prostriedky na vybudovanie komunitného kompostéru na Predmestskej ulici. V roku 2015 bol z grantovej dotácie mesta Žilina zakúpený menší kompostér aj na Štefánikovom námestí. Vďaka týmto iniciatívam v Žiline fungujú 3 verejné kompostéry, ktoré spracovali už 8 ton bioodpadov a aktívne ich využíva viac ako 70 domácností.

Výzvy a prekážky
Počas realizácie projektu sa vyskytlo viacero prekážok, najmä na začiatku. Patrilo k nim oslovenie ľudí a nájdenie prvých domácností, ktoré by mali záujem separovať bioodpad, ako aj písanie projektov a získavanie hlasov v súťažiach. V priebehu času sa objavovali aj problémy s nevhodným alebo neupraveným bioodpadom v kompostéri. Napriek tomu sa postupne darilo osvojiť si základné pravidlá kompostovania.
Získavanie financií a podpora
Financie na chod projektu boli získané najmä z grantových dotácií mesta Žilina a z výhry v súťaži "Zasaď sa o lepší svet!". V roku 2016, kedy mesto neotvorilo dotáciu do životného prostredia, muselo združenie financovať projekt aj z vlastných prostriedkov. Možnosťou financovania sa stali aj workshopy a výroba kompostérov na objednávku.
Od roku 2020 sa združenie rozhodlo neuchádzať o príjem z 2 % z daní z byrokratických a finančných dôvodov, no stále ponúka možnosť podpory prostredníctvom nákupu, priamej finančnej podpory alebo výberom aktivít v časti "Ako pomáhať".
Základné princípy kompostovania
Kompostovanie je prírodný proces, pri ktorom dochádza k rozkladu bioodpadu pomocou mikroorganizmov a pôdnych organizmov za prístupu vzduchu. Pre vytvorenie kvalitného kompostu je dôležité rovnomerne premiešavať šťavnatý (dusíkatý) materiál, ako sú zvyšky z ovocia, zeleniny, predzáhradiek alebo verejnej zelene, so suchým (uhlíkatým) materiálom, ako je drevná štiepka, listy alebo piliny.
Čo patrí a čo nepatrí do kompostu?
- Do kompostu patria: zelený odpad zo záhrady (tráva, konáre, lístie), zvyšky z ovocia a zeleniny, kávové a čajové výluhy, zvyšky rastlín, podrvené vaječné škrupiny, recyklovaný papier (kotúčiky na toaletný papier, obaly na vajcia). Citrusy je vhodné pred vložením do kompostéru rozkrájať na menšie časti.
- Do kompostu nepatria: biologický odpad živočíšneho pôvodu (mäsové a mliečne výrobky, ryby, kosti, varené jedlá, pečivo), odpady určené na separovaný zber (plasty, sklo, kovy, tetrapaky, papier) a odpady patriace do zberných dvorov (stavebný odpad, elektroodpad).

Zloženie odpadu a jeho využitie
Hlavnou zložkou odpadu, ktorý končí v kompostéroch na sídliskách, je bioodpad z domácností - zvyšky ovocia a zeleniny, káva, bylinky a zvyšky rastlín. V záhradách sa jedná najmä o pokosenú trávu, lístie a zvyšky rastlín. Spracovaný kompost je možné využiť pri presádzaní kvetov, na prihnojenie záhrad alebo na okrasné rastliny.
Časová náročnosť a zimné obdobie
Jednej separujúcej domácnosti zaberie spracovanie bioodpadov maximálne 30 minút týždenne. Kompostmajster venuje prevádzke kompostéru približne 1 až 3 hodiny týždenne, v závislosti od počtu kompostérov a ich veľkosti. V zimnom období kompostéry väčšinou zamŕzajú kvôli nedostatku čerstvých bioodpadov. Avšak, dostatočne veľké kompostéry s dobrou izoláciou môžu udržiavať teplotu aj pri nízkych vonkajších teplotách.
Plány do budúcnosti
V roku 2017 plánuje OZ Kompostujme spolupracovať s mestom Žilina pri budovaní ďalších komunitných kompostérov. Cieľom je rozširovať kompostovanie v záhradách a domácnostiach, aby sa ľudia naučili vyrábať si vlastné domáce hnojivo. V budúcnosti by združenie rado spustilo aj vlastný e-shop s pomôckami na kompostovanie, pričom zisk z predaja by bol využitý na rozvoj služieb združenia a pomoc kompostmajstrom v hmotnej núdzi.
Vzdelávanie a školenia prostredníctvom workshopov sú kľúčové pre zapojenie čo najväčšieho počtu ľudí do kompostovania nielen v Žiline.
Prečo firmy zbytočne preplácajú energie? | Rozhovor s Michalom Vargončíkom v SITA STUDIO
tags: #komunitny #komposter #predmestska